Kotleba si právo vykladá po svojom. Právnička sa pozrela na jeho argumenty a dokázala, že sa veľmi mýli

„Ide o nález Ústavného súdu zo 6.10.1994 (!) sp. zn. Pl. ÚS 8/94. Ak sa vám zdá, že v roku 1994 predsa len nebola na Slovensku ani inde pandémia Covid-19 a Úrad verejného zdravotníctva nevydával žiadne vyhlášky, tak sa vám zdá, samozrejme, správne. Tento nález pojednáva o vyhláškach Ministerstva zdravotníctva. V tomto prípade o jednej konkrétnej. Niektorým sa ale zapáčila časť jeho argumentácie, tak prečo by malo vadiť, že je to nález o niečom inov a spred 27 rokov, nie?“ píše v príspevku Henčeková.

Slavomíra Henčeková vytiahla zopár argumentov z nálezu a podložila ich konkrétnymi zákonmi, ustanoveniami a paragrafmi, ktoré Marián Kotleba vo videu nespomenul a na základe ktorých celý Nález a aj samotná argumentácia naberá iný význam.

„Medze základných práv a slobôd možno určiť len zákonom, nie vyhláškou – to sedí a je to priamo napísané aj v čl. 13 ods. 2 Ústavy. V tomto prípade išlo o vyhlášku ministerstva zdravotníctva č. 221/1993 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrad poisťovne za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť zmluvným zdravotníckym zariadeniam – ňou sa presne určilo, čo a kedy sa hradí zo zdravotného poistenia,“ píše v príspevku.

Ďalej uviedla, že táto vyhláška bola vydaná na základe splnomocňovacieho ustanovenia „§ 12 ods. 6 zákona č. 9/1993 Z.z“. V tomto ustanovení je uvedené, „že poisťovňa poskytuje úhradu za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť zmluvným zdravotníckym zariadeniam, a to v rozsahu a za podmienok určených vyhláškou,“ vysvetľuje ďalej.

Slavomíra Henčeková podložila konkrétnymi právnymi znalosťami aj ďalšie argumenty v dokumente a taktiež uviedla, že ak je v ústave napísané, že „podmienky realizácie nejakého základného práva má určiť zákon, nemôže to byť taký zákon, ktorý len povie, že tak určí vyhláška, lebo ich v podstate určí tá vyhláška.“

Práve toto udala ako základný problém, pretože o základných právach má rozhodovať parlament a nie úrad či ministerstvo.

Vyhláška ÚVZ je úplne iná

Keďže vyhláška Úradu verejného zdravotníctva je celkom iná, aj argumentácia týmto dokumentom, nálezom, je iná. To znamená, že nesedí.

Slavomíra Henčeková v príspevku vysvetlila aj to, prečo argumentácia z nálezu pre vyhlášku ÚVZ nesedí. „Vyhlášky ÚVZ neurčujú medze základných práv a slobôd, tie určuje priamo zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia – je to teda presne tak, ako vyžaduje čl. 13 ods. 2 Ústavy.“

Presne tento zákon určuje to, čo môže byť obsahom vyhlášok ÚVZ. „To sú tie medze základných práv a slobôd,“ uviedla. „Vyhlášky sú vydávane spôsobom určeným v § 59b a už z neho priamo vyplýva, že sa nimi nariaďujú opatrenia podľa § 12 a § 48 ods. 4,“ vysvetľuje Henčeková, o aké ustanovenia ide.

V týchto ustanoveniach môžeme nájsť to, že nariadenie používanie rúšok je možné, že sa môže zakázať alebo obmedziť hromadné podujatie, že je rovnako možné obmedziť chod prevádzky, kde sú zhromaždení ľudia. Rovnako, že môže byť nariadená karanténa, dodržiavanie odstupu či žiadosť o predloženie covid pasu.

„Aj keď sa to niektorým hodí do krámu, tak nie, Ústavný súd nerozhodol o protiústavnosti vyhlášok ÚVZ a z nálezu spred 27 rokov sa fakt nedá odvodiť, že sú vyhlášky ÚVZ protiústavné. Tento argument je preto nu-lit-ný,“ uviedla v závere právnička Slavomíra Henčeková.

Prehovorme proti antirúškarom

Komici Silných rečí sa rozhodli potešiť zamestnankyne piešťanského obchodu Lidl, v ktorom sa vo štvrtok odohral nepríjemný incident o nezmyselnom proteste ľudí bez rúšok.

„Chceme im tak dať najavo, že sa zachovali správne a že stojíme na ich strane. Aj preto, aby hlasy ukričanej nahnevanej pomýlenej menšiny neprehlušili pokojnú väčšinu, ktorá nemá potrebu vyvolávať rozbroje. Porušovanie pravidiel, ohrozovanie ľudí a vyvolávanie chaosu nemôže byť v modernej spoločnosti spôsobom boja. Podporujeme všetkých, čo dodržiavajú pravidlá, pretože vieme, že len spoločnou zodpovednosťou sa z tejto krízy dostaneme von,“ uviedli v príspevku Silné reči.