Rarita na finančnom trhu: Pár gramov zlata ťa dnes vyjde vyše 1 900 eur. Môžu za to tieto faktory

V posledných mesiacoch sa na finančných trhoch objavilo niekoľko zaujímavých trendov. Jeden z najmarkantnejších sa týka zlata, ktorého cena sa od novembra začala výrazne zvyšovať. Za touto zmenou stojí niekoľko faktorov, medzi ktoré patria očakávania ohľadom konca rastu úrokových sadzieb a dopyt zo strany centrálnych bánk. 

Na začiatku novembra by si záujemca za uncu zlata (trójska unca 31,10 gramov – váhová jednotka drahých kovov, pozn. redakcie) zaplatil v prepočte, približne 1 518 eur. Pred pár týždňami by si však musel priplatiť o takmer 400 eur viac. Takýto nárast ceny počas polroka je na trhu skutočnou raritou.

Tohtoročný rekord prvého štvrťroka

Ekonóm Vladimír Pikora zo spoločnosti CFC pre iDnes: „Cena zlata výrazne reaguje na výšku úrokových sadzieb. Čím je úroková sadzba vyššie, tým väčší má investor potenciálny ušlý zisk z neuloženia peňazí do banky. Investor mohol totiž dať peniaze do banky a získať úrok.“

„Zlato ale žiaden úrok nemá, takže vysokým úrokom nedokáže konkurovať. Čím sú úrokové sadzby vyššie, malo by byť zlato lacnejšie. A očakávanie, že začnú úrokové sadzby po čase klesať, otvára zlatú cestu k vyšším hodnotám už teraz,“ dodáva.

Cena zlata však podľa ekonóma stúpa aj kvôli očakávaniu, že centrálne banky nakúpia viac zlata kvôli neistej dobe. Tvrdí, že zlato nenakupujú na špekuláciu, ale na zachovanie hodnoty devízových rezerv. 

Centrálne banky nakúpili v prvom štvrťroku tohto roka 228 ton zlata, teda o tretinu viac ako v roku 2013, kedy došlo k doterajšiemu rekordu. Medzi krajiny s najväčšími nákupmi patria Singapur, Čína a Turecko.

Ak chceš kúpiť zlato, tak najskôr fyzické

Pokiaľ máš záujem investovať do zlata, je tu viacero vecí, ktoré musíš zvážiť. Online analytik Róbert Spusta zo spoločnosti Finax nám v tomto článku povedal, že najskôr je potrebné položiť si otázku, prečo si chcem zlato vôbec kúpiť a akú bude mať funkciu.

„Ak je pre danú osobu zlato prostriedok na ochranu proti systémovým zlyhaniam (napr. v bankovom systéme) alebo má obavy z vojnového konfliktu a zlato vníma ako ekvivalent peňazí, tak bude pravdepodobne preferovať fyzický nákup,“ povedal, no dodal aj to, že fyzický nákup drahých kovov so sebou nesie viaceré riziká.

Občania aj domácnosti si zrejme priplatia. V Bruseli sa „pečie“ kontroverzná reforma

Prvým a základným rizikom je falšovateľnosť kovov a možný nákup falošnej mince či tehličky. „Druhým problémom býva vysoká marža obchodníkov so zlatom. Rozdiel medzi spotovou (trhovou) cenou zlata na burze a u obchodníka môže byť aj o 20 % vyšší v neprospech klienta, ktorý zlato kupuje.“

Pravidlom býva, že čím je gramáž menšia, tým vyššiu maržu si obchodník účtuje. „Pri väčších tehličkách s vyššou gramážou môže byť rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou okolo 3 – 5 %.

Tento problém riešia napríklad ETF alebo ETC nástroje, ktoré sú obchodované na burze, a ich poplatky sa hýbu v desatinách percent. Aj keď je riziko spojené s investovaním vo finančnom svete neodlučiteľné, tak ho vieme prostredníctvom správneho výberu nástroja znížiť,“ dodal finančný analytik Róbert Spusta.