Trh práce sa na Slovensku výrazne zmenil. Čo všetko máme nové?

Od mája povinne platy v inzerátoch

Milan Kuruc a jeho občianske združenie Pracujúca chudoba sa postarali o to, že náš Zákonník práce sa zmenil (celý rozhovor si môžeš prečítať TU). V máji vstúpila do platnosti novinka, ktorá prikazuje zamestnávateľom vo svojich inzerátoch uvá­dzať tzv. zá­kladnú zložku mzdy, teda hrubú mzdu. Na­vyše im za­ka­zuje uzat­vo­riť pra­covnú zmluvu s od­me­nou niž­šou ako bola uve­rej­nená v po­nuke (napríklad aj na billborde, inzeráte v novinách či reklame na internete).

Aj vďaka tomu majú uchádzači o zamestnanie lepší prehľad o ponúkanej odmene za svoju prácu, čo výrazne ovplyvňuje reakcie na pracovné ponuky. Vďaka zverejňovaniu odmeny sú viditeľné aj rozdiely medzi platmi v rámci slovenských regiónov.

Rastie dopyt po upratovačkách a opatrovateľoch

Súčasní zamestnanci sú ambiciózni a o profesie ako upratovačky či opatrovateľky nemajú záujem, minimálne nie doma na Slovensku. Na druhej strane, dopyt po adekvátnej pracovnej sile v tomto odvetví stúpa napríklad aj preto, lebo počet domácností, ktoré si pomoc môžu dovoliť stúpa a počet zariadení pre seniorov klesá. Za posledný rok sa ponuka práce na pozíciu opatrovateľa zvýšila o 70 percent, informuje o tom portál Profesia.sk, ktorý čerpá dáta zo špecializovaného webu Domelia.sk.

Rekordne nízka nezamestnanosť

Atmosféru na trhu práce ovplyvňujú aj oficiálne údaje o miere evidovanej nezamestnanosti na Slovensku. Od februára 2018 úrady ohlasujú rekordne nízke percento. V januári predstavovala nezamestnanosť 5,88 %, no podľa oficiálnych informácií Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny do júna klesla na hodnotu 5,43 %.

Mileniáli a ich očakávania

Zatiaľ čo nezamestnanosť je rekordne nízka, zamestnávatelia hovoria o rekordne vysokých platových očakávaniach mileniálov. „Viac ako 1000 eur na vý­plat­nej páske si pý­tajú väč­ši­nou ab­sol­venti tech­nic­kých uni­ver­zít, ale aj ab­sol­venti Uni­ver­zity Ko­men­ského a Eko­no­mic­kej uni­ver­zity. Ur­čite už tu­šíte, že naj­vyš­šie pla­tové oča­ká­va­nia majú ab­sol­venti tech­nic­kých fa­kúlt, av­šak prek­va­pivo, reb­ríčku nek­ra­ľujú fa­kulty STU ako FIT a FEI, ktoré vy­cho­vá­vajú bu­dú­cich IT-čká­rov. Naj­vyš­šie pla­tové oča­ká­va­nia majú ab­sol­venti fa­kulty špe­ciál­nej tech­niky z Tren­čian­skej Uni­ver­zity Ale­xan­dra Dub­čeka, ich oča­ká­va­nia ata­ko­vali hra­nicu 1400 eur.“ Viac si prečítaš v našom článku priamo TU.

Zostaňme však pri Generácii Y ešte chvíľu. Zaujímavosťou môže byť aj prieskum, ktorý poukazuje na to, že mladí ľudia očakávajú v novom zamestnaní flexibilný čas, dovolenku navyše alebo možnosť pracovať z domu. Situáciu na trhu práce menia aj tí, ktorí zamestnanie v súčasnosti majú, no hľadajú nové príležitosti alebo sú verní jednému zamestnávateľovi oveľa kratšie než staršie ročníky.

Neobmezdené dovolenky

Výsady neobmedzenej dovolenky už prichádzajú aj na Slovensko. Pridávajú sa tak k mnohým lákavým bonusom ako vždy čerstvé ovocie, flexibilný pracovný čas, firemné raňajky alebo práca z domu. U nás novinku zaviedla IT spo­loč­nosť Ar­tin potom, ako vo svojej centrále v Česku zaznamenala, že je to vítaný benefit, ktorý navyše zefektívni prácu zamestnancov. Neobmedzenou dovolenkou sa už od roku 2004 môže pochváliť napríklad aj spoločnosť Netflix.

8-hodinový pracovný čas je pasé

Je tu už celé storočie a kritikou sa na ňom nešetrí. Je zastaraný, každý pracuje inak, má inú silu vôle, množ­stvo času sa ne­rovná kva­lite vy­ko­na­nej práce a tie naj­väč­šie kre­a­tívne ob­javy sa ne­ro­dia za sto­lom. Aj to sú argumenty proti. Práve preto zrejme mladá generácia vyhľadáva pracovné ponuky s flexibilným pracovným časom či možnosťou práce z domu. Najväčšou výhodou je, že ti za chrbtom nestojí šéf, tiež nemusíš na dôležitom tasku pracovať v rušnom open office a vycibríš si svoj vlastný time managment v pohodlí domova.

Naši odchádzajú, cudzí prichádzajú

Nechceme sa príliš vŕtať v politike našej krajiny, no aj tá ovplyvňuje trh práce na Slovensku. Pravdou je, že vlny zamestnancov spoza hraníc začali byť pre našu ekonomiku neúnosné a nová legislatíva musela obmedziť počet zahraničných pracovníkov na najviac 30 % na jedného zamestnávateľa. Je všeobecne známe, že prácu u nás hľadajú najmä obyvatelia Srbska a Ukrajiny.

Naopak, odliv mozgov je téma, ktorej sme sa na Startitupe venovali niekoľkokrát a Slovensko trápi aj naďalej. Problém začína už pri samotnom štúdiu. Z pries­kumu Cen­tra edu­kač­ného ma­naž­mentu pri Fa­kulte ma­naž­mentu UK a spo­loč­nosti Pro­fe­sia vy­plýva, že pri vý­bere uni­ver­zity roz­mýš­ľala o štú­diu v za­hra­ničí až pri­bližne po­lo­vica štu­den­tov.