Slováci môžu mať čoskoro vyššie úrokové sadzby. ECB prekvapila zásadnejším navýšením

Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok prvýkrát od roku 2011 zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu z vkladov o 50 bázických bodov na nulu.

Predstavila aj nový program nákupu dlhopisov, aby udržala pod kontrolou náklady na pôžičky najzadlženejších krajín eurozóny. TASR o tom informuje na základe správy Reuters a AP.

Okrem toho ECB zvýšila sadzbu na svojich týždenných a denných hotovostných aukciách o 50 bázických bodov, a to na 0,50 % a 0,75 %. A naznačila, že tento rok pravdepodobne príde ďalšie zvýšenie jej troch sadzieb.

„Na nadchádzajúcich zasadnutiach Rady guvernérov bude vhodná ďalšia normalizácia úrokových sadzieb,“ uviedla ECB.

Európska centrálna banka vo štvrtok predstavila tiež nový nástroj na boj proti kríze, ktorý má udržať náklady na pôžičky zadlžených členov eurozóny, ako je Taliansko, pod kontrolou.

Nástroj s názvom Transmission Protection Instrument (TPI) jej umožní nakupovať dlhopisy, keď uvidí známky tzv. fragmentácie, teda neopodstatnených rozdielov v nákladoch na pôžičky medzi 19 krajinami eurozóny.

Rozsah nákupov TPI bude závisieť od závažnosti rizík, pričom tieto nákupy nebudú ex ante obmedzené, dodala ECB.

Centrálna banka eurozóny až dodnes nezvýšila sadzby 11 rokov a jej depozitná sadzba bola od roku 2014 záporná.

Tento krok vyvoláva nové otázky o tom, či zdražovanie úverov uvrhne veľké ekonomiky do recesie za cenu uvoľnenia cien pre ľudí, ktorí míňajú viac na potraviny, palivo a ďalšie položky.

Očakáva sa, že po zvýšení úrokov ECB o pol percentuálneho bodu bude v septembri nasledovať ďalšie zvýšenie, možno tiež o pol bodu. Prezidentka banky Christine Lagardová minulý mesiac naznačila zvýšenie o štvrť percentuálneho bodu.

ECB prichádza so zvyšovaním úrokových sadzieb neskôr ako iné veľké centrálne banky. Inflácia v eurozóne je však vyššia a udrží sa nad 2 % cieľom ECB dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo.

Prispieva k tomu vojna na Ukrajine a závislosť Európy od ruskej ropy a zemného plynu. Predpovede recesie na koniec tohto a budúceho roka pribúdajú, keďže prudko rastúce účty za elektrinu, palivo a plyn zasiahli podniky a kúpnu silu ľudí.

Pozornosť trhov sa teraz sústreďuje na tlačovú konferenciu prezidentky Christine Lagardovej neskôr popoludní.

Riziká sú jasné

Vo vyhlásení k dnešnému zvýšeniu, ktoré je vyššie, ako sa pôvodne očakávalo, banka vysvetlila, že dôvodom je „aktualizované hodnotenie inflačných rizík“.

„Miera inflácie v eurozóne už niekoľko mesiacov vysoko presahuje dvojpercentný inflačný cieľ, čo trhy viedlo k očakávaniam sprísňovania menovej politiky. Trhové správanie však nečaká na oficiálne oznámenie centrálnych bankárov, ukazuje sa tu sila očakávaní, a tak sme mohli pozorovať rast ceny peňazí na trhu, čo sa napokon prejavilo aj úrokových sadzbách na bankových produktoch,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Apetít zvyšovania sadzieb sa môže postupne podľa Horňáka utlmovať s rastúcim rizikom spomalenia ekonomickej aktivity, ktorá prinesie okrem nižšieho rastu HDP aj nižší rast inflácie. Utlmuje sa tým nielen ponuková, ale aj dopytová strana inflácie.

„V tomto roku očakávame ešte dve zvýšenia sadzieb zo strany ECB, v septembri aspoň o 50 bodov a ďalšie koncom roka. Na konci roka 2023 dosiahnu sadzby ECB podľa nášho názoru 1,75 až 2 %,“ uzavrel analytik.