Hlasné chrápanie počas spánku môže naznačovať vážny problém. Takto zistíš, či ním trpíš aj ty

Spánkové apnoe je nielen nepríjemným civilizačným ochorením, ale môže sa podpísať aj pod vznik chorôb kardiovaskulárneho systému. Rizikovými faktormi na jeho vznik sú obezita, fajčenie či užívanie sedatív. Upozornila na to pneumologička nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Ľubica Schutová.

Spánkové apnoe má diagnostikovaných päť až osem percent populácie. „Zjednodušene ide o stav, pri ktorom sa dýchanie počas spánku zastavuje na viac ako desať sekúnd a deje sa to počas noci opakovane. Obvykle je na naštartovanie dýchania potrebné sa krátko prebudiť, nastáva takzvané strhnutie zo spánku,“ opísala Schutová.

Syndróm spánkového apnoe sa vyskytuje až dvakrát častejšie u mužov ako u žien a prevažný výskyt lekári zaznamenávajú vo vekovej kategórii 40 až 50 rokov. Nezriedka sa objavuje aj u žien v období menopauzy.

„Jedným z najväčších rizikových faktorov je obezita. Nahromadený tuk v oblasti krku môže počas spánku zatláčať dýchacie cesty a obmedzovať tak dýchanie. Okrem toho bývajú problémom aj zväčšené krčné či nosné mandle, fajčenie, vysoký krvný tlak, pitie alkoholu či užívanie sedatív,“ vymenovala lekárka.

Spánkové apnoe je mikro-dusenie

V spánku sú svaly v ľudskom tele zrelaxované, ich napätie klesá a okolité tkanivá tak jednoduchšie dokážu spôsobiť útlak dýchacích ciest. Typickým príznakom spánkového apnoe býva hlasné chrápanie, ktoré mení svoju intenzitu a býva prerušované apnoickou pauzou bez nádychu, počas ktorej nastáva úplné ticho.

„Ochorenie neovplyvňuje len spánok, ale aj fázu bdenia. Pacienti bývajú výrazne unavení, keďže ich spánok je nekvalitný, môžu dokonca upadať do mikrospánku. Budia sa s pocitom sucha v ústach či s bolesťou hlavy, následne sa počas dňa ťažko sústredia, majú problém udržať pozornosť, sú nervózni,“ priblížila Schutová.

Pacienti s potvrdeným syndrómom spánkového apnoe sa nemusia obávať, že by počas noci úplne prestali dýchať, nejde o akútne ochorenie. Problémom sa však stáva neliečená diagnóza, ktorá spôsobuje veľkú záťaž srdcovocievneho systému s následkami, ako je srdcový infarkt, mozgová mŕtvica, rôzne arytmie srdca.

Ingrid si prešla v práci šikanou. Keď sa ozvala, oči jej zalepili odstupným a zbavili sa jej

„Liečba spočíva v zavedení opatrení, ktoré pomôžu zmierniť príznaky. Kľúčové býva zníženie hmotnosti, nepiť alkohol a neužívať lieky na spanie,“ ozrejmila pneumologička.

Pri stredne ťažkých a ťažkých formách ochorenia sa ako liečba prvej voľby podľa nej využíva aj prístrojová liečba, rôzne ústne pomôcky a prípadne chirurgická terapia, napríklad odstránenie mandlí, posun čeľuste a podobne.

„Dôležité však je v prvom rade vyhľadať lekára. Ako pri väčšine ochorení, aj tu platí, že čím skôr sa začne pracovať na odstránení príčiny, tým sú prognózy lepšie,“ podotkla.

Problémový nedostatok spánku

Napriek tomu, že všetci vieme, že spánok je pre náš život, najmä s pribúdajúcim vekom, mimoriadne dôležitý, mnohí z nás trpia jeho chronickým nedostatkom. Najviac sa to prejavuje v rámci pracovného týždňa, keď je zložité zladiť hektický pracovný život s rodinou a prípadne aj záujmami. Riešením, minimálne zdanlivým, je dlhé vyspávanie cez víkend.

Podľa najnovšej štúdie s názvom Recovery sleep following sleep restriction is insufficient to return elevated daytime heart rate and systolic blood pressure to baseline levels, ktorá vyšla v odbornom časopise Psychosomatic Medicine, však táto stratégia nie je pre naše zdravie, najmä kardiovaskulárny systém, správna. 

CTV News píše, že autormi najnovšej štúdie sú výskumníci z Penn State University. Podľa ich záverov, v prípade, že je spánok počas týždňa obmedzený na päť hodín za noc, zhoršuje to náš kardiovaskulárny systém, vrátane tepu a krvného tlaku.

Ešte dôležitejšia je skutočnosť, že pokus dohnať spánok cez víkend je v konečnom dôsledku nedostatočný, pokiaľ ide o návrat týchto faktorov do normálu, uvádzajú vedci.

„Iba 65 percent dospelých v USA pravidelne spí odporúčaných sedem hodín za noc a existuje veľa dôkazov, ktoré naznačujú, že tento nedostatok spánku je z dlhodobého hľadiska spojený s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Náš výskum odhaľuje potenciálny mechanizmus tohto dlhodobého vzťahu, kde dostatok po sebe idúcich zásahov do vášho kardiovaskulárneho zdravia, keď ste mladý, môže spôsobiť, že vaše srdce bude v budúcnosti náchylnejšie na kardiovaskulárne ochorenia,“ cituje oficiálne vyhlásenie Anne-Marie Changovej, docentky biobehaviorálneho zdravia na Penn State University a spoluautorky štúdie, portál Study Finds.