Od chudobného chlapca k legende automobilového priemyslu. Príbeh zakladateľa Ferrari, ktorého láska k autám zmenila svet

V týchto dňoch si môžeš v slovenských kinách pozrieť najnovší film známeho amerického režiséra a scenáristu Michaela Manna, ktorý v minulosti stál za takými filmami, ako napríklad Posledný mohykán, Ali, Miami Vice či Verejní nepriatelia.

Tentokrát si 80-ročný Mann zobral pod drobnohľad život Enza Ferrariho, zakladateľa jedných z najluxusnejších automobilov sveta, ktoré nesú jeho meno. Ak aj patríš medzi tých, ktorí sa o autá vôbec nezaujímajú, určite si počul o značke Ferrari, ktorá, ako píše portál Esquire, má najviac celkových víťazstiev v histórii Formuly 1.

Aký bol život otca tejto značky a aké udalosti hrali kľúčovú úlohu pri vývoji jeho osobnosti?

Cesta k autám mu bola jasná od útleho detstva 

Portál Motor Web Museum podotýka, že v talianskej Modene padal 18. februára 1898 hustý sneh. Bol taký hustý, že Alfredo Ferrari musel čakať dva dni, kým mohol zaregistrovať narodenie svojho druhého syna Enza. Celá rodina s matkou malého Enza Adalgisou Bisbiniovou spolu s jeho starším bratom Alfredom bývala v dome, respektíve dielni, ktorá je dnes miestom, kde sa nachádza Múzeum venované práve Enzovi.

Hoci jeho rodina dlhý čas pracovala v tesárskom priemysle, malý Enzo inklinoval k autám už od ranného detstva. Deutsche Welle zdôrazňuje, že rozhodujúci moment prišiel v roku 1908, keď sa ako 10-ročný spolu s otcom a bratom išiel pozrieť na automobilové preteky na Circuito di Bologna, kde bol svedkom víťazstva Feliceho Nazzara na domácej talianskej pôde, a to ho utvrdilo v tom, že sa chce stať automobilovým pretekárom.

Najkultovejšie auto Enza Ferrariho ide do dražby, má úžasný príbeh a stáť bude poriadny balík

Prvá svetová vojna však tieto ambície oddialila, keďže Enzo slúžil v treťom horskom delostreleckom pluku talianskej armády. Hoci Enzo vojnu prežil, musel sa vyrovnať so stratou svojho staršieho brata a otca, keďže obaja zomreli v dôsledku prepuknutia chrípky v Taliansku v roku 1916. Chrípka neminula ani samotného Enza počas pandémie v roku 1918 a v dôsledku toho bol následne prepustený z talianskej armády. O rok neskôr si Enzo splnil sen stať sa pretekárskym jazdcom a v roku 1920 sa pripojil k tímu Alfa Romeo.

Od pretekára k manažérovi

Avšak neprešlo veľa času a do jeho života vstúpila ďalšia tragédia, pri ktorej zomreli dvaja pretekárski priekopníci, Ugo Sivocci v roku 1923 a Antonio Ascari v roku 1925. Enzo, hlboko zasiahnutý stratou svojich dobrých priateľov a kolegov pokračoval v pretekaní, ale zároveň začal viac pokukovať po organizačných aspektoch motoristických pretekov.

Esquire dopĺňa, že v roku 1929 založil Scuderia Ferrari, športový spolok umožňujúci pretekať vlastným členom, ktorý sa v krátkom čase stal pridružením Alfy Romeo. Jeho symbolom je vzpínajúci sa kôň, ktorý ti je pravdepodobne dôverne známy. Narodenie prvého syna Dina v roku 1932 však bolo pre Enza podnetom k ukončeniu aktívnej kariéry pretekára. Odvtedy sa skôr sústredil na riadenie svojho tímu. 

Spočiatku prespával na verejných toaletách. Príbeh milionára, ktorý si kúpil od Michaela Jordana Ferrari

Deutsche Welle zdôrazňuje, že po vypuknutí druhej svetovej vojny bola továreň Ferrari nútená prevziať vojnovú výrobu pre Mussoliniho fašistickú vládu. Po presťahovaní z Modeny do Maranella bola továreň v roku 1943 Spojencami bombardovaná, ale prestavaná dielňa zostala domovom tímu Formuly 1 až dodnes. Po vojne sa Ferrari rozhodol začať vyrábať autá nesúce jeho meno, vyrábané pre spoločnosť Ferrari S.p.A., ktorú založil v roku 1939.

Keď sa v roku 1950 konala prvá sezóna majstrovstiev sveta jazdcov Formuly 1, účasť tímu Ferrari bola samozrejmosťou. Do dvoch rokov mali svojho prvého jazdca majstra sveta v podobe Alberta Ascariho a legenda Ferrari bola na svete.

Najväčšia tragédia pre človeka

Prestížny Time podotýka, že dej samotného najnovšieho filmu Michaela Manna sa začal odohrávať až v roku 1957, keď sa Enzo snažil vysporiadať s nečakaným úmrtím syna Dina, ktorý trpel zákernou degeneratívnou chorobou Duchennovou svalovou dystrofiou, ktorej aj ako 24-ročný napokon podľahol. „Jediná dokonalá láska na tomto svete je tá medzi otcom a synom,“ vyhlásil raz Enzo, a teda život sa mu po tragickej smrti milovaného syna prevrátil naruby.

Matka Dina, Laura Garellová, ktorú si Enzo vzal za manželku v roku 1923 po dvojročnej známosti nemala pri úspešnom talianskom pretekárovi a podnikateľovi ľahký život.

„To, že Ferrariho manželstvo malo rýchlo prejsť do právneho usporiadania, je zľahčovanie situácie. Zatiaľ čo na začiatku 20. rokov existujú početné fotografie jeho a jeho manželky na rôznych pretekoch, čoskoro sa stal tradičným talianskym manželom, ktorý nehľadal se*uálne trofeje ani tak pre potešenie, ale pre prosté uspokojenie ega. Enzo Ferrari zostal posadnutý se*om po väčšinu svojho života,“ napísal Brock Yates v knihe Enzo Ferrari: The Man and the Machine z roku 1991, o ktorú sa Mann opieral. 

Napriek početným aféram svojho manžela, okrem iného aj pravdepodobne najdlhšej s Linou Lardiovou, ktorá vyústila až do narodenia jeho druhého syna Piera, ku ktorému sa dlhé roky oficiálne nepriznal, s ním manželka Laura až do svojej smrti v roku 1978 zostala, pretože ich spájala spoločná láska a zároveň aj smútok za krehkým synom. 

Nešťastia ho sprevádzali aj na trati

Mimoriadne negatívne zážitky ho sprevádzali aj na pretekárskej trati. Film Ferrari sa pomerne detailne venuje pretekom Mille Miglia, dlhým približne 1 500 kilometrov, počas ktorých Alfonso de Portago spolu so svojím spolujazdcom mali nehodu, v dôsledku ktorej okrem ich samých zomrelo ďalších 10 divákov, medzi nimi aj päť detí. 

Deutsche Welle píše, že tri dni po týchto pretekoch talianska vláda ukončila Mille Miglia a zakázala všetky motoristické preteky na verejných cestách Talianska. Enzo Ferrari bol obvinený z neúmyselného zabitia z dôvodu použitia nesprávnych pneumatík a celá stajňa Ferrari čelila jedenástim obvineniam z trestného činu usmrtenia. Po troch rokoch a zmene obsadenia sudcovskej komisie bol nakoniec v roku 1961 Enzo zbavený viny. 

Motor Web Museum hovorí o iných úspechoch slávneho Taliana. Enzo Ferrari získal ďalšie významné tituly a ceny, medzi nimi dva čestné tituly (v inžinierstve na Univerzite v Bologni a vo fyzike na Univerzite v Modene), titul rytiera veľkého kríža, Kolumbovu cenu a Hammarskjöldovu cenu za Spoločenské vedy.

Posledným projektom, na ktorom sa zúčastnil, bolo založenie Galleria Ferrari z Maranella, žiaľ, zomrel ešte pred jej dokončením. Zomrel vo veku 90 rokov 14. augusta 1988, rok a pol predtým, ako bola Galleria inaugurovaná.