Kardiológovia sa zhodli na najhorších potravinách pre deti. Tisíce slovenských rodičov ich dáva na tanier každý deň
- Podľa kardiológov sa rizikové zmeny v cievach môžu odohrávať už v detstve
- Upozorňujú na potraviny, ktoré by doma svojim deťom pravidelne nedávali
Väčšina ľudí začne myslieť na zdravie srdca až vtedy, keď ich lekár upozorní na vysoký cholesterol či krvný tlak. Kardiológovia však upozorňujú, že vtedy už často iba dobiehame roky, počas ktorých sme srdce prehliadali.
„Veľkým omylom je myslieť si, že zdravie srdca je téma, ktorú sa treba začať učiť až v dospelosti a riešiť ju vo vyššom veku. V skutočnosti sa pevné základy kardiovaskulárneho zdravia budujú už počas detstva a dospievania,“ hovorí Dr. Ali Rahimi, kardiológ z Kaiser Permanente v Georgii.
Jednu z najväčších úloh zohráva strava, teda každodenný vzorec, ktorý dieťa preberá doma, pri stole, v nákupnom košíku aj v škole. Kardiológovia sa zhodli na tom, že existuje jedna skupina potravín, ktorú by vo svojom jedálničku ani v jedálničku svojich detí nechceli vídať pravidelne.
Najhoršie potraviny pre zdravie srdca
Ukladanie plaku v tepnách, ktoré môže viesť k infarktu či mozgovej príhode, nevzniká zo dňa na deň. Ide o pomalý proces, ktorý sa začína už v detstve a pokračuje počas dospelosti. „Návyky získané v detstve si často nesieme do dospelosti. Každá zdravá voľba pomáha spomaľovať ukladanie plaku v našich tepnách,“ upozorňuje pre portál Parade detský kardiológ Dr. Robert VandeKappelle Jr., MD.
Veľká štúdia International Childhood Cardiovascular Cohorts sledovala takmer 40 000 ľudí od veku 3 rokov až do dospelosti. Vedci našli jasné prepojenie medzi detským BMI, krvným tlakom, či triglyceridmi a neskoršími kardiovaskulárnymi príhodami vrátane infarktov. Približne 75 % týchto príhod sa objavilo ešte pred 53. rokom života.
Ak existuje jeden typ jedla, ktorému sa kardiológovia vyhýbajú, sú to ultraspracované potraviny. „Najhoršie sú hotdogy, hranolky a zmrzlina. Ultraspracované potraviny majú často vysoký obsah nasýtených tukov, sodíka a cukru. Všetky tieto látky môžu počas života prispievať k vzniku srdcových ochorení,“ hovorí Dr. VandeKappelle.
„Keď sa takéto jedlá stanú základom našej stravy, prispievajú k vysokej hladine cholesterolu, vysokému krvnému tlaku, inzulínovej rezistencii a zápalu,“ dopĺňa klinický profesor detskej kardiológie Dr. Ben Reinking, MD.
Ktorým aditívam sa treba vyhnúť?
Na riziká ultraspracovaných potravín upozorňuje aj Martin Harant, MSc., odborník na črevný mikrobióm. „Ultraprocesované jedlá obsahujú množstvo prídavných látok – konzervanty, stabilizátory, farbivá –, ktoré sú mimoriadne toxické pre náš mikrobióm. Vieme, že ich dlhodobá konzumácia patrí k najškodlivejším vplyvom na črevné baktérie. Práve preto je dôležité týmto potravinám sa úplne vyhýbať,“ uviedol pre Startitup.
Pri aditívach však netreba hádzať všetko do jedného vreca. Ako vysvetľuje odborníčka na chémiu potravín Ing. Barbora Timárová, medzi bezpečné aditíva patria prírodné farbivá, napríklad E162, teda betanín z červenej repy, E100 kurkumín, E101 riboflavín alebo E140 chlorofyly.
„Do skupiny aditív, pri ktorých by som spozornela, patria umelé farbivá ako azofarbivá, napríklad žlté farbivá E102 – tartrazín, chinolínová žlť SY E104, žlť SY E110, alebo aj červené farbivá ako azorubín E122 či E129 červeň allura. Sú to sýto sfarbené látky určené na zafarbenie potravín,“ uvádza Timárová.
Skrytý cukor v detských potravinách
Dr. Rahimi upozorňuje, že najväčšie pasce v detskom jedálničku nevyzerajú ako „nezdravé jedlo“. Práve naopak. Tvária sa ako praktická desiata, rýchle raňajky alebo produkt vytvorený špeciálne pre deti.
Niektoré detské jogurty obsahujú toľko cukru ako kopček zmrzliny. A podobne zavádzajúce môžu byť aj cereálie, ktoré sa na prednej strane obalu chvália celozrnným základom, no v zložení skrývajú veľkú dávku pridaného cukru. Pri nákupe preto kardiológ odporúča sledovať výživové hodnoty a zoznam zložiek.
Problém predstavujú aj sladené nápoje. Patria totiž medzi najjednoduchšie spôsoby, ako prijať veľké množstvo cukru. „Tekutý cukor obchádza prirodzené signály sýtosti, čo znamená, že deti prijmú obrovské množstvo kalórií bez toho, aby sa cítili sýte,“ hovorí Dr. Rahimi.
„Jedna plechovka sladeného nápoja ľahko prekročí odporúčaný denný limit cukru pre dieťa. Tento rýchly prílev cukru núti pečeň premieňať jeho nadbytok priamo na tuk, čím sa zvyšujú triglyceridy, teda tuky v krvi, a rastie riziko inzulínovej rezistencie a skorého vzniku srdcových ochorení,“ dodáva.
Odborníci zároveň pripomínajú, že veľa rodičov podceňuje cukor v ovocných šťavách. Džús síce pôsobí zdravšie než limonáda, no stále môže obsahovať veľkú dávku cukru. Pri výbere preto odporúčajú siahať po 100-percentnom ovocnom džúse bez pridaného cukru, umelých farbív a kukuričného sirupu s vysokým obsahom fruktózy.
Najlepšou voľbou zostáva voda a celé ovocie, ktoré dieťa zasýti viac ako pohár šťavy.
Čítaj viac z kategórie: Wellbeing
Zdroje: Parade, Redakcia Startitup, Oxford University Research Archive