NOVÁ ŠTÚDIA: Prežívame katastrofu, od Rímskej ríše u nás ešte nebolo tak sucho

  • Štúdia analyzovala 27 000 letokruhov zo 147 dubov
  • Klimatická kríza súvisí aj s extrémne vlhkým počasím v zime
  • Globálne zmeny majú devastačné následky
klimaticka zmena
freepik/jcomp
  • Štúdia analyzovala 27 000 letokruhov zo 147 dubov
  • Klimatická kríza súvisí aj s extrémne vlhkým počasím v zime
  • Globálne zmeny majú devastačné následky

Horúčavy a suchá, ktoré po roku 2014 trápia Európu, patria k najextrémnejším za viac ako 2 000 rokov. Najnovšia štúdia, na ktorej sa podieľali aj Česi vraví, že horúčavy mali devastačné následky. Spôsobili tisícky predčasných úmrtí. Zničili úrodu a spôsobovali lesné požiare. Klimatológovia predpovedajú v budúcnosti ešte extrémnejšie a častejšie horúčavy.

Štúdia analyzovala 27 000 letokruhov zo 147 dubov. Z jej záveru podľa The Guardian vyplýva, že suchá boli najhoršie od dôb Rímskej ríše. Nízke hladiny riek zastavili lodnú dopravu a chladenie jadrových elektrární. Hlavnou príčinou boli práve vysoké teploty.

„Všetci sme si vedomí toho, že sme v posledných rokoch mali mimoriadne teplé a suché letné obdobia. Naše výsledky ukazujú, že to, čo sme zažili, je mimoriadne. Za posledných 2000 rokov to nemá obdoby,“ povedal vedúci štúdie profesor Ulf Büntgen z Cambridge University.

DÔLEŽITÁ ŠTÚDIA: Pľúca Zeme o niekoľko rokov skolabujú. Ak nič neurobíme, dožijeme sa toho aj my

Fatálne následky

Skúmané údaje sa končia v roku 2018, pričom v rokoch roky 2019 a 2020 sme tiež zaregistrovali horúce európske letá. Klimatológia sa zhodujú, že klimatické zmeny by mohli mať zničujúce následky pre poľnohospodárstvo, ekosystémy a spoločnosť ako celok.

Súčasťou tímu bol aj profesor Miroslav Trnka z výskumného centra CzechGlobe v Brne, píšu České noviny. Uviedol, že prudký nárast sucha je alarmujúci najmä pre poľnohospodárstvo a lesníctvo. „Bezprecedentné odumieranie lesov v strednej Európe potvrdzuje naše výsledky.“

Doktora Friederike Otto z Oxfordskej univerzity ho doplnila, že z dlhodobého hľadiska sa potvrdzuje, že obrovský nárast teplotných extrémov pozorovaných v Európe, bol jednoznačne spôsobený globálnymi zmenami, za ktorými v konečnom dôsledku stojí človek.

Výskum sa robil na živých stromoch

Štúdia, ktorá bola publikovaná v pondelok v časopise Nature Geoscience, analyzovala 27 000 letokruhov zo 147 dubov. Práve drevo zo žijúcich stromov pomohlo určiť vývoj sucha v poslednom storočí. Podľa The Guardian vo zvyšných obdobiach novoveku sa skúmalo drevo zo starých budov, ako napríklad z kostolov. Dáta v stredoveku sa získavali z kmeňov dubov, ktoré sa zachovali v riečnych naplaveninách či štrkových korytách. Pre antickú éru bolo používané drevo zo studní.

Svetu hrozí klimatická katastrofa. Na jej odvrátenie nám ostáva 10 mesiacov, varuje OSN

Vzorky dreva pochádzajú z Českej republiky a Bavorska v Nemecku a ukazujú výraznú zmenu klimatických podmienok v strednej Európe. Klimatická kríza súvisí aj s extrémne vlhkým počasím v zime. Zrážky vo Veľkej Británii 3. októbra 2020 boli najvyššie od roku 1891.

Podľa štúdie zverejnenej minulý týždeň je v dôsledku globálneho otepľovania trikrát pravdepodobnejšie, že sa takéto prívaly dažďa budú opakovať. V roku 2100 bude pri zachovaní súčasných trendov pravdepodobnosť až desaťnásobná.

Zdroje: The Guardian, Nature Geoscience, Studia Nature, České Noviny

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK