Maťo Hamaš – mega­ta­lent, kto­rý by si mohol vybe­rať medzi TOP fir­ma­mi sve­ta, no chce sa vrá­tiť na Slo­ven­sko

Martin Bohunický / 7. augusta 2016 / Rozhovory

Maťo Hamaš si okú­sil život po celom sve­te, napriek tomu sa raz túži vrá­tiť na Slo­ven­sko. Pre­čí­taj si roz­ho­vor s inšpi­ra­tív­nym mla­dým cha­la­nom, kto­rý má poten­ciál doká­zať veľ­ké veci.

Ahoj Matej, prej­di­me hneď k veci — už od skon­če­nia stred­nej si mimo Slo­ven­ska, nechý­ba ti miest­ny život?

Maťo pro­sím, Matej znie tak straš­ne for­mál­ne. :D

A áno, občas aj chý­ba, naj­mä kama­rá­ti a rodi­na. Na dru­hej stra­ne, home­sick sa už dáv­no necí­tim. Cho­die­vam domov naj­mä počas medzi­se­mes­trál­nych práz­dnin a vždy sa teším, že zno­va postre­tá­vam ľudí, kto­rých som pár mesia­cov nevi­del. Navy­še dnes, v „ére Ryanai­ru“, taká ces­ta z Anglic­ka do Bra­ti­sla­vy nie je o moc drah­šia a ani dlh­šia ako vla­kom z Košíc.

Pre­čo si sa roz­ho­dol pre Cam­brid­ge?

Do istej mie­ry to bola šťast­ná zho­da okol­nos­tí. V čase, keď som začí­nal štu­do­vať na IB (www.ib.gjh.sk) na GJH ma ani nena­pad­lo uva­žo­vať o štú­diu v zahra­ni­čí. Na GJH som však stre­tol super kolek­tív spo­lu­žia­kov a uči­te­ľov, medzi kto­rý­mi pano­va­la atmo­sfé­ra, že hlá­siť sa do UK je pred­sa štan­dard. Pri­hla­so­va­cí pro­ces je navy­še veľ­mi jed­no­du­chý, člo­vek všet­ko spra­ví onli­ne a naraz sa môže hlá­siť až na päť uni­ver­zít. Navy­še všet­ky pri­hláš­ky sto­ja dohro­ma­dy menej, ako jed­na pri­hláš­ka na slo­ven­skú vyso­kú ško­lu.

Na Cam­brid­ge sa z mojej trie­dy hlá­si­lo vyše desať spo­lu­žia­kov, veľa z nás bolo pozva­ných na osob­né poho­vo­ry (čo je na Cam­brid­ge vcel­ku bež­né a je to super skú­se­nosť) a tra­ja sme sa nako­niec dosta­li. No a taká ponu­ka sa potom už neod­mie­ta.

Graduation_Cambridge

S rodi­nou počas gra­du­ati­on na Cam­brid­ge (jún 2015).

Na Oxford, Cam­brid­ge a iné pre­stíž­ne uni­ver­zi­ty sa zo Slo­ven­ska vo veľ­kom necho­dí. Čo sa však týka Gym­ná­zia Jura­ja Hron­ca, tam to je pomer­ne nezried­ka­vý prí­pad. Aké bolo štú­dium na tej­to stred­nej? Čím to je, že prá­ve odtiaľ­to odchá­dza­jú von tí naj­lep­ší absol­ven­ti?

Aby sme boli féro­ví, je tre­ba pove­dať, že GJH nie je u nás jedi­nou ško­lou, z kto­rej ľudia odchá­dza­jú na pre­stíž­ne zahra­nič­né uni­ver­zi­ty. Teší ma, že stá­le viac Slo­vá­kov má záu­jem o kva­lit­né vzde­la­nie a je ochot­ných za ním odísť aj do zahra­ni­čia. Jed­nou z vecí, kto­rou je GJH špe­ci­fic­ké, je IB prog­ram, kto­rý je pokiaľ viem jedi­ný štá­tom doto­va­ný na Slo­ven­sku. Štú­dium je nároč­né, mini­mál­ne časo­vo, ale pod­ľa mňa urči­te sto­jí za to. Člo­vek si vybe­rá šesť pred­me­tov, kto­ré dva roky štu­du­je a násled­ne z nich robí medzi­ná­rod­ne uzná­va­nú písom­nú matu­ri­tu. Tým sa môže do istej mie­ry špe­cia­li­zo­vať už na stred­nej. Toto všet­ko je urči­te veľ­mi dob­rou príp­ra­vou na štú­dium v zahra­ni­čí.

IBici

Časť spo­lu­žia­kov z IB.

Pre mňa bolo roz­hod­nu­tie ísť na IB to naj­lep­šie, čo som mohol uro­biť, aj keď som si to vte­dy vôbec neuve­do­mo­val. Stre­tol som veľa nových super ľudí, s kto­rý­mi sme sa vzá­jom­ne ťaha­li dopre­du. Dodnes je veľ­ká časť z nás v aktív­nom kon­tak­te. Zo začiat­ku som sa síce trá­pil s anglič­ti­nou (pozn. IB je plne bilin­gvál­ny prog­ram), ale člo­vek si na to čosko­ro zvyk­ne a je to fajn príp­ra­va do budúc­nos­ti.

Po novom pokra­ču­ješ na magis­ter­skom štú­diu na ETH v Züri­chu. Pre­čo si sa roz­ho­dol pre pre­stup na túto uni­ver­zi­tu? Aký bol prvý pol­rok vo Švaj­čiar­sku? 

Tých dôvo­dov bolo nie­koľ­ko. V prvom rade urči­te túž­ba vyskú­šať po troch rokoch na Cam­brid­ge nie­čo nové. Spoz­nať iný kus sve­ta a stret­núť nových ľudí. Navy­še, magis­ter­ské štú­dium na Cam­brid­ge je pod­ľa mňa dosť orien­to­va­né na štu­den­tov, kto­rí by radi zosta­li v aka­dé­mii (ja to volám „PhD príp­rav­ka“), čo nie je môj prí­pad. No a v nepo­sled­nom rade mi úpl­ne nese­del poten­ciál­ny zoznam pred­me­tov, z kto­rých by som si mohol vybe­rať. Pre­to som sa roz­ho­dol pri­hlá­siť sa na zopár dob­rých uni­ver­zít, kto­ré ponú­ka­jú zau­jí­ma­vé magis­ter­ské prog­ra­my a šti­pen­dium. Vza­li ma do Edin­burg­hu a Züri­chu, a nakoľ­ko ma viac láka­lo vyskú­šať si život vo Švaj­čiar­sku, roz­ho­dol som sa pre ETH.

Prvý semes­ter tu bol naozaj rých­ly. Po stá­ži v USA som navy­še pri­šiel do Züri­chu o týž­deň neskôr, čo môj nástup na novú ško­lu roz­hod­ne neuľah­či­lo. Mal som však veľ­ké šťas­tie na nových spo­lu­žia­kov, s kto­rý­mi som sa cel­kom rých­lo ska­mo­šil. Z aka­de­mic­ké­ho hľa­dis­ka mi dal minu­lý semes­ter zabrať, pre­to­že som si zapí­sal cel­kom veľa pred­me­tov, kto­ré vyža­do­va­li robiť pop­ri pred­náš­kach rôz­ne pro­jek­ty. Kur­zy však boli zau­jí­ma­vé a veľa som sa naučil, tak­že pre­stup zatiaľ roz­hod­ne neľu­tu­jem.

Urči­te sa zhod­ne­me, že žiad­na slo­ven­ská uni­ver­zi­ta nedo­sa­hu­je podob­né kva­li­ty. Mys­líš si však, že je tu poten­ciál na to, aby sme aj my mali aspoň jed­nu vyso­kú ško­lu, kto­rá by bola pova­žo­va­ná za pre­stíž­nu a zara­di­la by sa do reb­ríč­kov naj­lep­ších sve­to­vých uni­ver­zít? Čo pre­to musí­me spra­viť?

My už takú uni­ver­zi­tu máme, kon­krét­ne STU, kto­rá sa v QS ran­kin­gu ten­to rok zara­di­la do top 500! Na dru­hej stra­ne, úpl­ne s tebou súhla­sím, že slo­ven­ské uni­ver­zi­ty sa na sve­to­vé doťa­hu­jú len poma­ly. Nie som ani náho­dou exper­tom na škols­tvo, ale mys­lím si, že dôvo­dov je nie­koľ­ko. Po prvé je tu his­to­ric­ké hľa­dis­ko, veď nie­kto­ré uni­ver­zi­ty v zahra­ni­čí mali na zlep­šo­va­nie sa stov­ky rokov. Nemô­že­me sa však na to vyho­vá­rať. Urči­te je veľ­kým fak­to­rom aj cel­ko­vý, nie veľ­mi pozi­tív­ny postoj k vzde­lá­va­niu sa v spo­loč­nos­ti, kto­rý sa pod­ľa mňa for­mu­je už na základ­ných a stred­ných ško­lách.

Mys­lím si, že poten­ciál na Slo­ven­sku roz­hod­ne máme. Mož­no nie na dru­hý Cam­brid­ge, ale­bo MIT, ale urči­te mini­mál­ne na veľ­mi solíd­ne ško­ly. Nie­kto­ré by moh­li ísť už dnes prí­kla­dom. O to viac ma teší, že sa u nás v posled­nom čase na tému škols­tvo otvo­ri­la taká širo­ká dis­ku­sia. Dúfam, že prej­de aj do kon­štruk­tív­nej rovi­ny a veci sa pohnú vpred. Nemô­že­me si dovo­liť zaos­tá­vať za zvyš­kom sve­ta, lebo na to v budúc­nos­ti veľ­mi trp­ko dopla­tí­me.

Več­ná otáz­ka — je potreb­ná vyso­ká ško­la?

Odpo­viem otáz­kou: „a čo chceš v živo­te robiť?“ Urči­te si nemys­lím, že vyso­ká ško­la je neja­kou nevy­hnut­nos­ťou 21. sto­ro­čia. Skôr si mys­lím, že pre­tlak štu­den­tov na uni­ver­zi­tách nám skôr ško­dí, ako pomá­ha. Hlav­ne keď mno­ho štu­den­tov to štú­dium nebe­rie vôbec váž­ne, vybe­rú si pred­met, kto­rý ich nezau­jí­ma a štu­du­jú v pod­sta­te iba pre titul.

Na nie­kto­ré pro­fe­sie je uni­ver­zit­né vzde­la­nie naozaj zby­toč­né, hlav­ne to magis­ter­ské. V Anglic­ku je naprí­klad bež­né, že ľudia po dokon­če­ní baka­lá­ra (tri roky) idú pra­co­vať. Mys­lím si, že my Slo­vá­ci stá­le titu­lom pri­su­dzu­je prí­liš veľ­kú váhu, pri­čom sa postup­ne ich výpo­ved­ná hod­no­ta deval­vu­je. Osob­ne som fanú­ši­kom stred­ných odbor­ných škôl, kto­ré učia zruč­nos­ti potreb­né pre prax, spo­lu­pra­cu­jú s fir­ma­mi a dáva­jú žia­kom solíd­ne vyhliad­ky na zamest­na­nie po skon­če­ní ško­ly. Tak by to aspoň pod­ľa mňa malo byť.

Absol­vo­val si stá­že v zau­jí­ma­vých sve­to­vých fir­mách, meno­vi­te Face­bo­ok a Sky­pe. Kto­rá z tých­to skú­se­nos­tí ti naj­viac dala? Sú pod­mien­ky v tých­to fir­mách naozaj také, ako sa hovo­rí?

V krát­kos­ti — áno sú. O zamest­nan­cov sa tie­to fir­my naozaj dob­re sta­ra­jú, nie­kto by to nazval mož­no až roz­maz­ná­va­ním. Je to mož­no aj tým, že fir­my dnes cel­kom agre­sív­ne súťa­žia o to naj­cen­nej­šie, čo môžu zís­kať — talen­to­va­ných a moti­vo­va­ných zamest­nan­cov. Moje dve stá­že sa cel­kom líši­li, nakoľ­ko prvá bola v Pra­he a dru­há v Sil­li­con Val­ley. Pra­ha je super mes­to, kde som sa cítil ako doma, a domov som aj čas­to cho­dil. V Kali­for­nii som zasa spoz­nal veľa nových miest a ľudí. Prek­va­pi­lo ma naj­mä, koľ­ko stá­žis­tov zo Slo­ven­ska a Čiech som tam stre­tol. Mno­ho z nich štu­du­je v zahra­ni­čí, ale neza­ned­ba­teľ­né množ­stvo aj doma. Dve­re do sve­ta sú doši­ro­ka otvo­re­né pre všet­kých.

Stazisti_v_Sillicon_Valley

Slo­ven­skí stá­žis­ti v Sil­li­con Val­ley (leto 2015, Goog­le, Moun­tain View).

Stá­že sú pod­ľa mňa super prí­le­ži­tos­ťou nane­čis­to si vyskú­šať, aké je to full-time pra­co­vať, nie­čo si pri­vy­ro­biť a poten­ciál­ne zís­kať aj ponu­ku na mies­to po skon­če­ní ško­ly. Pre­to by som kaž­dé­mu odpo­ru­čil sa po podob­ných prí­le­ži­tos­tiach poob­ze­rať. Dokon­ca exis­tu­jú prí­le­ži­tos­ti aj pre slo­ven­ských štu­den­tov v zahra­ni­čí, kto­rí by chce­li cez leto stá­žo­vať doma, naprí­klad po prvom roč­ní­ku uni­ver­zi­ty. Nie­kto­ré toh­to­roč­né náj­de­te naprí­klad na strán­ke Lea­fu.

Čo ťa vo sve­te veľ­ké­ho IT biz­ni­su naj­viac prek­va­pi­lo?

Ťaž­ká otáz­ka, nakoľ­ko o veľ­kom IT biz­ni­se toho moc neviem. Let­ná stáž vo veľ­kej IT fir­me ma urči­te odbor­ní­kom na veľ­ký IT biz­nis neuro­bi­la a ani si nemys­lím, že je to mož­né. Uve­do­mil som si však, aké bohat­stvo tie­to fir­my držia a ovlá­da­jú. Na jed­nej stra­ne je to až tro­chu stra­ši­del­né, na dru­hej im to umož­ňu­je inves­to­vať do veľ­kých pro­jek­tov (“moon shots”) s návrat­nos­ťou v nedo­hľad­ne (napr. auto­nóm­ne autá od Goog­lu).

Venu­ješ sa aj ume­lej inte­li­gen­cii. Ako vní­maš varo­va­nia rôz­nych osob­nos­tí, kto­ré sa sna­žia zbrz­diť ďal­ší vývoj so zdô­vod­ne­ním, že by to moh­lo mať pre ľud­stvo fatál­ne násled­ky?

Veľ­mi dob­rá otáz­ka. Natoľ­ko dob­rá, že sa ani naj­väč­šie sve­to­vé kapa­ci­ty neve­dia dohod­núť a odpo­veď bude­me prav­de­po­dob­ne poznať, až keď taká situ­ácia nasta­ne. Mys­lím si však, že je dob­ré, že ľudia sa tomu­to začí­na­jú veno­vať. Na Oxfor­de dokon­ca vzni­kol Futu­re of Huma­ni­ty Ins­ti­tu­te, kto­rý rie­ši aj túto otáz­ku. Osob­ne sa zatiaľ necí­tim pri­pra­ve­ný roz­um­ne pris­pieť do deba­ty. Čo viem pove­dať s defi­ni­tí­vou je, že hoci­ja­ká pani­ka je dnes úpl­ne neopod­stat­ne­ná. Koho zau­jí­ma viac, odpo­rú­čam exce­lent­ný člá­nok Tima Urba­na na por­tá­li Wait But Why.

Mimo štú­dia máš desiat­ky iných akti­vít. Pre­zra­díš viac? :)

Vďa­ka rodi­ne som od det­stva vyskú­šal mno­ho akti­vít a sna­žím sa v tom­to tren­de pokra­čo­vať. Raz do týžd­ňa leziem na ume­lej ste­ne, hrám flor­bal a naj­nov­šie cho­dím v pon­del­ky ská­kať na tram­po­lí­ne v rám­ci uni­ver­zit­né­ho gym­nas­tic­ké­ho krúž­ku. Takis­to veľ­mi rád cho­dím po horách.

Kazbek

S tetou Ivou pod vrchom Kaz­bek v gru­zín­skej čas­ti Kau­ka­zu (sep­tem­ber 2014).

Okrem toho pôso­bím ako dob­ro­voľ­ník v občian­skom zdru­že­ní Púpa­va, kde pomá­ham orga­ni­zo­vať let­né tábo­ry a iné zážit­ko­vé akcie s cie­ľom dať dec­kám šan­cu zmys­lu­pl­ne trá­viť voľ­ný čas. Odke­dy som odišiel do zahra­ni­čia sa moja akti­vi­ta tro­cha zvoľ­ni­la, ale sna­žím sa zor­ga­ni­zo­vať aspoň jed­nu väč­šiu akciu do roka.

Screen Shot 2016-04-19 at 11.02.29

Na Púpa­vác­kej akcii Impulz, kto­rú som pomá­hal orga­ni­zo­vať (leto 2013). Nesie­me vlast­no­ruč­ne vyro­be­nú “kárič­ku“„ kto­rej sa po prvých pár met­roch roz­pad­li kole­sá.

Takis­to som čle­nom občian­ske­ho zdru­že­nia Oxb­rid­ge Admis­si­ons, kto­ré pomá­ha talen­to­va­ným slo­ven­ským štu­den­tom s pri­hla­so­va­cím pro­ce­som na zahra­nič­né uni­ver­zi­ty. Okrem iné­ho bez­plat­ne posky­tu­je­me infor­má­cie o takom­to štú­diu z prvej ruky, ako aj feed­back na moti­vač­né lis­ty, kto­ré sú súčas­ťou pri­hlá­šok.

OxbridgeAdmissions

Via­noč­né stret­nu­tie čle­nov Oxb­rid­ge Admis­si­ons (2015).

No a v nepo­sled­nom rade som ten­to rok po prvý raz súčas­ťou pro­jek­tu Talent Guide, orga­ni­zo­va­ný nezis­ko­vou orga­ni­zá­ci­ou LEAF, v kto­rom pôso­bím ako men­tor.

Ako je mož­né, že to všet­ko stí­haš? Člo­vek sa na to pozrie a povie si, že by nedal ani desa­ti­nu.

Nemám pocit, že by som v počte akti­vít neja­ko extrém­ne vyni­kal, nakoľ­ko nie sú až tak časo­vo nároč­né. Pova­žu­jem za dôle­ži­té, aby sa člo­vek pop­ri ško­le, resp. prá­ci, roz­ví­jal aj iný­mi smer­mi. A ak je to mož­né v kolek­tí­ve super ľudí, tak potom nie je o čom ☺. No a sta­vím sa, že veľa aktív­nych stre­doš­ko­lá­kov dnes robí desať­krát viac zau­jí­ma­vých vecí ako ja. I keď si to člo­vek neuve­do­mu­je, počas stred­nej ško­ly je ide­ál­ny čas napl­no sa anga­žo­vať v mimo­škol­ských akti­vi­tách. Člo­vek má čas, ener­giu a prí­le­ži­tos­tí je kopec.

Zahrá­me sa na poho­vor: Kde sa vidíš o 5 rokov?:)

Daj­te pokoj s taký­mi­to otáz­ka­mi☺. Kto vie dnes vie­ro­hod­ne pred­po­ve­dať, ako bude svet vôbec vyze­rať o päť rokov? Ako má člo­vek vedieť, kde bude jeho mies­to vo sve­te, kto­rý si nevie­me ani poriad­ne pred­sta­viť?

O ľuďoch ako ty sa hovo­rí, že prá­ve oni môžu spra­viť zo Slo­ven­ska lep­šie mies­to pre život, len sa musia vrá­tiť. Uva­žo­val si nad tým, čo bude po ško­le? 

S tým­to úpl­ne súhla­sím. Som však zás­tan­com názo­ru, že ľudia, kto­rí odiš­li štu­do­vať do zahra­ni­čia, musia najprv naozaj zapra­co­vať na sebe, aby moh­li nas­päť doma s veca­mi pohnúť. Ak by do zahra­ni­čia odiš­lo sto ľudí štu­do­vať na uni­ver­zi­tu, je pod­ľa mňa lep­šie, ak sa desa­ti­na z nich vrá­ti po desia­tich rokoch s rele­vant­ný­mi skú­se­nos­ťa­mi, ako­by sa mala polo­vi­ca vrá­tiť hneď po ško­le bez kon­krét­nych vyhlia­dok do budúc­na.

Workshop_o_studiu_v_zahranici

Works­hop o štú­diu v zahra­ni­čí (Koši­ce, decem­ber 2014)

V tom­to duchu by som chcel po ško­le strá­viť ešte neja­ký čas v zahra­ni­čí. V dlho­do­bej­šom hori­zon­te ma však láka vrá­tiť sa domov. Člo­vek však musí pres­ne vedieť, za čím sa vra­cia. Pre mňa by to moh­la byť naprí­klad fajn par­tia ľudí, s kto­rý­mi by som začal neja­ký pro­jekt, ale­bo zau­jí­ma­vá uči­teľ­ská prí­le­ži­tosť, nakoľ­ko je to jed­no z povo­la­ní, kto­ré si v budúc­nos­ti urči­te chcem vyskú­šať.

Na čo si vo svo­jom živo­te naj­viac pyš­ný?

Ako sa vra­ví, pýcha pred­chá­dza pád, tak­že pýchy by som sa rad­šej vyva­ro­val. Veľ­mi sa ale teším naprí­klad z toho, že sa mi v rela­tív­ne mla­dom veku poda­ri­lo do veľ­kej mie­ry osa­mos­tat­niť sa, a to aj po finanč­nej strán­ke. Som nesmier­ne vďač­ný za vše­tok čas, lás­ku, ener­giu a penia­ze, čo do mňa rodi­čia a rodi­na inves­to­va­li, ale mys­lím si, že je zdra­vé a správ­ne, aby mla­dí ľudia neži­li do trid­siat­ky u svo­jich rodi­čov, ale vyda­li sa po svo­jej ces­te.

Mno­hí v tvo­jom veku poriad­ne neve­dia, čo vlast­ne chcú. Ty si v úpl­ne inej pozí­cii. Čo by si pora­dil tým, kto­rí sa stá­le hľa­da­jú a neve­dia, čo so svo­jim živo­tom?

Pre­čo by som mal byť v inej pozí­cii? Hľa­dať sa je pod­ľa mňa úpl­ne nor­mál­ne a ja nie som výnim­kou. Naj­dô­le­ži­tej­šie je pod­ľa mňa sa tým v mla­dom veku nestre­so­vať a aktív­ne pra­co­vať na tom, aby mal člo­vek pred sebou otvo­re­ných čo naj­viac dve­rí. Či už sa to týka ško­ly, zamest­na­nia, nezis­ko­vých pro­jek­tov, ale­bo hob­bies. Ak sa bude člo­vek obklo­po­vať dob­rý­mi ľuď­mi a robiť na veciach, kto­ré ho bavia a pova­žu­je ich za dôle­ži­té, vyhral. A to, čo pres­ne bude o rok, ho nemu­sí trá­piť. Pre­to­že nech to bude hoci­čo, vie, že to bude nie­čo fajn.

zdroj foto­gra­fií: Archív/Matej Hamaš

Pridať komentár (0)