Najlepší slovenskí astrofyzici, ktorých inšpiroval aj Stephen Hawking a robia nám vo svete skvelé meno

Stephen Hawking, ktorého smrť prekvapila svet len pred pár dňami, po sebe zanechal neuveriteľné silné dielo. Raz povedal: „Sme iba pokročilejším druhom opíc na malej planéte veľmi priemernej hviezdy. Ale môžeme chápať vesmír. To z nás robí niečo špeciálne.“ (viac jeho zaujímavých citátov nájdeš TU) Táto hviezda žiariaca na nebi vedy inšpirovala mnoho ambicióznych vedcov a neobišla ani Slovensko.

Norbert Werner

Rodák z Rožňavy svoje vzdelanie v odbore získal najprv štúdiom fyziky, neskôr astronómie a astrofyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Súčasne navštevoval Oddelenie medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV a jeho diplomová práca bola venovaná kométam, ktoré prelietavajú extrémne blízko pri Slnku.

Doktorantské štúdium absolvoval v Holandsku, rok strávil ako Marie Currie EARA fellow v Mníchove a v roku 2008 prišiel najväčší zlom – získal grant NASA – Chandra/Einstein fellowship (každoročne ho získa len päť uchádzačov) a odvtedy pôsobí v Ústave časticovej astrofyziky a kozmológie Stanfordskej univerzity v Kalifornii (USA).

Náš vedec sa podieľal na príprave misie japonsko-americkej družice Hitomi a svoj výskum v posledných rokoch venuje najmä čiernym dieram a ich interakcii s horúcimi plynmi, ktoré vypĺňajú kopy galaxií. V roku 2010 obletela svet informácia, že tento mladý vedec zo Slovenska objavil doposiaľ neznámu časť hmoty, ktorá tvorí vesmír – tzv. vesmírnu pavučinu.

Radoslav Bučík

Ďalšou významnou postavou slovenskej astrofyziky je absolvent Katedry jadrovej a subjadrovej fyziky v Košiciach, Radoslav Bučík. Po tom, ako pôsobil vo Varšave, francúzskom Toulouse či USA, zakotvil v nemeckom Göttingene. V rozhovore pre edutech.sk R. Bučík o mieste svojho pôsobenia prezradil: „Pobyt v zahraničí výrazne spestruje osobný a profesijný život. Človek je tu vystavený novým situáciám, aké by za normálnych okolností nikdy nezažil. Ono to má aj ďalšie špecifiká, ako možnosť byť súčasťou excelentného akademického prostredia.

Napríklad na Göttingenskej univerzite, kde pracujem od minulého roku, v minulosti pôsobili najväčší fyzici a matematici všetkých čias ako Gauss, Born, Heisenberg, Pauli alebo Riemann, Hilbert. Univerzita je známa aj tým že tu pôsobilo takmer 50 držiteľov Nobelovej ceny. To prostredie je tu kompletne medzinárodné. Dokonca na Inštitúte Maxa Plancka, kde pôsobím od roku 2007, sú nemeckí vedci v menšine. Ďalej tu mám možnosť robiť výskumu v experimentoch najvýznamnejších kozmických organizácií.“

Príspevok, ktorý zdieľa Radoslav Bucik (@radoslavbucik), 19 Nov 2016 o 10:48 PST

Za svoj najvýznamnejší objav náš vedec považuje unikátny objav nového fyzikálneho javu na Slnku. Veľkorozmerné vlny v atmosfére našej najbližšej hviezdy, ktoré sú sprevádzané emisiami energetických častíc bohatých na He-3. Tieto vlny veľké aj milión kilometrov sa môžu podieľať na produkcii častíc, čo sa donedávna ešte nepredpokladalo.

Igor Kapišinský

Fyzik, astronóm a zároveň teológ, Igor Kapišinský študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach odbor matematika-fyzika a zároveň sa aktívne zaujímal o zdanlivo kontrastný odbor teológie. Pri príležitosti pripomenutia si jeho práce TASR spomenula jeho najväčšie úspechy, medzi ktoré patrí napríklad skúmanie dynamiky kozmického prachu a mikrometeoroidov aj negravitačných efektov. V spolupráci s NASA sa podieľal na analýze chemických a fyzikálno-optických vlastností kozmických mikročastíc.

Na Slovensku sa I. Kapišinský postaral o základy laboratórnej astrofyziky, teda astronómie cez mikroskop. Oduševnene pracoval na popularizácii vedy, výskumu a kritického myslenia na Slovensku.

Okrem niekoľkých prevažne teoretických prác v odborných časopisoch ako veľký fanúšik práce Stephena Hawkinga jeho diela prekladal z angličtiny do slovenského jazyka. Boli to napríklad publikácie Ilustrovaná stručná história času, Veľký plán alebo Vesmír v orechovej škrupinke.