Matovičova vláda ide meniť Ústavu. Má tak vyriešiť jeden z najboľavejších problémov Slovenska

Dôvera v slovenské súdnictvo je dlhodobo na nízkej úrovni. Slovensko trápi nielen slabá vymožiteľnosť práva, ale aj korupcia v súdnictve. Práve to má vyriešiť kompletná reforma súdnictva, ktorú pripravuje vláda Igora Matoviča. Na reformu však potrebuje zmeniť Ústavu SR a to musí odhlasovať Národná rada ústavou väčšinou, teda aspoň 90 poslancov musí hlasovať za.

Transparentnejšie súdy

Reforma justície, ktorá zahŕňa reformu Súdnej rady Slovenskej republiky, majetkové previerky sudcov, reformu Ústavného súdu SR, povinné zavedenie vekového stropu sudcov či zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, by mala vstúpiť do platnosti od 1. januára 2021. Návrh ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) dnes schválila vláda.

V prípade súdnej rady sa návrh zákona zameriava na právnu úpravu regionálneho princípu volieb členov súdnej rady sudcami, zavedenie nesudcovského prvku v prípade členov súdnej rady nominovaných výkonnou a zákonodarnou mocou. Návrh zákona tiež rozširuje pôsobnosť rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Zároveň jej návrh ústavného zákona umožňuje vykonávať aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti vlastným autonómnym konaním a preverovaním.

Aj kvôli Kotlebovi si predlžujeme epidémiu. Slovensko je mimoriadne zakonšpirovaná krajina

Úplne nový súd

V súvislosti so zriadením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dochádza k jeho ukotveniu v sústave súdov, vrátane určenia jeho sídla, ktoré bude v Bratislave. Súd by mal byť plne funkčný od 1. augusta 2021. Najvyšší správny súd bude mať za úlohu riešiť delikty sudcov a všetkých právnických profesií.

Podľa reformy bude musieť sudca ústavného súdu svojím konaním a rozhodovaním smerovať k tomu, aby súd prijal určité rozhodnutie. Musí sa rozhodnúť pre niektorý z predložených návrhov alebo dať vlastný návrh. Cieľom novely je to, aby sa predišlo situácii, ktorá nastala v takzvanej kauze Lexmann v roku 2019.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) dala po voľbách do Európskeho parlamentu podnet na ústavný súd, či volebná komisia správne určila, kto z novozvolených europoslancov bude musieť na svoj mandát počkať, kým Spojené kráľovstvo nevystúpi z Únie. Ústavný súd sťažnosť zamietol z procesných dôvodov.

Tiger ako domáci miláčik za 5 000 eur? Súkromný chov veľkých šeliem chcú na Slovensku zakázať

Návrh tiež plánuje zvýšiť kvórum pre voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu tak, že na zvolenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých hlasov poslancov parlamentu. Úprava reaguje na situáciu z roku 2019, keď Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) nebola schopná nominovať prezidentovi SR dostatočný počet kandidátov na ústavných sudcov. Novela ústavy vyžaduje od NR SR, aby parlament zvolil potrebný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu ústavného súdu. Ak národná rada nebude schopná zvoliť kandidátov, prezident SR bude môcť vymenovať sudcov ústavného súdu bez návrhu parlamentu.

Navrhovaná reforma tiež zavádza vekový cenzus pre automatický zánik funkcie sudcu všeobecného súdu. Ten stanovili predkladatelia úpravy na vek 65 rokov s tým, že sudcovia sa môžu rozhodnúť pokračovať vo výkone funkcie do veku 68 rokov.