Od Nemcov sa máme čo učiť. V Berlíne vyrastie najvyšší drevený mrakodrap Európy

O takejto výške môžeme ešte len snívať. Dlhoočakávaný polyfunkčný mrakodrap, ktorý Berlín plánuje postaviť v mestskej štvrti Kreuzberg, už má svoje črty. Stavba veže vysokej 98 metrov, vyrobenej prevažne z dreva, stojí 90 miliónov eur. Pôjde tak o najvyššiu drevostavbu Európy, píše o tom biznisový portál Bloomberg.

Veža bude postavená z umelého laminovaného dreva, ktoré staviteľom umožňuje postaviť vysoké veže z oveľa menej ocele a betónu ako sa používa na tradičné mrakodrapy.

Táto 29-poschodová budova s ​​názvom WoHo, je dielom nórskeho štúdia Mad Arkitekter. Tí sľubujú, že po dovŕšení stavby pôjde o najvyššiu drevenú budovu Európy, ktorá pre základ používa železobetón, píše o tom Trend.

zdroj: Mad Arkitekter

Drevený komplex

Okrem šokujúcej výšky, objekt bude mať aj ďalšie zaujímavé vlastnosti, ktoré sú pre drevostavby atypické.

Napríklad samotná veža je prepojená s nižšími budovami, ktoré ju obklopujú a tvoria tak ucelený komplex.  Šéf UTB Thomas Bestgen ju nazval „Anti-Amazonská veža,“pričom odkazuje na kontroverznú budovu komerčných kancelárií, ktorú konkurenčný maloobchodný gigant stavia na východe Berlína.

Ak projekt splní progresívne ciele deklarované developerom a mestom, WoHo, ktorého názov predstavuje Wohnhochhaus alebo aj „živá veža“, by sa mal stať šablónou pre architektov, ako postaviť charizmatický architektonický exponát bez vysídlenia okolitého susedstva.

Bratislava dostane svoj prvý drevený mini-mrakodrap. Poznáme lokalitu, kde by táto budova mala vyrásť

Slúžiť bude širokej verejnosti

Komplex bude slúžiť širokej zmesi obyvateľov Berlína. Asi 25% veže budú komerčné a obchodné priestory, pričom prednosť budú mať miestne podniky, ďalších 60% budú obydlia. Jedna tretina z nich bude dostupná pre nájomné bývanie, jedna tretina bude obývaná vlastníkmi a jedna tretina budú byty s regulovaným nájomným.

V komplexe sa prelínajú rôzne typy bývania, ktoré vytvárajú rozmanité vertikálne susedstvo veľkých rodinných jednotiek, študentských ateliérov a asistovaného bývania pre starších obyvateľov a ľudí s demenciou. K dispozícii bude dokonca miesto pre ľudí, ktorí potrebujú núdzové krátkodobé bydlisko.

Zvyšných 15% priestoru veže bude určených na verejné použitie, vrátane materskej školy a družiny, krúžkov, dielní, vnútorného ihriska a panoramatickej strechy s verejnou kaviarňou a saunou otvorenou pre širokú verejnosť.

zdroj: Mad Arkitekter

Minimum parkovacích miest

Parkovacie miesta pre osobné automobily budú zredukované na minimum, nahradia ich stojany na bicykle, nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá a miesta pre zdieľané vozidlá.

Vizualizácie ukazujú balkóny a strechy pokryté plazivou zeleňou, ktorá by mala vežu integrovať do jej okolia. Komplex sa bude totižto nachádzať pri obľúbenom zelenom parku, smerujúceho z centra Berlína po starých železničných tratiach. 

zdroj: Mad Arkitekter

Projekty zelených budov v Nemecku sú nazývané ako zukunftsfähig, čo znamená trvalo udržateľný a „orientovaný na budúcnosť“. Avšak v určitých ohľadoch WoHo nenabieha ani tak novú cestu, ako skôr návrat do tej pôvodnej. Ex-priemyselná štvrť robotníckej triedy, v ktorej sa komplex stavia, sa urbanizovala koncom 19. storočia a v Berlíne je známa tým, že sú tu činžiaky takzvanej „Kreuzbergovej zmesi“.

zdroj: Mad Arkitekter

Tieto stavebné komplexy neobvykle miešali domy na svojich predných nádvoriach. Tie, ktoré vyzerali lepšie, boli orientované do ulice, dielne s malými továrňami boli situované vzadu, píše Bloomberg. 

Kreuzberg je štvrť, ktorá stále patrí do jednej z najchudobnejších oblastí Berlína. Avšak ceny bytov v dobre vyzerajúcich starých činžiakoch po čase vzrástli, čo viedlo k rozsiahlemu presídleniu osôb s dlhodobým pobytom aj zavedených firiem.

Mestská časť je známa aj vďaka stredo-ľavá koalícia vedená Stranou zelených, ktorá sa v posledných rokoch snažila zastaviť proces presídľovania firiem.

Len medzi rokmi 2016 a 2019 mestská časť kúpila 15 budov v ďalších 25 sa prenajímatelia dohodli na zmrazení nájomného.

zdroj: Mad Arkitekter

Kde to na Slovensku viazne?

Na Slovensku sme mohli mať výškové drevostavby už dávno. Na vine je opäť raz naša legislatíva. Tá zatiaľ nedovoľuje stavať viacpodlažné drevostavby. Pritom tu máme viacero architektonických ateliérov zameraných presne na to.

Čoskoro vyrastie najvyššia hybridná drevostavba na svete. Oproti klasickým budovám vyprodukuje o polovicu menej oxidu uhličitého

„Som presvedčený, že na Slovensku je potenciál takúto stavbu pripravovať so zámerom povzbudiť lokálny trh. To je možné len cez masívnu participáciu slovenských profesionálov,“ uvádza Pavol Pokorný z ateliéru Pokorny architekti pre Trend.

Hlavačka v rozhovore pre Denník N spomenul, že na vybudovanie drevostavby na Račianskej ulici by si určite prizval aj odborníkov zo zahraničia.

zdroj: Mad Arkitekter

Pomalými krokmi napredujeme. Len prednedávnom sa novelizovala okrem iného aj norma požiarnej bezpečnosti stavieb, ktorá doteraz umožňovala stavať len dvojpodlažné drevodomy, či objekty určené na bývanie.

Po novom môžu drevené stavby určené na bývanie vyrásť až do výšky piatich podlaží. V porovnaní s Rakúskom, Nórskom, Japonskom či inými krajinami je to stále málo na to, aby sa drevostavby od Corwinu postavili.