Ku skaze Krížnika Moskva mohla prispieť aj meteorologická anomália, dokazujú vedci

  • Ruský krížnik s názvom Moskva zničili 13. apríla 2022
  • Najnovšia štúdia však ukazuje, že ukrajinskej armáde k tomu mohlo dopomôcť počasie
Raketový krížnik Moskva
Ruský krížnik mohol byť zničený aj pomocou meteorologického úkazu, Reprofoto: X/CT24zive
  • Ruský krížnik s názvom Moskva zničili 13. apríla 2022
  • Najnovšia štúdia však ukazuje, že ukrajinskej armáde k tomu mohlo dopomôcť počasie

Ruský krížnik s názvom Moskva mohol byť podľa najnovších zistení zničený aj pomocou nevídaného meteorologického javu. Dané tvrdenie nedávno prezentovala skupina vedcov. Kompletnú štúdiu taktiež uverejnili v bulletine Americkej meteorologickej spoločnosti.

Práve z nej vyplýva, že anomálne atmosférické podmienky mohli značne predĺžiť dosah ich raketového radaru. Raketový krížnik zničili výbuchy 13. apríla 2022, ktorý sa plavil po Čiernom mori viac ako 100 kilometrov južne od ukrajinského mesta Odesa.

„Dôkladná analýza ukazuje, že armády si naozaj musia dávať pozor na obdobné anomálie,“ hovorí pre Science podplukovník Andreas Grantinger, meteorológ z meteorologickej služby švédskych ozbrojených síl, ktorý sa na štúdii nezúčastnil. Takéto podmienky, ako poznamenáva, sú bežné v Stredozemnom mori a z času na čas sa vyskytujú aj v iných regiónoch.

Ruské zdroje pôvodne tvrdili, že výbuchy na palube Moskvy boli výsledkom nehody. Ukrajina tvrdila, že loď potopila dvojicou protilodných rakiet R-360 Neptún vypálených z pobrežnej batérie východne od Odesy. Moskva bola asi trikrát ďalej ako dosah zameriavacieho radaru.

V decembri 2022 ukrajinské noviny informovali, že nezvyčajné poveternostné podmienky umožnili vyhľadávaciemu a sledovaciemu radaru Neptúna Mineral-U zaznamenať nečakaný výkyv v Čiernom mori. Tieto tvrdenia obzvlášť zaujali Larsa Norina, vesmírneho fyzika zo Švédskej agentúry pre výskum obrany (FOI).

Ten počas predchádzajúceho pôsobenia vo švédskom meteorologickom úrade pracoval na probléme, ktorý „skomolil“ meteorologické radary na pobreží Baltského mora v krajine. Príležitostne by sa pobrežie Estónska a iných krajín za morom rozsvietilo na radare, aj keď zakrivenie Zeme ich malo dostať mimo dosah radaru. 

Uvedomili si, že nízko položené mraky a zrážky lámu ozveny od pobrežia späť k radaru. Snažili sme sa to napraviť,“ hovorí Norin.

Ruský krížnik verzus počasie

Norin a jeho kolegovia použili model šírenia vĺn Detvag svojej agentúry, aby preskúmali, či podobný jav odhalil Moskvu ukrajinským silám. Pol storočia stará loď s dĺžkou 186 metrov a výškou 20 metrov predstavovala značný prierez pre rádiové vlny. 

Hoci špecifikácie radaru Mineral-U nie sú verejne známe, špecifikácie podobného ruského radaru áno. Za predpokladu, že radar Mineral-U využíva rádiové vlny v rozsahu 8 až 12 gigahertzov, švédsky tím vypočítal, že za normálnych atmosférických podmienok a z odhadovanej polohy pobrežia 45 metrov nad morom by Mineral-U mohol detegovať Moskvu až do 46 kilometrov od pobrežia. Ide asi o 6 kilometrov viac, než je vzdialenosť, v ktorej by sa loď začala vypínať nad horizontom. 

Mohli by atmosférické podmienky ohnúť rádiové vlny radaru a vracajúce sa ozveny tak ďaleko za horizontom? V ten deň severné cyklónové vetry prehnali teplý a suchý kontinentálny vzduch cez vlhkú a chladnejšiu hraničnú vrstvu Čierneho mora. Výsledná teplotná inverzia vtiahla oblaky nízkej úrovne pozdĺž viditeľnosti medzi radarom a vojnovou loďou. 

„Na základe parametrov zapojených do modelu Detvag by radar Mineral-U ľahko dokázal odhaliť vojnovú loď popoludní a večer 13. apríla 2022, ale nie skôr (alebo neskôr) cez deň,“ uzatvára Norinov tím. Vedci taktiež píšu, že k zacieleniu zrejme došlo hneď, ako podmienky šírenia v atmosfére umožnili detekciu.

Vedci si nie sú vedomí iných prípadov anomálnych atmosférických podmienok umožňujúcich radaru zamerať vojenský objekt tak ďaleko za horizontom. Tento jav je však natoľko bežný, že armády zodpovedajú za počasie vo svojej komunikácii. „Nechceli by ste vysielať, keď si myslíte, že vás váš nepriateľ môže počuť,“ dodáva na záver Norin.

Zdroje: Americká meteorologická spoločnosť, Science, YouTube/news.com.au

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá