Lockdowny viedli k mimoriadnemu poklesu pôrodnosti. Na Slovensku pribudli desiatky infikovaných Covidom

Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 75 pozitívne testovaných ľudí formou RT-PCR testov. Celkový počet ukončených laboratórnych PCR testov doteraz je 7 318 689, pričom takto bolo pozitívne testovaných 1 849 602 osôb.

V nemocniciach je hospitalizovaných 805 pacientov. Počet potvrdených úmrtí na pľúcnu formu COVID-19 vzrástol o 7 prípadov. Celkový počet úmrtí je 20 518.

Päťčlenný tím vedcov z lausannskej univerzity zistil, že prvé Covid lockdowny, ku ktorým Európa siahala na jar 2020, viedli k mimoriadnemu poklesu pôrodnosti. Ten predstavoval 14 %, vyplýva zo štúdie, ktorá vyšla aj v časopise Human Reproduction.

Vedci vychádzajú zo vzorky 24 európskych krajín, pri ktorých skúmali počty narodených detí v januári 2021. Je to približne 9 mesiacov po zavádzaní prvých lockdownov.

Koronavírus zastavil svet, jeho dôsledky cítime dodnes

GALÉRIA+ 11

Dáta následne porovnali s priemermi za január v rokoch 2018 a 2019. Najväčší prepad pôrodnosti nastal v Litve, a to o viac ako 28 %. Takmer o štvrtinu menej detí sa narodilo na Ukrajine alebo v Španielsku.

Pokles pôrodnosti v Českej republike predstavoval len 3,2 %, podobne ako v Maďarsku, Rakúsku či Holandsku. Iba v dvoch skúmaných krajinách mal prvý covidový lockdown pozitívny vplyv na pôrodnosť.  Bolo to vo Fínsku a Dánsku, kde sa zvýšila o 0,5 a 1,9 % nad predchádzajúci trend.

Vôbec najprísnejší lockdown zaviedlo Chorvátsko (stringency index tu dosiahol 96,3 bodov), pôrodnosť sa však znížila oproti trendu len o 2,9 %. Naopak v vo Švédsku (stringency index dosiahol len 59,26) pôrodnosť klesla o 4,5 %.

Ako možné faktory poklesu pôrodnosti vedci uviedli najmä strach súvisiaci so šírením nákazy. Svoju rolu tu hrali aj obavy z ekonomickej a sociálnej krízy. „Čím dlhšie lockdowny trvali, tým menej žien otehotnelo, a to aj v krajinách, ktoré (pred prepuknutím pandémie) nemali problémy s nízkym počtom narodených detí,“ uviedli autori.

Ústup pandémie a záujem o Erasmus

Po ústupe pandémie ochorenia COVID-19 sa záujem študentov aj zamestnancov Univerzity Komenského (UK) v Bratislave o mobility v rámci programu Erasmus+ výrazne zvýšil. Rovnako je to aj v prípade prichádzajúcich zo zahraničia na najväčšiu slovenskú univerzitu. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa UK Lenka Miller.

„Cez pandémiu bola nejaké obdobie zavedená online výučba na väčšine partnerských univerzít, takže študentské mobility boli menej atraktívne,“ skonštatovala hovorkyňa.

zdroj: Unsplash/Ulises Guareschi CorvettoUnsplash/Martin Sanchez

V zimnom semestri na UK študuje približne 315 zahraničných študentov cez Erasmus+. „Pochádzajú z 21 krajín, najviac sú zastúpené Španielsko, Taliansko, Portugalsko, Francúzsko a Nemecko,“ poznamenala Miller.

V zahraničí cez program Erasmus+ počas zimného semestra študuje alebo stážuje okolo 320 študentov UK. Najväčší záujem je podľa Miller o Českú republiku, Španielsko, Taliansko, Nemecko, Francúzsko a Rakúsko.