Paneláky sú na konci životnosti. Prídu Slováci o státisíce eur vo svojich sídliskových bytoch?

  • V panelových bytových domoch u nás podľa štatistík žije takmer 40 % obyvateľstva
  • Postavených je približne 1,8 milióna bytov, v ktorých niekto býva
  • V jednom byte žije v priemere 1,2 ľudí
byty, paneláky, reality
TASR/Ján Krošlák
  • V panelových bytových domoch u nás podľa štatistík žije takmer 40 % obyvateľstva
  • Postavených je približne 1,8 milióna bytov, v ktorých niekto býva
  • V jednom byte žije v priemere 1,2 ľudí

Panelové domy sú verejnosťou vnímané ako pozostatok socializmu, kedy sa práca centralizovala v mestách a chudobnejší ľudia, ktorí prišli z okolitých obcí, vďaka nim mali kde bývať.

Boli to narýchlo stavané domy, ktoré slúžili svojmu hlavnému účelu. Ubytovali veľké množstvo ľudí za rekordne rýchly čas a niektoré stáli doslova korunu.  Stavali sa na lúkach a poliach, v nezastavaných častiach na okrajoch miest. 

Pôvod panelákov musíme hľadať na opačnom konci nášho kontinentu, nie v komunistických krajinách. V dôsledku priemyselnej revolúcie sa v 19. storočí mnoho Angličanov sťahovalo za prácou z menších miest do väčších. Nastal obrovský boom prisťahovalcov z dedín, ktorých v meste zatiaľ čakali len veľmi zlé podmienky na bývanie, poznamenáva Historická Revue.

Väčšia prežívala v robotníckych kolóniách, iní prespávali v chatrčiach alebo vyradených železničných vagónoch.

Práve tu môžeme datovať počiatok lacných panelových stavieb, ktoré sa o pár desiatok rokov dostali aj k nám, do vtedajšieho Česko-Slovenska.

Základom je pásová výroba

Netrvalo dlho a s pásovou výrobou vo fabrikách nastala éra pásovej výroby aj v stavebníctve. Medzi architektmi sa začal presadzovať nový štýl: funkcionalizmus.

Jeho rukopis je známy dodnes. Jednoduchosť a funkčnosť, bez prílišných okrasných prvkov.

Veľký Baťa, funkcionalizmus
zdroj: Wikimedia

Za otca funkcionalizmu sa považuje rakúsky architekt Adolf Loos, ktorý v roku 1908 písal esej o návšteve v americkom Chicagu. Vtedy pochopil, kam sa bude uberať moderná architektúra.

Ornamenty a pozlátko boli o pár rokov už pasé, v Európe sa začala vyzdvihovať krása jednoduchosti. V 1919 bola založená svetoznáma umelecko-priemyselná škola Bauhaus v nemeckom Weimare.

V tom čase boli hlavnými centrami európskeho funkcionalizmu Nemecko, Holandsko a Česko-Slovensko.

Medzivojnová architektonická scéna Česko-Slovenska za tou európskou nezaostávala. Dodržiavala hlavné body nového štýlu a priniesla pár socialistických vylepšení, ktoré vo vtedajšom svete nesmeli chýbať.

Architekt mal mať zvýšený sociálny cit, nemal tvoriť estetické hodnoty na úkor sociálnych. Úlohou architektúry bolo taktiež zvýšiť úroveň života a zdravý byt nesmel byť výsadou len niektorých členov spoločnosti, píše o tom Felix Haas v knihe Architektúra 20. storočia.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Villa Tugendhat (@villatugendhat)

Architektonická pásová výroba domov mala úspech. Vo väčšine prípadov sa stavali jednoducho, ako stavebnice. Vo fabrikách sa vyrábali jednotlivé dielce, ktoré boli privezené na miesto určenia a tam sa následne poskladali, píše ďalej Historická Revue.

Prvý panelák u nás

Pod prvým panelovým domom v Česko-Slovensku je podpísaná architektonická dvojica Hynek Adamec a Bohumír Kula z Ústavu montovaných stavieb. Bol postavený v roku 1954 v Zlíne. Konštrukcia dostala označenie G40, kde písmeno G predstavovalo pomenovanie Gottwaldov (vtedajší názov Zlína) a 40 podľa počtu bytov v dome, informuje Historická Revue.

