Odpoveď na hrozby z Ruska a Číny: Európa buduje lietadlo, vďaka ktorému nebude v obrane závislá od Washingtonu

Európa potrebuje posilniť svoju obranu. Jedným z prostriedkov k tomu môže byť aj stíhačka šiestej generácie, ktorá už nie je iba víziou z vojenských prezentácií. Veľká Británia, Taliansko a Japonsko spojili sily v programe GCAP, teda Global Combat Air Program, ktorého najznámejším symbolom je bojové lietadlo Tempest. Má ísť o jeden z najambicióznejších obranných projektov súčasnosti, uvádza portál TWZ.

Cieľ je jasný: vytvoriť novú generáciu bojového lietadla, ktoré má po roku 2035 nahradiť dnešné stroje typu Eurofighter Typhoon a postupne doplniť alebo prekonať schopnosti súčasných stíhačiek piatej generácie.

Tempest nie je obyčajný nástupca dnešných lietadiel. Má byť jadrom celého vzdušného bojového systému. To znamená, že nepôjde iba o jednu pilotovanú stíhačku, ale o platformu prepojenú s dronmi, senzormi, umelou inteligenciou, satelitmi, dátovými sieťami a ďalšími zbraňovými systémami. Moderný vzdušný boj sa totiž mení. Rozhodovať už nebude len rýchlosť, obratnosť alebo výzbroj lietadla, ale schopnosť zhromažďovať informácie, spracovať ich rýchlejšie ako protivník a zasiahnuť skôr, než druhá strana vôbec pochopí situáciu.

Spoločný projekt Európy a Japonska

Program GCAP vznikol spojením britsko-talianskeho projektu Tempest a japonského programu F-X. Pre všetkých troch partnerov má obrovský strategický význam. Británia potrebuje nástupcu Eurofightera Typhoon, ktorý tvorí chrbticu jej bojového letectva. Taliansko chce zostať medzi krajinami schopnými vyvíjať špičkové letecké technológie. Japonsko zase hľadá nový stroj pre čoraz napätejšie bezpečnostné prostredie v Indo-Pacifiku.

Práve spojenie európskej a japonskej priemyselnej základne robí z GCAP výnimočný projekt. Británia prináša skúsenosti spoločnosti BAE Systems, Taliansko silnú pozíciu Leonarda a Japonsko vlastné technologické know-how v oblasti letectva, elektroniky a priemyselnej výroby. Výsledkom má byť lietadlo, ktoré nebude určené iba pre jednu krajinu, ale pre širší okruh spojencov, uvádza Defence Express. 

zdroj: TASR/AP, Mindaugas Kulbis, Michael Probst

Tempest má podľa plánov vstúpiť do služby približne okolo roku 2035. Tento termín je však veľmi ambiciózny. Vývoj bojového lietadla šiestej generácie patrí medzi najzložitejšie technologické projekty vôbec. Vyžaduje obrovské investície, dlhodobú politickú podporu, stabilné financovanie a presnú koordináciu medzi štátmi aj priemyslom. Pozrime sa bližšie na to, čo znamená základná charakteristika pripravovanej stíhačky a teda jej príslušnosť k šiestej generácii. 

Veľký dolet a veľká nosnosť

Tempest má byť navrhnutý aj s dôrazom na veľký dolet a vysokú nosnosť výzbroje. To je zásadný rozdiel oproti niektorým dnešným stealth lietadlám, ktoré majú výzbroj ukrytú vo vnútorných šachtách, aby si zachovali nízku zistiteľnosť. Pri Tempeste sa počíta s tým, že bude schopný niesť väčší bojový náklad a operovať na väčšie vzdialenosti.

Tieto vlastnosti dávajú zmysel najmä v Indo-Pacifiku, kde sú vzdialenosti medzi základňami a operačnými priestormi obrovské. Japonsko potrebuje stroj, ktorý dokáže pôsobiť v priestore s rastúcou vojenskou aktivitou Číny, Ruska a Severnej Kórey. Veľký dolet a schopnosť niesť viac výzbroje by preto mohli byť jednou z hlavných výhod Tempestu. A to nielen pre Japonsko, ale aj pre samotnú Európu. 

Podobné vlastnosti by boli zaujímavé aj pre ďalšie krajiny s veľkým územím alebo rozľahlými oblasťami strategického záujmu. Preto sa v diskusiách okolo programu objavuje aj Kanada, ktorá sa zaujíma o možnosti spolupráce. V jej prípade by veľký dolet dával zmysel najmä pre obranu severu a Arktídy. Ide však zatiaľ len o okrajovú rovinu širšieho príbehu. Hlavným jadrom programu zostávajú Británia, Taliansko a Japonsko. Jej zapojenie by však poskytlo dôležité know-how, ale rovnako aj financie na projekt, uvádza Financial Post. 

Prečo je Tempest politicky dôležitý

Tempest nie je iba vojenský projekt. Je to aj politické vyhlásenie. Británia po brexite potrebuje ukázať, že zostáva technologickou a obrannou veľmocou. 

Program je zároveň odpoveďou na širšiu zmenu bezpečnostného prostredia. Rusko pokračuje v tlaku na Európu, Čína rýchlo modernizuje svoje letectvo a USA sa čoraz viac sústreďujú na Indo-Pacifik. Európski spojenci preto potrebujú vlastné špičkové schopnosti. Bez nich by sa mohli dostať do pozície, v ktorej budú pri najmodernejších technológiách úplne závislí od Washingtonu.

Tempest má zároveň zachovať priemyselné kapacity, ktoré sa budovali desaťročia. Vývoj bojových lietadiel znamená tisíce vysoko kvalifikovaných pracovných miest, výskum, vývoj, elektroniku, materiály, softvér, motory, senzory a zbraňové systémy. Ak krajina stratí schopnosť vyvíjať takéto technológie, získať ju späť je nesmierne ťažké.

Súboj Európy s časom aj konkurenciou

GCAP nie je jediný projekt stíhačky budúcnosti. Európa nedávno ukončila francúzsko-nemecko-španielsky program FCAS, ktorý dlhodobo zápasil s politickými a priemyselnými spormi. Spojené štáty pracujú na vlastných projektoch novej generácie. Čína už predstavila viacero konceptov a intenzívne investuje do moderného letectva.

Slováci totálne prepadli vo finančnej gramotnosti. Svoje zlé návyky teraz odovzdávame deťom

Tempest preto bojuje nielen s technickými výzvami, ale aj s časom. Ak sa vývoj natiahne príliš dlho, hrozí, že konkurencia získa náskok. Naopak, ak sa program podarí udržať v plánovanom tempe, Británia, Taliansko a Japonsko môžu získať jednu z najpokročilejších bojových platforiem na svete.

Dôležitý bude aj export. Ak sa Tempest stane atraktívnym pre ďalších spojencov, môže to znížiť jednotkovú cenu a posilniť celý program. Ak však zostane iba projektom troch krajín, náklady budú vyššie a tlak na rozpočty silnejší.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie