Pocit šťastia si vytváraš vo vlastnej hlave. Dosiahneš ho, ak si uvedomíš tieto štyri veci

Svoj svet si vytváraš sám

Objektívna realita neexistuje, každý si ju vytvárame sami a okolitý svet vidíme po svojom. Každý človek je individualita, ktorá je ovplyvňovaná svojimi emóciami, názormi aj skúsenosťami, to všetko má vplyv aj na to, ako vnímame naše prostredie. Zástancom tejto teórie je napríklad aj americký psychológ Albert Ellis či slovenský neuropsychológ Robert Krause.

„Naše vnímanie významne ovplyvňuje samotnú situáciu a preto nejde o okolnosti, ktoré sa nám dejú, ale o naše reakcie na ne. Komu dáme vinu, tomu dáme moc. Aj keď to možno znie motivačne, vychádza to z mnohých psychoterapeutických smerov, ktoré to preskúmali na rôznych situáciách,“ hovorí neuropsychológ Robert Krause pre Startitup. 

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Podľa Krauseho si v prvom rade musíš uvedomiť, že na vzniku tvojich pocitov sa podieľajú subjektívne potreby a nie okolnosti. To, čo sa ti v živote práve deje môže byť určitým spúšťačom niektorých tvojich pocitov, no nie ich príčinou. Dôležité je tiež to, akým spôsobom sa ty sám rozhodneš danú situáciu vnímať.

To, po čom túžiš, už možno máš

Ľudský mozog je nastavený tak, že potrebuje stále nové podnety. Preto vkuse túžime po niečom, čo ešte nemáme a neprikladáme dostatočný význam veciam, ktoré už máme. Otvor oči, poobzeraj sa vôkol seba a možno zistíš, že tvoj život je v skutočnosti oveľa naplnenejší, než sa ti môže na prvý pohľad zdať. Či už túžiš po peniazoch, láske alebo povýšení v práci, negatívnym postojom svoje ciele dosiahneš iba ťažko. Zastav sa, oceň seba a všetko, čo sa ti v živote už podarilo dosiahnuť.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

„Naše vnímanie nám často pomáha, ale niekedy nás aj paralyzuje. To, na čo sústredíme pozornosť, to vnímame a ostatné podnety vymazávame, skresľujeme a významne zovšeobecňujeme. Slúži to zároveň aj ako ochranná funkcia pred množstvom stimulov z okolia. Preto ani nejde o to, aby sme si dané situácie vytvárali, lebo oni sa nám dejú, len my ich neregistrujeme,“ opisuje Krause.

Aj negatívne emócie majú pozitívny účinok

Jasné, že je nepríjemné, ak ti nevyjde projekt, na ktorom si dlho pracoval, alebo si vypočuješ kritiku od svojich kolegov. Situácie však netreba vnímať čiernobielo, aj tie, ktoré v tebe vyvolávajú nepríjemné pocity, môžu v konečnom dôsledku viesť k niečo lepšiemu a pozitívnemu. Ber ich ako príležitosť, z ktorej sa môžeš do budúcna poučiť a neopakuj tie isté chyby.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

„Je významné si uvedomovať, že aj negatívne emócie majú v dlhodobej perspektíve pozitívny účinok, ale k tomu, aby sme ho videli, je dôležité mať nasadenú pozitívnu optiku. Miera optimizmu a pesimizmu je ovplyvnená rôznymi premennými, ale cez uvedomenie si toho, čo máme sa vieme rýchlejšie dostať k reflektívnemu šťastiu, než len tomu prežitkovému,“ radí psychológ.

Nad svojou psychikou máš väčšinou kontrolu, než si myslíš

Ľudská myseľ je zložitý systém ovplyvnený mnohými faktormi. Jednak reaguje na chemickú rovnováhu v tvojom tele prostredníctvom rôznych hormónov a neurotransmiterov, potom ju ovplyvňujú aj neurónové spojenia, ktoré vznikajú pôsobením vplyvov okolia, ako aj tvojím vlastným úsilím či okolnosti, na aké musíš reagovať. Niekedy môžeš mať pocit, že tvoje nálady či emócie nad tebou majú úplnú kontrolu, no faktom je, že nad svojou psychikou máme oveľa väčšiu moc, než sme si ochotní pripustiť.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

„Do istej miery ovplyvňujeme vlastné prežívania, ale na strane druhej bez interakcie s okolím by to bolo náročné a preto sme v systéme spoluúčasti s podnetmi, ktoré na náš pôsobia. Z hľadiska neuropsychológie máme veľkú moc ovplyvňovať naše myslenie, vnímanie, ale aj konanie,“ potvrdil odborník.