5 objavov slovenských vedcov, ktoré túžia zmeniť svet k lepšiemu

  • Majú jasne stanovené ciele, vysoké nároky a pre svoju prácu sú mimoriadne zapálení
  • O slovenských vedcoch je vo svete počuť častejšie než si si možno myslel
  • Je načase pripomenúť si niekoľko zaujímavých projektov a múdre hlavy, ktoré za nimi stoja
20229921_1655767274457080_6232219221089959559_o
Slovenská akadémia vied
  • Majú jasne stanovené ciele, vysoké nároky a pre svoju prácu sú mimoriadne zapálení
  • O slovenských vedcoch je vo svete počuť častejšie než si si možno myslel
  • Je načase pripomenúť si niekoľko zaujímavých projektov a múdre hlavy, ktoré za nimi stoja

Naše malé v súčasnosti Slovensko bojuje s viacerými krízami. Jednou z nich je aj tá, ktorú zvádzame na poli vedy a výskumu. Okrem toho, že nedokážeme späť prilákať vedcov, ktorí odišli za lepšou prácou do zahraničia a strácame ich čím ďalej, tým viac (o problematike si viac prečítaš TU), štúdia Growth Promise Indicator z januára tohto roku ukázala, že kameňom úrazu v raste našej krajiny môže byť práve školstvo (viac TU). Napriek tomu však u nás funguje množstvo tímov vedcov, o ktorých počuť aj v zahraničných renomovaných médiách. Vyberáme päticu z nich.

Vzácna príčina poruchy zrážania krvi

Doktorand pracujúci na Klinike hematológie a transfuziológie na Jesseniovej lekárskej fakulte UK, Tomáš Šimurda, spolu so svojím tímom spolupracovníkov z Ústavu molekulovej biológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK, prišli na to, ako odhaliť mutáciu, ktorá spôsobuje nedostatočné vytváranie zložky – fibrínu. Práve fibrín je zodpovedný v našom organizme za to, aby otvorené poranenie prestalo krvácať a nepriepustne sa uzatvorilo.

Mutáciu sa tímu odborníkov podarilo objaviť vďaka pacientovi, ktorí trpí vzácnou poruchou zrážanlivosti krvi, afibrinogenémiou. Tento objav dostal názov Fibrinogen Martin vďaka tomu, odkiaľ pochádza. Viac si prečítaš priamo TU.

Rýchlo rozložiteľný plast

Vedci zo Slovenskej akadémie vied sa zaslúžili aj o výnimočnú novinku vo svete plastov, a teda látku, ktorá sa rozloží omnoho rýchlejšie než klasický plast. S problematikou odpadov tohto typu už aktívne začala pracovať aj Európska únia a za boj proti plastom sa postavilo už aj mnoho menších reťazcov potravín, ktoré ich ponúkajú bez zbytočných obalov (u nás napríklad U dobrožrúta).

Špičkový výskum SAV potvrdil zrodenie nového druhu plastu, ktorý je od toho tradičného nerozoznateľný, no dokáže sa rozložiť už za 3 mesiace. Ústav polymérov si ho dal patentovať a v spolupráci so súkromným sektorom ho čo najskôr chce zaviesť do bežného života obyvateľov nielen na Slovensku. Viac si prečítaš TU.

Ako čokoláda lieči

Výskum Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV v spolupráci s Lekárskou fakultou UK v Bratislave potvrdil, že tmavá čokoláda priaznivo pôsobí na krvný tlak a pacientom s ochorením periférnych ciev pomáha s pohybom a starým ľuďom s kognitívnymi (poznávacími) schopnosťami. Tento výskum preukázal pozitívne účinky kakaa, konkrétne látky epikatechínu, ktorú obsahuje.

Výskum vykonávaný na potkanoch potvrdil pôsobenie epikatechínu na pohybovú sústavu a jej hypertenziu pri mladých jedincoch. Slovenskí vedci preto upozorňujú, že ak si chceš spríjemniť deň zdravou verziou čokolády, určite siahni po tej s vyšším obsahom kakaa, bez zbytočného cukru a mlieka. Viac si prečítaš TU.

Dokonalý materiál pre supersonické lietanie

Vedec Peter Tatarko sa rozhodol pre návrat na Slovensko (minulý rok tak urobilo napríklad len 5 vedcov – viac TU) aj napriek tomu, že ho lákal veľký Londýn. Vďaka grantu 150 000 eur a priaznivým podmienkam, ktoré mu doma vytvára Ústav anorganickej chémie SAV, tak môže pracovať na svojom dlhodobom výskume a vývoji materiálu pre nadzvukové lietadlá, ktoré sú budúcnosťou supersonického lietania a aj smerom, kam sa chcú komerčné lety onedlho posunúť. P. Tatarko bude pracovať na keramickom materiáli, ktorý vydrží teplotu 2000 stupňov celzia a vďaka už v minulosti nadviazanej spolupráci s leteckou spoločnosťou Airbus, robí Slovensku v zahraničí výbornú reklamu. Viac si prečítaš TU.

Braggov zväčšovák

Vďaka súťaži Falling Walls Lab sa svet dozvedel o unikátnom objave mladého biofyzika Stanislava Hrivňáka. Ten tu predstavil prístroj mikro-CT, ktorý ako inovatívna optika umožňuje zobrazovať vnútro drobných zvierat. Zároveň tým výrazne posúva vpred problematiku röntgenového zobrazovania, pretože vďaka jeho vylepšeniu, známeho Braggovho zväčšováka, dnes vedci vedia, koľko RTG lúčov je potrebných na ožiarenie vzorky.

Štyri ploche germániové kryštály slúžiace ako zrkadlá odrážajú a zväčšujú sledovaný obraz, čo znamená omnoho jednoduchšie skúmanie ich detailov. Viac si prečítaš TU.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK