Michal Štencl: Školstvo, alebo rovnica úspechu každého národa

Michal Štencl / 25. januára 2016 / Zo Slovenska

Práve prebieha štrajk našich učiteľov. Bojujú za to, čo by mala byť hlavná agenda každej vlády a každého národa. Jedna zo základných ekonomických teórií hovorí: Bohatstvo národov je tvorené tromi hlavnými zdrojmi: Práca, Pôda, Kapitál.

Ja si to ale nemyslím. Podľa mňa je tvorené – dnes ešte jednou ingredienciou, ktorá je z nich najdôležitejšia: Inteligencia.

Podľa môjho názoru je inteligencia to, čo bude hrať v budúcnosti najdôležitejšiu úlohu akejkoľvek ekonomiky. Ak si definujeme silné a slabé stránky človeka a na tých by sme stavali stratégiu svojej budúcnosti, každý z nás by asi napísal slovo – inteligencia.

Library-students7-NUI Maynoothjpg

 

Nebude to dobrý sluch, ani dobré oči, ani svaly či poslušnosť, rýchle ruky, schopnosť pracovať 24 hodín, schopnosť memorovať. Toto všetko sú silné stránky strojov, ktoré vytvárame našou inteligenciou.

Budúcnosť je ešte vo väčšej automatizácii. Autá budú jazdiť samé, stroje budú obrábať pôdu, roboty budú vykonávať akékoľvek procesy s 24 hodinovou pracovnou dobou. Napriek tomu, že sa vám to nemusí zdať, verte, že hovoríme o budúcnosti 25 rokov, teda maximálne jednej generácie. Keďže som zo sveta počítačov a naša firma je pri tom, ako sa tvoria autonómne vozidlá – do 10 rokov máme automobily, ktoré nás odvezú kamkoľvek budeme chcieť, bez jediného zásahu šoféra. Dnešné autá stoja viac ako 98 % času na svojich miestach v garáži. Optimalizácia bude hrať hlavnú úlohu v budúcnosti. Vodiči budú nepotrební.

 

Možno sa pýtate, aké je spojenie týchto technologických vízii a názvu článku, ktorý sa mal venovať školám. Smutne musím skonštatovať, že skutočne veľmi malé. Dnešné školy nemajú dostatok zdrojov, aby z nich vychádzali ľudia, ktorí budú tieto novinky pripravovať. Vychádzajú z nich ľudia, ktorí nie sú úspešne pripravení na to, aby využívali svoju najsilnejšiu devízu, a tou je mozog.

Ak sa pozriem na to, ako by malo fungovať ideálne bohatstvo národa budúcnosti, ja by som zvolil nasledovný vzorec:

 

Bohatstvo = Vzdelanie + Peniaze + Energia

  1. Vzdelanie by obsahovalo skúsenosti, inteligenciu, zvedavosť, schopnosť sa rozhodovať a je tvorené staršími a skúsenejšími ľuďmi, ktorí sú odborníkmi vo svojej oblasti
  2. Peniaze sú krvou ekonomiky, bez ktorých nemôžete vzdelaných ľudí udržať
  3. Energia sú mladí ľudia, ktorí majú motiváciu dosahovať to, čo sa tým skúsenejším môže zdať šialeným nápadom
Student sitting on stack of books in library, reading

 

Mal som to šťastie byť krátky čas na Stanfordskej univerzite v Kalifornii, ktorá patrí k najlepším na svete, a toto sú moje závery, ktoré som postrehol. Silicon Valley je výtvorom tejto univerzity.

 

Ročný budget je na úrovni 5 miliard dolárov a takto tento neuveriteľný biznis model funguje:

  1. Škola je platená a stojí 150 tisíc dolárov na 2 roky a asi 400 tisíc dolárov na 5 rokov.
  2. Každý, kto z tejto školy vyjde, má priam zaručené miesto vo firmách s nástupom v priemere za 200 tisíc dolárov ročne.
  3. Ten, kto si túto školu môže dovoliť a zároveň má dobré výsledky, môže si ju zaplatiť.
  4. Ten, kto si túto školu nemôže dovoliť, ale má výborné výsledky, dostane štipendium, prípadne lacnú pôžičku z tejto školy. Aj preto, že škola vie, že s takou kapacitou a vedomosťami, ktoré žiak získa, nebude mať problém túto pôžičku splatiť do pár rokov.
  5. Máme teda prvú ingredienciu – peniaze. Škola má peniaze, aby zamestnávala kvalitných učiteľov.
  6. Tým, že má škola peniaze, je schopná udržať najmúdrejších a najschopnejších učiteľov z celého sveta. Musím potvrdiť, že to bol zážitok učiť sa veci, ktoré som nikdy predtým nevnímal v súvislostiach, a to na firmách ako je Intel, EA a pod.  Máme druhú ingredienciu – vzdelanie.
  7. Tým, že sú tam výnimoční učitelia, chcú tam ísť všetci mladí ľudia z celého sveta študovať. Máme tretiu ingredienciu – Energia.
university-professor

 

Ako to funguje v dokonalom perpetuum mobile:

  1. Najlepší učitelia odovzdávajú skúsenosti najšikovnejším študentom z celého sveta.
  2. Ľudia s vysokým IQ a týmito skúsenosťami vychádzajú zo školy a zakladajú si spoločnosti, prípadne pracujú vo firmách s vysokou pridanou hodnotou.
  3. Škola má fond a podporuje prvým kapitálom firmy s najväčšou pravdepodobnosťou úspechu. Aj preto, že týchto ľudí vlastne sledovali 5 rokov a vidia, čo majú za sebou.
  4. Študenti na školách tvoria pod vedením učiteľov projekty, ktoré neskôr predávajú firmám. Takýmto bol napríklad projekt Siri, ktorý kúpil Apple. Názov Siri preto, že vychádza z názvu SRI (Stanford Research Institute).
  5. Učitelia sa stávajú členmi poradného orgánu každej firmy a radia naďalej týmto firmám svojimi skúsenosťami. Učitelia tým zostávajú blízko praxe a sú akousi strednou osou medzi firmami. Vidia trendy vo firmách, vidia problémy a tvoria nové materiály, ktorými učia nových mladých ľudí. Ich vedomosti sú aktualizované na mesačnej báze.
9-Jose-Etcheverry-Associate-Professor-Co-chair-Sustainable-Energy-Initiative-York-University

 

Keďže sme spojili najmúdrejších ľudí, najlepších učiteľov a peniaze, existuje najväčšia šanca na úspech týchto firiem – preto Silicon Valley. Tým to ale nekončí. Kruh uzatvára:

  1. Keďže univerzita investovala do týchto firiem, ktoré sú úspešné, má z predaja týchto firiem peniaze, prípadne z ich dividend.
  2. Učitelia v radách týchto firiem počúvajú, čo sú problémy a čo sú trendy.
  3. Vedú študentov riešiť tieto problémy a predávajú tieto riešenia vo forme patentov, ktoré títo študenti počas štúdia vymysleli.
  4. Univerzita má napokon aj príjem zo školného samostatne.
  5. Častokrát majú profesori príjem z poradných orgánov, prípadne im dajú študenti podiely ako členom orgánov týchto spoločností.
  6. Po tom, ako sa stane firma úspešná a z nej vyjdú noví miliardári, vrátia títo ľudia časť peňazí, akcií, skúseností svojej alma mater z vďaky, prípadne na podporu nových výskumov. Sú vďační, pretože nebyť tejto školy, nikdy sa z týchto ľudí nestane to, čím sú.
IMG_1066-ed-sm[1]

 

Príkladom je aj Sergey Brin či Larry Page – spoluzakladatelia spoločnosti Google študujúci na Stanforde, kde jedným z projektov, na ktorom pracovali, bolo vyhľadávanie a usporadúvanie informácií.

Takto sa kruh uzatvára.

Najmúdrejší ľudia odovzdávajú svoje skúsenosti mladým múdrym ľuďom. Tí dopĺňajú tento kokteil svojou energiou a nápadmi, ktoré posúvajú hranice rastu ekonomiky. A k tomu všetkému je to ekosystém, z ktorého profituje každý, kto je jeho súčasťou.

Ako sa stávajú títo študenti úspešnými, vracajú univerzitám skúsenosti a peniaze. Bohužiaľ, energiu už nemajú. Tá ale prichádza s novým náborom mladých ľudí, ktorí sa stávajú ďalším motorom tejto ekonomiky.

 

Toto bol pozitívny príklad. Ako to vyzerá v negatívnom prípade?

  1. Školy nemajú podporu zákonov ani peňazí, aby mohli zamestnávať špičkových učiteľov.
  2. Špičky vo svojom obore idú pracovať do firiem alebo do zahraničia, kde dostanú 4x vyššie platy a odchádzajú zo škôl.
  3. Postupne zostávajú už len tí, ktorí sa vzdali bojovať proti systému, sú vyhoretí a už nemajú žiadne ambície svoje skúsenosti odovzdávať.
  4. Mladí ľudia to cítia a tí ambiciózni odchádzajú do zahraničia za lepším školstvom. Tak ako dnes 40.000 mladých ľudí študuje v zahraničí. A veľakrát sú to tí, ktorí sú budúcim motorom akejkoľvek ekonomiky. Nie však tej, v ktorej nie sú.
  5. Na vysokých školách si mladí ľudia vytvoria nové zväzky, spoznajú na internátoch nových ľudí, zamilujú sa.)
  6. V 4-5 ročníku ich sťahujú firmy, ktoré susedia pri týchto školách.
  7. Po škole pokračujú v práci, založia si rodiny, usadia sa a späť sa nevrátia.
  8. Firmy v krajine, z ktorej mladí ľudia odišli nemajú koho zamestnať a nedokážu konkurovať kvalitou zahraničným firmám, do ktorých títo ľudia prichádzajú. Firmám nezostane nič, len si kradnúť ľudí navzájom, čím sa firmy ochudobňujú.
  9. Firmám sa znižujú zisky vo svetovej konkurencii a prinášajú do štátu menej peňazí z daní.
03_R1Q4837lowres-e1351634984857

 

To, čo v takomto prípade zostáva, je nekonečná špirála smerom nadol. Kvalitní ľudia odchádzajú, ekonomike sa darí menej a štát v snahe zvýšiť rozpočet zvyšuje dane firmám, ktoré nie sú schopné konkurovať na svetovom trhu.

 

Už dnes niečo podobné cítiť v IT priemysle:

  1. Je nedostatok IT ľudí, a to aj napriek tomu, že ich platy sú najvyššie a zdvíhali by HDP aj priemernú mzdu obyvateľstva.
  2. Mladí ľudia odchádzajú študovať napríklad do Brna, kde po skončení zostávajú napriek tomu, že platy na Slovensku v IT sú o triedu vyššie ako v Brne. Majú tam však už vytvorené zázemie, zosobášili sa.

 

Pritom by stačilo tak málo:

  1. Dať viac peňazí do školstva. Vytvoriť kvalitné univerzity v spolupráci s medzinárodnými školami ako Berkley, MIT či Stanford.
  2. Nabrať kvalitných učiteľov za vysoké platy z celej Európy a nechať ich pracovať.
  3. Odrazu všetci mladí ľudia z celej Európy chcú študovať na týchto školách.
  4. To pritiahne kapitál, firmy, celý svet bude chcieť byť tam, kde sa rodia nové mozgy.
  5. Zvýši sa konkurencieschopnosť firiem, HDP krajiny.
  6. Bude viac peňazí na ďalšie aktivity.
  7. Vývoj, mozgy a budúcnosť krajiny je zabezpečená

Budúcnosť je v mozgoch. Budúcnosť je v IT, biotechnológii a automatizácii. Budúcnosť je v inteligencii. Budúcnosť je vo výskume. Ak sa tejto budúcnosti neprispôsobíme a ak ju neuvidíme, zostanú nám vodiči, ktorí nebudú mať čo šoférovať, robotníci, ktorí nebudú môcť súperiť s robotmi a ruky pre plač. Máme pred sebou maximálne jednu generáciu, kedy tento boj buď vyhráme alebo prehráme.

Ak chceme urobiť len jednu jedinú dobrú vec, ktorá prinesie budúcnosť nám a našim deťom, je to investícia do školstva. Vyššie platy pre učiteľov, aby neodchádzali do firiem alebo zahraničia. Nezáviďme im, ak by mali aj 10-krát toľko ako je bežné. Jeden dobrý učiteľ dokáže naučiť tisíce mladých ľudí, ktorí nám to vrátia 100.000-krát. Chceme mať najlepších učiteľov u nás alebo v zahraničí?

 

Toto by mala byť primárna úloha každého štátu. Kvalitné školy zabezpečia zhrnutie kvalitných ľudí na tejto pôde. Kvalitní ľudia s novou energiou pritiahnu peniaze a skúsenosti z celého sveta. Pretože každý podnikateľ na svete zverí svoje peniaze do rúk tým, u ktorých je najväčšia šanca na úspech.

Henry Ford povedal: “Ak by som mal posledné euro, dal by som 75 centov do reklamy”

 

Ak by som mal posledné euro ja, dal by som ho na vzdelanie.

Ak existuje jediná úloha štátu – nás všetkých, je ňou tvoriť infraštruktúru a podmienky pre našu budúcnosť. Je ňou vzdelanie.

090617-N-9610C-029 GULF OF ALASKA (June 17, 2009) Chad Stober, an instructor at John C. Stennis University , center, teaches students Japanese in a training classroom aboard the Nimitz-class aircraft carrier USS John C. Stennis. John C. Stennis and Carrier Air Wing (CVW) 9 are participating in Northern Edge 2009, a joint exercise focusing on detecting and tracking units at sea, in the air and on land. (U.S. Navy photo by Mass Communication Specialist 2nd Class Dmitry Chepusov/Released)

Zdroj: michalstencl.com

Pridať komentár (0)