Dušan u nás rozbehol coworkingy: Človek dôjde kvôli priestoru, ale zostane kvôli ľuďom

Rozbehol si jeden z prvých coworkingových priestorov na Slovensku. Ako by si dnes zhodnotil súčasnú situáciu na Slovensku? Vyrastá ich skutočne stále viac a viac.

Tá dynamika tam určite je a veľmi sa z toho teším. Ukazuje to tiež nejaký postup a rast trhu. Čím viac coworkingov sa otvára, tým vzniká aj viac startupov, je viac freelancerov, odzrkadľuje to celkový dopyt a ponuku. Myslím si však, že tých coworkingov je tu stále málo na to, čo všetko sa na Slovensku deje a akí ľudia tu pôsobia. Chýbajú špecializované, ktoré sú bežné v mestách aj v našom okolí. Napríklad, Viedeň má viaceré, ktoré sa špecializujú na dizajn, hardvér alebo na zdravie a blahobyt. Sú to všetko minikomunity, ktoré sa združujú v rámci nejakého priestoru, ktorý je nastavený ako coworking. Najpodstatnejší je však ten apetít, že niekto vie okolo tej malej komunity niečo takéto vytvoriť. Priestor a potenciál tu rozhodne je a budem sa tešiť, keď budú vznikať ďalšie.

Je Campus nejako špecificky zameraný?

My sme skôr založení podnikateľsky a nemáme špecifický fokus. Moji spoločníci a ja sme tiež podnikatelia, rozbehli sme to ako startup a podnikanie je nám blízke. Prirodzene sa ladíme veľmi inkluzívne – sme otvorení komukoľvek bez ohľadu na to, z akého odvetvia pochádza, či má rozbehnutú firmu alebo len nápad. Zaujíma nás, ako mu vieme v podnikaní pomôcť.

Prvý Campus ste otvorili v Binariu koncom roka 2016. Keď sa na to pozeráš s odstupom času, je niečo, čo by ste dnes robili inak?

Asi by sme otvorili väčší priestor, lebo vidíme, že už aj dnes sme ním čiastočne obmedzení. V istej fáze sa každý priestor tak obsadí, že sa už nedá rozrásť, je limitovaný. Je veľmi podstatné, aby ľudia v rámci priestoru mohli spolupracovať, spolu rásť. Čím je viac ľudí, tým je aj efekt networku väčší. To bol aj dôvod, prečo sme expandovali. Rozhodli sme sa ísť aj do mesta, kde nám bolo sympatické byť v centre až v takej tej historickej časti, ktorá má nejakú atmosféru Bratislavy, či už pre lokálnych alebo zahraničných ľudí.

Keď ste začínali, bolo ťažšie presvedčiť startupy, aby u vás pôsobili?

My sme to na začiatku paradoxne nebrali ako biznis, ale skôr, že chceme niekam umiestniť naše firmy. Tak sme otvorili aj prvý Campus. Predtým sme ešte pod inou hlavičkou robili rôzne eventy, konferencie, skôr sme budovali komunitu. Coworking bol taká naša potreba, a nielen že sme ho potrebovali, zároveň sme chceli pritiahnuť našich známych a ľudí, s ktorými pracujeme. Bolo to veľmi prirodzené, nevedeli sme ani, ako coworking vôbec funguje, ako to predať na trhu, urobili sme aj chyby pri cenotvorbe… Totálne sme to podcenili, malo to veľmi malú cenu a ekonomicky nám to nevychádzalo. Potom sme zistili, aké sú operatívne a investičné náklady, rezervy, aké sú príjmy… Museli sme byť kreatívni, aby sme to našim ľuďom vysvetlili a vedeli poskytovať služby v kvalite, v akej sme chceli. Postupne to nabralo kontúry a zistili sme, že sme v biznise coworkingu, čo bola pre nás dovtedy úplná neznáma.

Aké prvé startupy sa do Campusu dostali?

Prví ľudia boli naši kamaráti, známi, s ktorými sme už pracovali a poznali sme ich a myšlienka sa im zapáčila. Bol tam aj element novej budovy Binaria, čo bolo mnohým ľuďom sympatické. Postupne sa to poskladalo. Vytvoril sa istý networkingový efekt a v priebehu necelého polroka sme boli plní.

zdroj: Campus

Odkiaľ ste mali prvotné financie?

Zobrali sme si na to pôžičku. Nebola to tá klasická investícia, ale požičali sme si a postupne sme ju začali vracať, keď priestor začal vytvárať ekonomickú hodnotu. Opäť spomínam ten bláznivý nápad, keďže až spätne sme zistili, že robíme coworking.

Ako by si poradil niekomu, kto si chce otvoriť coworkingový priestor – dá sa na tom zarobiť?

Nechcem povedať, že je to nevýhoda coworkingu, ale má svoje tienisté stránky. Patrí k nim malá marža, biznis nie je až tak škálovateľný ako v technologických firmách. Ak chceš s biznisom s coworkingami rýchlo rásť, musíš mať za sebou investorov a kapitál na investície, aby si mohol postupne s maržami pracovať. Pre nás je coworking okrem biznisu, vytvárania ekonomickej hodnoty a podpory podnikania, aj platforma, cez ktorú vieme prepájať ľudí, vytvárať synergie. Darí sa nám spájať sa so šikovnými, talentovanými ľuďmi, či už sú to freelanceri alebo startupy. Keď sa pozrieme na iné naše projekty, sú v nich naši bývalí členovia, ktorí majú rozhodujúce pozície v našich firmách. Alebo sú to tiež korporátne projekty, napríklad s NAY Elektrodomom sme vytvorili vlastnú firmu, ktorá vytvára inovácie pre NAY. Otvára nám to dvere.

V čom?

Keby som mal dať radu, ako si otvoriť coworking, tak určite je dôležité mať otvorenú myseľ v tom, aké ďalšie hodnoty viem vytvoriť, či už pre ostatných alebo pre svoje podnikanie. Robiť to len ako coworking síce môže prežiť, aj keď je to náchylné na makroekonomické zmeny ako zmena cien nehnuteľností. Sme ale v biznise, ktorý je veľmi ovplyvniteľný lokálnou ekonomikou, a preto by som od začiatku rozmýšľal, ako viem obsah coworkingu zmaximalizovať.

zdroj: Campus

Zrejme hlavná výhoda coworkingu je blízka prítomnosť ľudí, ktorá podnecuje vznik rôznych spoluprác. Aké sú však jeho nevýhody?

Závisí to od toho, koho sa spýtaš. Keď to niekomu nevyhovuje, tak ho nevyužíva. Ľuďom môže vadiť príliš otvorený priestor, niekedy to môže byť hlučnejšie… Nie všetkým to sedí a to sú aj dôvody, prečo niektorí z coworkingu možno odídu, keď si ho vyskúšajú. Z ekonomickej stránky by som spomenul, že to biznisovo musí byť dobre premyslené. Čo sa týka produktu, k nevýhodám patrí súkromie či istý zdieľaný efekt, že je spoločná zasadačka, ktorú keď potrebuješ 15 minút pred stretnutím, tak už môže byť obsadená a musíš sa vynájsť. Flexibilita priestoru je ďalšia vec, ktorá je podstatná. Okolo teba je veľmi veľa ľudí. Človek, ktorý je introvert, sa toho môže zľaknúť. Už sme také prípady mali a ľudia sa pýtali, či je to naozaj také živé. Vo väčšine prípadov však platí, že človek dôjde kvôli priestoru, ale zostane kvôli ľuďom. Je to taká naša mantra. Najprv mu chceme ukázať tú praktickosť, musí byť zavedený internet či dobrá dostupnosť, potom ho zaujíma element tej komunity. A to je často tá najväčšia hodnota. Pre introvertov to však samozrejme môže byť šok a niekto si na to môže dlhšie zvykať.

Predtým, než ste otvorili obe pobočky, rozmýšľali ste, ako budú jednotlivé startupy v priestore zoradené?

Nie, nechali sme to úplne na našich členov. Ak chcú výhľad, v meste vidíme Slavín, Prezidentský palác, oranžové strechy Starého Mesta… Nezaregistrovali sme, že by sme to museli moderovať.

Existujú u vás rôzne formy členstva, hotdesky, fixdesky, súkromné kancelárie, alebo študentské členstvo… Ktoré prevažujú?

Závisí to od priestoru. V Mlynskej doline je nastavený tak, že je to vyrovnaná kombinácia medzi jednotlivými deskami v zdieľaných priestoroch, fixná a flexibilná časť, ale pre obe platí, že je to zdieľaný priestor. Máme tam aj tri súkromné kancelárie pre väčšie firmy. Je to plus mínus vyrovnané. Naopak, v meste je aj kvôli priestoru omnoho viac súkromných kancelárií, dokopy ich je 12. Zvyšok priestoru je doplnený fix deskami, zdieľaným priestorom a v prednej, komunitnej časti sú zdieľané hotdesky. To sú naše základné produkty. Ich výhoda, ktorú máme v rámci Bratislavy je, že keď má človek členstvo v jednom priestore, tak automaticky môže využívať aj ten druhý. Sú tam aj zasadačky, všetky sú súčasťou členstva a človek si ich vie zarezervovať. Potom máme rôzne doplnkové produkty ako registrácia sídla a preberanie pošty. Máme aj jednodňové členstvá, pre niekoho, kto potrebuje využiť náš priestor iba raz za čas. Máme tiež balík pre korporáty, v ktorom kombinujeme desky so zasadačkami a miesto na podujatia. Je to flexibilné a firmy môžu kartičky dávať v rámci firmy svojim viacerým zamestnancom.

V súčasnosti máte v Bratislave dva priestory, uvažovali ste už aj nad ich rozšírením? Je tu ten dopyt?

Pýtajú sa nás to odvtedy, odkedy sme len otvorili druhý priestor (smiech). Sme tomu určite otvorení. Keď bude správny čas, tak určite chceme ísť ďalej a vidíme príležitosti v rámci jednotlivých častí Bratislavy, možno i v rámci iných miest. My sa snažíme rásť organicky bez pomoci strategických investorov. Nemáme teda žiaden nôž pod krkom, aby sme museli otvárať nové priestory. Sme oportunistickí, máme absolútnu slobodu v rozhodovaní či a kam chceme ísť. Je to však aj zodpovednosť. Väčšinu z expanzií si hradíme sami a keď máme nejakých partnerov, tak sú to menšie investície či podpory. Trh sa však hýbe, bude väčší a väčší dopyt a keď vyhodnotíme, že je čas, veríme, že vieme otvoriť aj nový priestor.

zdroj: Campus

Aké sú vlastne pracovné pozície v coworkingu?

Každý z priestorov má vlastného manažéra, ktorý má na starosti prevádzku priestoru, je hlavný komunikačný partner, frontend priestoru. Následne máme zdieľané tímy, ktoré nie sú priamo spojené s daným priestorom, ale spoločne pracujú na projekte Campus. Takto máme marketing, predaj, vzťahy s externými partnermi, študentského ambasádora, ktorý sa stará o vzťahy so študentami či eventového manažéra na interné aj externé eventy. Nedávno sme vytvorili novú pozíciu, COO (pozn. redakcie chief operating officer), ktorý má na starosti chod denného biznisu v rámci oboch priestorov a je tiež zapojený vo vedení.

Koľko ľudí pracuje teraz vo vašom tíme?

Tím sa rozrastá, dokopy máme teraz 14 ľudí, čo je už tím, ktorý si vyžaduje starostlivosť v rámci nastavenia vzťahov. Musí to „šlapať“ ako rozbehnutá firma. Obzvlášť, keď sme v dvoch priestoroch a nesedíme spolu celý deň v jednej kancelárii. Migrujeme, aby sme sa stále stretávali s našimi členmi a nasávali atmosféru, ktorá je veľmi dynamická. O to je ťažšie udržiavať tímovú kultúra, aby sme si boli istí, že vieme komunikovať o všetkých výzvach a nápadoch. COO je teda podstatná vedúca rola. Je to dokonca kolegyňa, ktorá nám od prvého dňa pomohla v podnikaní a bola aj náš prvý zamestnanec v Campus Mlyny.

To je presne tá výhoda, čo si spomínal – spoznáš ľudí, ktorí sa neskôr stanú tvojimi kolegami.

Áno, presne. Sandru sme prijali ešte skôr, než sme o priestore vôbec vedeli. Má to najviac zažité a chápe produkt tak, ako si to firma vyžaduje.

zdroj: Campus

Coworkingy však nie sú jediná sféra, ktorej sa venuješ. V akých ďalších biznisoch figuruješ?

Som jeden zo zakladateľov 0100 Ventures, čo je holdingová firma, ktorá sídli na Slovensku a združuje dohromady osem firiem. Mám troch spoluzakladateľov, sme traja Slováci a jeden Nór. My, Slováci sme spolužiaci zo strednej školy a poznáme sa od 15 rokov. Prvé podnikanie, coworking, sme začali budovať štyri roky dozadu. Popri tom sme rozbehli investorskú konferenciu 0100 Conferences. Je to konferencia pre investorov, ktorí sa stretávajú, vymieňajú si know-how, zapájajú sa aj právnici, auditori, alebo účtovnícke firmy… Momentálne ju robíme v ôsmich mestách, ale tím je sústredený v Bratislave. Darí sa nám odtiaľto vytvárať produkt a posúvať tak podnikanie v rámci celej Európy. A postupne sa na to začali nabaľovať ďalšie projekty. Ďalšia firma, ktorá vznikla, bola Naytrolabs. NAY Elektrodom nás oslovili, že si chcú vytvoriť vlastný inovačný tím, ktorý bude pre nich vytvárať technológie a pomôže posilniť ich trhovú pozíciu v elektronickom predaji. Využili sme našu pozíciu v rámci komunity a to, že sme sa dlhodobo venovali technológiám. Vytvorili sme spoločnú firmu, zapojili sa do nej naše startupy… Vždy nás bavilo, ako sa tak dá vyriešiť problém či výzva. Je to taká naša vášeň, máme v tom vlastný záujem.

Tým však tvoj zoznam nekončí…

Vytvorili sme tiež dva startupy, technologickú firmu Jarvify, ktorá vyvíja konverzačné produkty, chatboty, či hlasových asistentov. Pôsobí hlavne v zahraničí. Potom je to Vestberry, firma, ktorá robí reportovanie, platformu pre investorov, čo je trh, ku ktorému máme blízko. Rozbehli sme aj technologický festival – Reflect Festival, ktorý je dnes jeden z najväčších festivalov v južnej Európe. Máme za sebou už tretí rok. Je to konferencia, na ktorej sa snažíme prepájať Európu s Blízkym východom. Od začiatku nášho podnikania je podstatné ako si vytvárať network v rámci celej Európy, aj mimo nej. Vždy sme veľa cestovali a robili sme v zahraničí konferencie alebo iné menšie projekty. Náš najnovší projekt je investičný fond Zero Gravity Capital, ktorý sme nedávno ohlásili spolu so Limerock Fund manažérom a naším izraelským partnerom, ktorý predtým pôsobil v Intel Capital. Zero Gravity Capital je celkovo ôsma firma.

zdroj: Campus

A máte aj dva neziskové projekty.

Áno. Jeden sa volá SlovakSTARTUP, druhý Zero2Hero, prostredníctvom ktorých sa snažíme rozprávať príbehy ľudí. Prvý spomenutý píše primárne pre svet, je to po anglicky píšuce médium, ktoré posúva obsah do sveta. Zero2Hero sú príbehy mladých podnikateľov. Videli sme potenciál v obsahu, ktorý chceme posúvať smerom von.

Spomenul si svojich troch spoločníkov – Michala Paška, Mareka Zámečníka a Martina Joakim Flood Haugea. Vy ste dlho vnímaní ako štvorica, ktorá išla do zahraničia, ale vrátila sa domov, aby niečo dokázala. Oplatilo sa? 😊

Ja som mal odjakživa možnosť veľa cestoval a spoznávať svet. Hrával som hokej, mám rodinu v Amerike, kde som bol na strednej škole. Svoje magisterské  štúdium som absolvoval v Anglicku, ale vždy ma to lákalo naspäť. Tešil som sa domov. Slovensko bol vždy styčný bod, kde chcem žiť, mať rodinu, vychovávať deti. Keď som bol na vysokej, situácia okolo mňa bola taká, že sa veľa ľudí nechcelo vrátiť a malo k tomu negatívny prístup. Prečo by sa mali vrátiť, veľa vecí nefunguje, tak prečo… Ja som v tom naopak videl príležitosť. Keď niečo nie úplne funguje, vytvára to príležitosti. Preto sme sa so spoločníkmi dohodli, že sa vrátime na Slovensko a budeme robiť to, čo nás baví. A to vytvárať network, ekosystém ľudí, ktorí robia zaujímavé veci, podnikajú eticky, myslia progresívne, nesťažujú sa, ale naopak si vyhrnú rukávy a menia svoje okolie k lepšiemu. Aj keď som bol v zahraničí,  čítaval som si články o slovenských podnikateľoch a mapoval som ľudí, s ktorými sa oplatí spolupracovať a stretávať sa. Je to skupinová snaha – čím viac ľudí sa zapája, tým aj vplyv je väčší. Dnes to už presiahlo podnikanie a startupovú komunitu a títo ľudia začínajú mať celospoločenský vplyv. Skúsenosťami a networkom dokážu postupne meniť našu spoločnosť. Som rád, keď vidím ľudí z môjho okolia, ktorí na tom participujú. Keď sa na tom bude ďalej pracovať, tak sa to postupne bude meniť  k lepšiemu. To bola vždy naša motivácia. Za štyri roky, čo sme naspäť, sa to posunulo míľovými krokmi, čo nás viac podnecuje k tomu, že tu treba zostať a „makať“ ďalej.

zdroj: Campus