Od prvej stavby panelového domu sa však čo-to zmenilo. Vývoj sídlisk od 50. do 90. rokov dá rozdeliť podľa typu zástavby.

Prvá predstavovala jednoduché riadky panelákov s rozostupmi, tie však neskôr vystriedali okrsky s vnútroblokmi. Typickou črtou sa stali veľkorysé zelene a verejné priestranstvá, ktoré však boli často zanedbané a slabo využívané. Doteraz pri nich pretrváva problém s nedostatočným počtom parkovacích miest, píše Archinfo.

Počas bývalého režimu zoštátnenie majetkov a pozemkov výrazne dopomohlo k  vytvoreniu podmienok pre hromadnú bytovú výstavbu na zelenej lúke. Zmena nastala až po revolúcii, kedy sa začali projektovať sídliská a vyvíjať stavebné sústavy s rôznymi dispozíciami bytov, uvádza v článku Archinfo.

Mali byť pýchou, no skončili ako hanba. Toto sú najznámejšie nedostavané budovy Slovenska

V teoreticky problémových panelákoch žije každý druhý Slovák

V panelových bytových domoch na našom území žije podľa štatistík takmer 40 % obyvateľstva. Postavených je približne 1,8 milióna reálne využitých bytov.

Sú tak pre nás najčastejšou a v súčasnosti nenahraditeľnou formou bývania. Ľudia do nich investovali svoje celoživotné úspory a trend rastu cien vôbec neutícha. 

Za bývalého režimu bolo známe, že panelové domy majú životnosť 77 rokov. Prvé postavené byty túto hranicu už pred pár rokmi pokorili. Ponúka sa teda otázka, čo s panelákmi „po záruke“. Mali by sa zbúrať? 

zdroj: Wikimedia

Ceny betónových deduškov stále rastú

Na jeseň minulého roka sa dynamický rast cien bytov spomalil, prvý štvrťrok 2021 však ukázal, že záujem Slovákov o nové bývanie ešte zďaleka nie je uspokojený.

Dopyt po 2-izbových bytoch z tri mesiace opäť vytlačil ceny v Žiline (o 4,1 %), Bratislave – Staré Mesto (4,4 %), Trenčíne (4,8 %) i Banskej Bystrici (5 %). Potvrdzujú to údaje realitného portálu Nehnuteľnosti.sk.

Najväčšie zdražovanie však zaznamenali Košice. Menšie byty vo východnej metropole zdraželi od Silvestra v priemere až o 10,5 % a medziročne o 19 %. Extrémy vidno najmä v centre. Za 2-izbový byt tam dnes zaplatíš priemerne 128-tisíc eur, čo je o 14,3 % viac ako pred štvrťrokom a o 25,5 % viac ako pred rokom.

Priemerné predajné ceny 2-izbových bytov v Bratislave sa hýbu v rozmedzí od 161-tisíc do 237-tisíc eur. V Banskej Bystrici je to 115-tisíc eur, v Nitre 96-tisíc eur, v Prešove 100-tisíc eur, v Trenčíne 90-tisíc eur, v Trnave 104-tisíc eur a v Žiline 114-tisíc eur.

„Situácia na realitnom trhu v Košiciach svedčí o akútnom nedostatku bytov vo všetkých segmentoch. Cena trojizbových bytov sa v centre Košíc za prvý kvartál zvýšila tiež, o 20,6 %, a mierne tam vzrástli aj nájmy, napriek tomu, že na celom Slovensku už niekoľko mesiacov klesajú,“ dodáva Michal Pružinský, analytik portálu Nehnuteľnosti.sk.

zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Slováci investujú milióny nielen do kúpy bytov, ale aj do ich renovácií, ktoré sa robili najmä počas pandémie, keď boli ľudia doma. Má to vôbec zmysel?

Bude treba paneláky zbúrať? Zatiaľ stačí zatepliť

Ide o jednoduché dočasné riešenie, ako predĺžiť životnosť panelového domu. Slováci sa mu však často vyhýbajú. O zateplení domu totiž rozhodujú väčšinou sami vlastníci, keďže sa projekt financuje aj z fondu opráv, teda ich vlastných peňazí, ktoré do domu roky investovali. 

Asi najznámejšia argumentácia je „nechcem si dať zatepliť dom, pretože som si dal spraviť plastové okná.“ Táto myšlienka spočíva v prostom nepochopení toho, prečo sa zateplenie bytovky robí. Ak sa byt naozaj zateplí, znížia sa náklady na kúrenie v zimných mesiacoch. Benefitov, o ktorých ľudia nevedia, je však viac. 

Zateplenie ako termín je celkom nešťastný pretože, áno, zatepľuje sa bytovka, v ktorej sa potom majitelia jednotlivých bytových jednotiek cítia teplejšie, ale predovšetkým je to ochrana plášťa a celkovo stavebnej konštrukcie, ktorá je veľmi dôležitá najmä pri domoch, ktoré už prekonali svoju „životnosť“,“ pre Startitup povedal Michal Tuček z bytovej spoločnosti A-Domus v bratislavskom Ružinove.

Zateplenie bytovky je teda v prvom rade jej ochrana proti vonkajším vplyvom.

Ceny nehnuteľností rastú do astronomických výšok. Najviac v meste, kde by to čakal málokto

Tým to nekončí

Aj keď zateplenie ochráni stavbu zvonku, nepredstavuje kompletnú ochranu celého domu. V priebehu času je treba podstúpiť výmenu vnútorných rozvodov, kanalizácie či kúrenia.

Štatistiky hovoria, že zavedením tepelnoizolačných systémov sa životnosť panelových domov predĺži o ďalších 25 rokov. Na obnovených budovách je potrebné vykonávať údržbu aj naďalej. Iba tak sa bez problémov dožijú aj viac ako 100 rokov, píšu Aktuality.

Čo však potom? Niektorí môžu zastávať názor, že stavba postavená z obrovských panelových dielcov len tak padnúť nemôže. Nebezpečné je však spojivo, ktorým boli jednotlivé panely spájané. 

Škáry medzi dielcami sa zalievali maltou a ak obsahujú nejaké nedostatky, životnosť celého objektu klesá. Nebezpečné sú taktiež balkóny a lodžie. Tie treba priebežne obnovovať, alebo vymeniť celé vystupujúce a predsadené konštrukcie, čím sa zvýši bezpečnosť obyvateľov pri užívaní budov, informovali ďalej Aktuality.

Ako to bude o 20 rokov vyzerať s väčšinou panelových domov, ktorých je na Slovensku neúrekom, je otázne. Meniace sa nároky obyvateľov na bývanie a predpokladaný prebytok bytov v budúcnosti budú pravdepodobne viesť k väčším premysleným zásahom do našich sídlisk. Zbúrať bytovky je však pre štát drahé. Strhnutú stavbu by totiž zrejme musel nahradiť novou.

Ak by sa stal nejaký bytový dom neobývateľným a musel by sa zbúrať, štát by sa mal o ľudí postarať. Tieto prípady by mohli byť financované z európskych podporných programov alebo priamo štátom. V každom prípade bude potrebné bytový dom odstrániť a na jeho mieste postaviť nový,“  pre Aktuality dodal Vladimír Komenda z Property Investment.

Novostavby = rýchlokváskové stavby

Mladí ľudia, ktorí si na hypotéku kupujú svoj prvý byt, väčšinou siahajú po novostavbách. Väčšinou počas prvých pár rokov do fondu opráv platia iba minimum, preto je bývanie lacnejšie, ako v starších bytoch. 

Síce sa vo väčšine novostavieb platí menší poplatok ako u staršieho bytu, kúpa úplnej novostavby nesie viacero rizík, o ktorých mladí ľudia nemajú šancu vedieť. Samozrejme, neplatí to vo všetkých prípadoch, ale najmä v Bratislave sa nosí pravidlo, že novostavby sú rýchlokváskové byty, čo znamená, že developer chce čím najrýchlejšie postaviť čo najvyšší počet bytov. To sa niekedy môže odraziť na kvalite,“ uviedol Tuček. 

Problém nastáva vtedy, keď pri novostavbe, ktorá ma za sebou prvých 5 rokov existencie s ušetrenou nulou na fonde opráv, nastane porucha. Nemá sa z čoho zaplatiť. 

Ak si teraz kupujem byt, zlatou cestou by pre mňa bola 10-ročná stavba. Ešte vlastne stále novostavba, ale už má za sebou napríklad revízie plynu a všetky počiatočné závady,“ dodal Michal Tuček z A-Domus.

Zdroje: Hsitorická Revue, Trend, F.Haas - Architektúra 20. storočia, Archinfo, Aktuality, Nehnuteľnosti

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech