Nad Prahou sa vznáša nová vzducholoď

  • Architektonická intervencia, inšpirovaná elegantnými tvarmi vzducholodí zo začiatku 20. storočia, vyrástla na streche Centra súčasného umenia DOX. 42 metrov dlhá oceľovo-drevená konštrukcia sa stane novým miestom pre stretávanie súčasného umenia a literatúry.
lod
  • Architektonická intervencia, inšpirovaná elegantnými tvarmi vzducholodí zo začiatku 20. storočia, vyrástla na streche Centra súčasného umenia DOX. 42 metrov dlhá oceľovo-drevená konštrukcia sa stane novým miestom pre stretávanie súčasného umenia a literatúry.

Pripájame oznámenie o tomto zaujímavom diele od iniciátorov:

V roku 2008 otvorilo Centrum súčasného umenia DOX v Prahe prvýkrát svoje dvere verejnosti. Stalo sa tak na základe súkromnej iniciatívy Leoša Vojny, súčasného riaditeľa Centra DOX a jeho partnerov. Projekt prestavby bývalej továrne na multifunkčný priestor bol vzápätí nominovaný na prestížnu európsku architektonickú cenu Mies van der Rohe Award. Počas ôsmich rokov činnosti inštitúcie usiluje o napĺňanie svojho poslania, ktoré znie: Vytvoriť prostredie pre skúmanie, prezentáciu a diskusiu o zásadných spoločenských témach, kde umenia spolu s ďalšími disciplínami a odbormi umožňujú kritický prístup k tzv. Realite dnešného sveta.

Foto: Jan Slavík

Výstavba obrej drevené vzducholodi je ďalším dokladom osobného presvedčenia riaditeľa DOXu Leoša Vojny, ktoré sa odráža aj v celkovej filozofii Centra DOX, že dokonca aj v dnešnom rýchlo sa meniacom globalizovanom svete, kde platí, že nič, čo nemožno vypočítať, vyhodnotiť alebo predvídať, nemá cenu riskovať, sa veci dajú robiť inak.

„Viac podobných článkov nájdeš na Archinfo.sk.“

„Myšlienkou vytvoriť nad modernú sklo-betónovou budovou Centra DOX akúsi“ parazitnú“ štruktúru som sa zaoberal niekoľko rokov. Spočiatku som sníval o absurdne fascinujúcom organickom tvare, ktorý by bol v kontraste s existujúcou architektúrou DOXu „, hovorí Leoš Vojna.

Foto: Jan Slavík

V roku 2013 Leoš Válka oslovil medzinárodne uznávaného architekta Martina Rajniša, držiteľa Ceny za prínos architektúre v oblasti trvalo udržateľného rozvoja za rok 2014 (Global Prize for Sustainable Architecture, 2014), aby sa s ním podieľal na realizácii toho, čo sám nazýva „snom 12-ročných chalanov „. Viac ako dva roky potom spoločne s odborníkmi na drevené stavby a oceľ pracovali na návrhu 42 metrov dlhé a 10 metrov široké konštrukciu inšpirované tvary obrích vzducholodí, ktoré začali križovať oblohu na začiatku dvadsiateho storočia.

Foto: Jan Slavík

Tvar vzducholode je symbolický. Prvé vzducholode predstavovali optimistické ideály nového bezprecedentného technologického pokroku. Svojou pozoruhodnou monumentalitou a hypnotizujúcou dôstojnosťou neprestávali fascinovať generácie aj dlho potom, čo zmizli z oblohy. Vzducholode vždy stelesňovali večnú ľudskú túžbu lietať a zároveň určitý utopický ideál. Vzducholoď nad Centrom DOX nesie meno jednej z najznámejších postáv utopickej literatúry. Gulliver bude slúžiť ako priestor pre stretávanie súčasného umenia s literatúrou a program bude rozvíjať témy výstav Centra DOX, ktoré charakterizuje kritická reflexia fungovanie dnešného sveta.

Vzducholoď Gulliver sa oficiálne otvorí v dňoch 10. – 11. decembra 2016.

Foto: René Volfík

Leoš Vojna (1953) odišiel v roku 1981 z vtedajšieho Československa do Austrálie, kde založil niekoľko spoločností, ktoré sa špecializovali na stavby, interiérový dizajn a development. V roku 1996 sa natrvalo vrátil do Prahy. So svojím obchodným partnerom Robertom Aafjesem inicioval a neskôr s finančnou pomocou ďalších partnerov zrealizoval projekt výstavby najväčšej súkromnej výstavné inštitúcie v Českej republike. Centrum súčasného umenia DOX v pražských Holešoviciach bolo otvorené v roku 2008. Dnes Leoš Válka pôsobí ako riaditeľ a predseda predstavenstva. V roku 2011 mu na základe nominácie pánom Václavom Havlom bola udelená cena Ministerstva kultúry ČR za dlhodobý prínos a zásluhy v oblasti výtvarného umenia.

Martin Rajniš (1944) sa na mapu svetovej architektúry zapísal významnými projektami, ktoré spája myšlienka dlhodobej udržateľnosti, ekológie a predstava architektúry ako nástroja pre rozvoj komunity-spoločnosti. Vyštudoval ČVUT a AVU a v sedemdesiatych rokoch pracoval v SIAL, vedenom Karlom Hubáčka. Spolu s J. Eisler a M. Masaki sú autormi projektu pražského obchodného domu Máj na Národnej triede. Je spoluautorom pavilónu dejín dopravy na Expo 1986 vo Vancouveri. Po revolúcii viedol so S. Fialom, J. Zimou a T. Prouza D. A. Studio, ktorého najrozsiahlejším projektom bola výstavba nového centra na Smíchove. V posledných dvoch desaťročiach sa tvorba Martina Rajniša výrazne premenila. Venuje sa menším stavbám postaveným z prírodných materiálov (drevo, kameň, sklo) a východiskom jeho tvorby je filozofia tzv. „Prirodzenej architektúry“. Martin Rajniš je zakladateľom a vedúcim ateliéru Huť architektúry Martin Rajniš. V roku 2014 bol ocenený prestížnou cenou „Global Prize for Sustainable Architecture“ za výnimočný prínos svetovej architektúre.

Foto: Jan Slavík

Foto: Jan Slavík

Foto: René Volfík

Foto: René Volfík
zdroj: článok je uvedený v spolupráci s archinfo.sk, zdroj titulnej fotografie: archinfo.sk/Jan Slavík

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá