Maťo Hamaš – megatalent, ktorý by si mohol vyberať medzi TOP firmami sveta, no chce sa vrátiť na Slovensko

  • Maťo Hamaš si okúsil život po celom svete, napriek tomu sa raz túži vrátiť na Slovensko. Prečítaj si rozhovor s inšpiratívnym mladým chalanom, ktorý má potenciál dokázať veľké veci.
collage hamas
  • Maťo Hamaš si okúsil život po celom svete, napriek tomu sa raz túži vrátiť na Slovensko. Prečítaj si rozhovor s inšpiratívnym mladým chalanom, ktorý má potenciál dokázať veľké veci.

Ahoj Matej, prejdime hneď k veci – už od skončenia strednej si mimo Slovenska, nechýba ti miestny život?

Maťo prosím, Matej znie tak strašne formálne. :D

A áno, občas aj chýba, najmä kamaráti a rodina. Na druhej strane, homesick sa už dávno necítim. Chodievam domov najmä počas medzisemestrálnych prázdnin a vždy sa teším, že znova postretávam ľudí, ktorých som pár mesiacov nevidel. Navyše dnes, v „ére Ryanairu“, taká cesta z Anglicka do Bratislavy nie je o moc drahšia a ani dlhšia ako vlakom z Košíc.

 

Prečo si sa rozhodol pre Cambridge?

Do istej miery to bola šťastná zhoda okolností. V čase, keď som začínal študovať na IB (www.ib.gjh.sk) na GJH ma ani nenapadlo uvažovať o štúdiu v zahraničí. Na GJH som však stretol super kolektív spolužiakov a učiteľov, medzi ktorými panovala atmosféra, že hlásiť sa do UK je predsa štandard. Prihlasovací proces je navyše veľmi jednoduchý, človek všetko spraví online a naraz sa môže hlásiť až na päť univerzít. Navyše všetky prihlášky stoja dohromady menej, ako jedna prihláška na slovenskú vysokú školu.

Na Cambridge sa z mojej triedy hlásilo vyše desať spolužiakov, veľa z nás bolo pozvaných na osobné pohovory (čo je na Cambridge vcelku bežné a je to super skúsenosť) a traja sme sa nakoniec dostali. No a taká ponuka sa potom už neodmieta.

Graduation_Cambridge

S rodinou počas graduation na Cambridge (jún 2015).

Na Oxford, Cambridge a iné prestížne univerzity sa zo Slovenska vo veľkom nechodí. Čo sa však týka Gymnázia Juraja Hronca, tam to je pomerne nezriedkavý prípad. Aké bolo štúdium na tejto strednej? Čím to je, že práve odtiaľto odchádzajú von tí najlepší absolventi?

Aby sme boli féroví, je treba povedať, že GJH nie je u nás jedinou školou, z ktorej ľudia odchádzajú na prestížne zahraničné univerzity. Teší ma, že stále viac Slovákov má záujem o kvalitné vzdelanie a je ochotných za ním odísť aj do zahraničia. Jednou z vecí, ktorou je GJH špecifické, je IB program, ktorý je pokiaľ viem jediný štátom dotovaný na Slovensku. Štúdium je náročné, minimálne časovo, ale podľa mňa určite stojí za to. Človek si vyberá šesť predmetov, ktoré dva roky študuje a následne z nich robí medzinárodne uznávanú písomnú maturitu. Tým sa môže do istej miery špecializovať už na strednej. Toto všetko je určite veľmi dobrou prípravou na štúdium v zahraničí.

IBici

Časť spolužiakov z IB.

Pre mňa bolo rozhodnutie ísť na IB to najlepšie, čo som mohol urobiť, aj keď som si to vtedy vôbec neuvedomoval. Stretol som veľa nových super ľudí, s ktorými sme sa vzájomne ťahali dopredu. Dodnes je veľká časť z nás v aktívnom kontakte. Zo začiatku som sa síce trápil s angličtinou (pozn. IB je plne bilingválny program), ale človek si na to čoskoro zvykne a je to fajn príprava do budúcnosti.

 

Po novom pokračuješ na magisterskom štúdiu na ETH v Zürichu. Prečo si sa rozhodol pre prestup na túto univerzitu? Aký bol prvý polrok vo Švajčiarsku? 

Tých dôvodov bolo niekoľko. V prvom rade určite túžba vyskúšať po troch rokoch na Cambridge niečo nové. Spoznať iný kus sveta a stretnúť nových ľudí. Navyše, magisterské štúdium na Cambridge je podľa mňa dosť orientované na študentov, ktorí by radi zostali v akadémii (ja to volám „PhD prípravka“), čo nie je môj prípad. No a v neposlednom rade mi úplne nesedel potenciálny zoznam predmetov, z ktorých by som si mohol vyberať. Preto som sa rozhodol prihlásiť sa na zopár dobrých univerzít, ktoré ponúkajú zaujímavé magisterské programy a štipendium. Vzali ma do Edinburghu a Zürichu, a nakoľko ma viac lákalo vyskúšať si život vo Švajčiarsku, rozhodol som sa pre ETH.

Prvý semester tu bol naozaj rýchly. Po stáži v USA som navyše prišiel do Zürichu o týždeň neskôr, čo môj nástup na novú školu rozhodne neuľahčilo. Mal som však veľké šťastie na nových spolužiakov, s ktorými som sa celkom rýchlo skamošil. Z akademického hľadiska mi dal minulý semester zabrať, pretože som si zapísal celkom veľa predmetov, ktoré vyžadovali robiť popri prednáškach rôzne projekty. Kurzy však boli zaujímavé a veľa som sa naučil, takže prestup zatiaľ rozhodne neľutujem.

 

Určite sa zhodneme, že žiadna slovenská univerzita nedosahuje podobné kvality. Myslíš si však, že je tu potenciál na to, aby sme aj my mali aspoň jednu vysokú školu, ktorá by bola považovaná za prestížnu a zaradila by sa do rebríčkov najlepších svetových univerzít? Čo preto musíme spraviť?

My už takú univerzitu máme, konkrétne STU, ktorá sa v QS rankingu tento rok zaradila do top 500! Na druhej strane, úplne s tebou súhlasím, že slovenské univerzity sa na svetové doťahujú len pomaly. Nie som ani náhodou expertom na školstvo, ale myslím si, že dôvodov je niekoľko. Po prvé je tu historické hľadisko, veď niektoré univerzity v zahraničí mali na zlepšovanie sa stovky rokov. Nemôžeme sa však na to vyhovárať. Určite je veľkým faktorom aj celkový, nie veľmi pozitívny postoj k vzdelávaniu sa v spoločnosti, ktorý sa podľa mňa formuje už na základných a stredných školách.

Myslím si, že potenciál na Slovensku rozhodne máme. Možno nie na druhý Cambridge, alebo MIT, ale určite minimálne na veľmi solídne školy. Niektoré by mohli ísť už dnes príkladom. O to viac ma teší, že sa u nás v poslednom čase na tému školstvo otvorila taká široká diskusia. Dúfam, že prejde aj do konštruktívnej roviny a veci sa pohnú vpred. Nemôžeme si dovoliť zaostávať za zvyškom sveta, lebo na to v budúcnosti veľmi trpko doplatíme.

 

Večná otázka – je potrebná vysoká škola?

Odpoviem otázkou: „a čo chceš v živote robiť?“ Určite si nemyslím, že vysoká škola je nejakou nevyhnutnosťou 21. storočia. Skôr si myslím, že pretlak študentov na univerzitách nám skôr škodí, ako pomáha. Hlavne keď mnoho študentov to štúdium neberie vôbec vážne, vyberú si predmet, ktorý ich nezaujíma a študujú v podstate iba pre titul.

Na niektoré profesie je univerzitné vzdelanie naozaj zbytočné, hlavne to magisterské. V Anglicku je napríklad bežné, že ľudia po dokončení bakalára (tri roky) idú pracovať. Myslím si, že my Slováci stále titulom prisudzuje príliš veľkú váhu, pričom sa postupne ich výpovedná hodnota devalvuje. Osobne som fanúšikom stredných odborných škôl, ktoré učia zručnosti potrebné pre prax, spolupracujú s firmami a dávajú žiakom solídne vyhliadky na zamestnanie po skončení školy. Tak by to aspoň podľa mňa malo byť.

 

Absolvoval si stáže v zaujímavých svetových firmách, menovite Facebook a Skype. Ktorá z týchto skúseností ti najviac dala? Sú podmienky v týchto firmách naozaj také, ako sa hovorí?

V krátkosti – áno sú. O zamestnancov sa tieto firmy naozaj dobre starajú, niekto by to nazval možno až rozmaznávaním. Je to možno aj tým, že firmy dnes celkom agresívne súťažia o to najcennejšie, čo môžu získať – talentovaných a motivovaných zamestnancov. Moje dve stáže sa celkom líšili, nakoľko prvá bola v Prahe a druhá v Sillicon Valley. Praha je super mesto, kde som sa cítil ako doma, a domov som aj často chodil. V Kalifornii som zasa spoznal veľa nových miest a ľudí. Prekvapilo ma najmä, koľko stážistov zo Slovenska a Čiech som tam stretol. Mnoho z nich študuje v zahraničí, ale nezanedbateľné množstvo aj doma. Dvere do sveta sú doširoka otvorené pre všetkých.

Stazisti_v_Sillicon_Valley

Slovenskí stážisti v Sillicon Valley (leto 2015, Google, Mountain View).

Stáže sú podľa mňa super príležitosťou nanečisto si vyskúšať, aké je to full-time pracovať, niečo si privyrobiť a potenciálne získať aj ponuku na miesto po skončení školy. Preto by som každému odporučil sa po podobných príležitostiach poobzerať. Dokonca existujú príležitosti aj pre slovenských študentov v zahraničí, ktorí by chceli cez leto stážovať doma, napríklad po prvom ročníku univerzity. Niektoré tohtoročné nájdete napríklad  na stránke Leafu.

 

Čo ťa vo svete veľkého IT biznisu najviac prekvapilo?

Ťažká otázka, nakoľko o veľkom IT biznise toho moc neviem. Letná stáž vo veľkej IT firme ma určite odborníkom na veľký IT biznis neurobila a ani si nemyslím, že je to možné. Uvedomil som si však, aké bohatstvo tieto firmy držia a ovládajú. Na jednej strane je to až trochu strašidelné, na druhej im to umožňuje investovať do veľkých projektov (“moon shots”) s návratnosťou v nedohľadne (napr. autonómne autá od Googlu).

 

Venuješ sa aj umelej inteligencii. Ako vnímaš varovania rôznych osobností, ktoré sa snažia zbrzdiť ďalší vývoj so zdôvodnením, že by to mohlo mať pre ľudstvo fatálne následky?

Veľmi dobrá otázka. Natoľko dobrá, že sa ani najväčšie svetové kapacity nevedia dohodnúť a odpoveď budeme pravdepodobne poznať, až keď taká situácia nastane. Myslím si však, že je dobré, že ľudia sa tomuto začínajú venovať. Na Oxforde dokonca vznikol Future of Humanity Institute, ktorý rieši aj túto otázku. Osobne sa zatiaľ necítim pripravený rozumne prispieť do debaty. Čo viem povedať s definitívou je, že hocijaká panika je dnes úplne neopodstatnená. Koho zaujíma viac, odporúčam excelentný článok Tima Urbana na portáli Wait But Why.

 

Mimo štúdia máš desiatky iných aktivít. Prezradíš viac? :)

Vďaka rodine som od detstva vyskúšal mnoho aktivít a snažím sa v tomto trende pokračovať. Raz do týždňa leziem na umelej stene, hrám florbal a najnovšie chodím v pondelky skákať na trampolíne v rámci univerzitného gymnastického krúžku. Takisto veľmi rád chodím po horách.

Kazbek

S tetou Ivou pod vrchom Kazbek v gruzínskej časti Kaukazu (september 2014).

Okrem toho pôsobím ako dobrovoľník v občianskom združení Púpava, kde pomáham organizovať letné tábory a iné zážitkové akcie s cieľom dať deckám šancu zmysluplne tráviť voľný čas. Odkedy som odišiel do zahraničia sa moja aktivita trocha zvoľnila, ale snažím sa zorganizovať aspoň jednu väčšiu akciu do roka.

Screen Shot 2016-04-19 at 11.02.29

Na Púpaváckej akcii Impulz, ktorú som pomáhal organizovať (leto 2013). Nesieme vlastnoručne vyrobenú “káričku“,, ktorej sa po prvých pár metroch rozpadli kolesá.

Takisto som členom občianskeho združenia Oxbridge Admissions, ktoré pomáha talentovaným slovenským študentom s prihlasovacím procesom na zahraničné univerzity. Okrem iného bezplatne poskytujeme informácie o takomto štúdiu z prvej ruky, ako aj feedback na motivačné listy, ktoré sú súčasťou prihlášok.

OxbridgeAdmissions

Vianočné stretnutie členov Oxbridge Admissions (2015).

No a v neposlednom rade som tento rok po prvý raz súčasťou projektu Talent Guide, organizovaný neziskovou organizáciou LEAF, v ktorom pôsobím ako mentor.

 

Ako je možné, že to všetko stíhaš? Človek sa na to pozrie a povie si, že by nedal ani desatinu.

Nemám pocit, že by som v počte aktivít nejako extrémne vynikal, nakoľko nie sú až tak časovo náročné. Považujem za dôležité, aby sa človek popri škole, resp. práci, rozvíjal aj inými smermi. A ak je to možné v kolektíve super ľudí, tak potom nie je o čom ☺. No a stavím sa, že veľa aktívnych stredoškolákov dnes robí desaťkrát viac zaujímavých vecí ako ja. I keď si to človek neuvedomuje, počas strednej školy je ideálny čas naplno sa angažovať v mimoškolských aktivitách. Človek má čas, energiu a príležitostí je kopec.

 

Zahráme sa na pohovor: Kde sa vidíš o 5 rokov?:)

Dajte pokoj s takýmito otázkami☺. Kto vie dnes vierohodne predpovedať, ako bude svet vôbec vyzerať o päť rokov? Ako má človek vedieť, kde bude jeho miesto vo svete, ktorý si nevieme ani poriadne predstaviť?

 

O ľuďoch ako ty sa hovorí, že práve oni môžu spraviť zo Slovenska lepšie miesto pre život, len sa musia vrátiť. Uvažoval si nad tým, čo bude po škole? 

S týmto úplne súhlasím. Som však zástancom názoru, že ľudia, ktorí odišli študovať do zahraničia, musia najprv naozaj zapracovať na sebe, aby mohli naspäť doma s vecami pohnúť. Ak by do zahraničia odišlo sto ľudí študovať na univerzitu, je podľa mňa lepšie, ak sa desatina z nich vráti po desiatich rokoch s relevantnými skúsenosťami, akoby sa mala polovica vrátiť hneď po škole bez konkrétnych vyhliadok do budúcna.

Workshop_o_studiu_v_zahranici

Workshop o štúdiu v zahraničí (Košice, december 2014)

V tomto duchu by som chcel po škole stráviť ešte nejaký čas v zahraničí. V dlhodobejšom horizonte ma však láka vrátiť sa domov. Človek však musí presne vedieť, za čím sa vracia. Pre mňa by to mohla byť napríklad fajn partia ľudí, s ktorými by som začal nejaký projekt, alebo zaujímavá učiteľská príležitosť, nakoľko je to jedno z povolaní, ktoré si v budúcnosti určite chcem vyskúšať.

 

Na čo si vo svojom živote najviac pyšný?

Ako sa vraví, pýcha predchádza pád, takže pýchy by som sa radšej vyvaroval. Veľmi sa ale teším napríklad z toho, že sa mi v relatívne mladom veku podarilo do veľkej miery osamostatniť sa, a to aj po finančnej stránke. Som nesmierne vďačný za všetok čas, lásku, energiu a peniaze, čo do mňa rodičia a rodina investovali, ale myslím si, že je zdravé a správne, aby mladí ľudia nežili do tridsiatky u svojich rodičov, ale vydali sa po svojej ceste.

 

Mnohí v tvojom veku poriadne nevedia, čo vlastne chcú. Ty si v úplne inej pozícii. Čo by si poradil tým, ktorí sa stále hľadajú a nevedia, čo so svojim životom?

Prečo by som mal byť v inej pozícii? Hľadať sa je podľa mňa úplne normálne a ja nie som výnimkou. Najdôležitejšie je podľa mňa sa tým v mladom veku nestresovať a aktívne pracovať na tom, aby mal človek pred sebou otvorených čo najviac dverí. Či už sa to týka školy, zamestnania, neziskových projektov, alebo hobbies. Ak sa bude človek obklopovať dobrými ľuďmi a robiť na veciach, ktoré ho bavia a považuje ich za dôležité, vyhral. A to, čo presne bude o rok, ho nemusí trápiť. Pretože nech to bude hocičo, vie, že to bude niečo fajn.

zdroj fotografií: Archív/Matej Hamaš

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech