Slovenskí študenti stále častejšie utekajú do zahraničia. Čím to je spôsobené?

Rok čo rok môžeme pozorovať trend odchodu časti slovenských študentov na zahraničné univerzity. Ich celkový počet sa momentálne odhaduje asi na 30-tisíc.

Odísť z rodnej krajiny nie je len tak jednoduché. Môžeme teda predpokladať, že odchádzajú ľudia s nadpriemernými ambíciami, motiváciou a v nezanedbateľnom množstve prípadov aj schopnosťami.

Najviac slovenských študentov je samozrejme v susednom Česku. Podľa štatistík UNESCO je na českých univerzitách až 24 300 Slovákov. Nasleduje Maďarsko (2 436), Veľká Británia (1 379), Rakúsko (1 085) a Nemecko (846).

foto: ihned.cz

Počet Slovákov na českých univerzitách nie je prekvapením. Jazyková bariéra tam v podstate neexistuje a kultúrne sme si bližšie ako väčšina krajín. V Maďarsku ide pravdepodobne o podobný efekt, no uplatniteľný iba na menšiu časť populácie, ktorá tam má korene. Okrem toho sa tam dá študovať aj v angličtine.

Všetkých 5 krajín ponúka univerzity, ktoré sa v medzinárodných rebríčkoch nachádzajú vyššie ako tie Slovenské. To je v kombinácii s možnosťami bezplatného štúdia (resp. nízkeho školného) asi najpresvedčivejším dôvodom, prečo štúdium v zahraničí vyskúšať. Bol to aj môj dôvod na odchod do Škótska.

foto: universityfairs.com

Vyššia pozícia v rankingoch neznamená nevyhnutne väčšie množstvo alebo kvalitu vedomostí. Študentov od štúdia na Slovensku odrádza aj prístup škôl ku svojim študentom, byrokratické a často chaotické systémy alebo stav internátov. Jedným z dôvodov môže byť aj väčšia flexibilita, čo sa týka dĺžky štúdia.

„Malo by byť normálne, keď niekto študuje dlhšie, minimálne o jeden rok, ako je to v konkurujúcich susedných krajinách. V Rakúsku majú školy dvakrát viac študentov pri menšom počte absolventov, pretože tam študenti študujú takmer dvakrát dlhšie. Na Slovensku nútime bakalárov, aby skončili do troch rokov, a penalizujeme ich zo zákona, ak to nestihnú. Tam trvá bakalárske štúdium aj päť rokov,“ povedal v rozhovore pre TREND rektor STU Robert Redhammer.

foto: panoramio.com

Najčastejšie citovaným problémom je nedostatok financií. Podľa rady vysokých škôl chýba našim vysokým školám ročne 60 miliónov eur. Podľa niektorých názorov by sa peniaze dali zohnať napríklad zredukovaním počtu „zbytočných“ fakúlt, ktoré sú najmä z pohľadu pracovného trhu neaktuálne.

Robert Redhammer vidí riešenie aj v spoplatnení štúdia. Populárne odbory by si školy vedeli financovať zo školného a vládne peniaze by išli na podporu menej populárnych, no dôležitých disciplín.

„Ministerstvo povie škole, koľko prvákov im zaplatí, a škola peniaze rozdelí medzi svoje študijné programy. Menšiu sumu dá na tie, o ktoré je veľký záujem, pretože vie, že si náklady určite prefinancuje aj zo školného,“ povedal v rozhovore pre TREND Robert Redhammer.

foto: fedu.uniba.sk

„Problém“ zahraničných študentov by nebol z pohľadu štátu naozajstným problémom, ak by sa po štúdiu vrátili a pracovali na Slovensku. No významná časť z nich to v pláne nemá. A môžeme im to mať za zlé?

Každý má právo na voľný pohyb a nemôžeme nikomu vyčítať ak sa rozhodne, že sa mu bude lepšie žiť niekde inde. Ak nechceme, aby kvalitní ľudia zostávali po štúdiu v zahraničí, treba na Slovensku vytvoriť podmienky porovnateľné so zahraničím. A to sa týka podnikateľského prostredia, ale aj kultúry a vzťahov.

Jedným z hlavných dôvodov odchodu do zahraničia je hľadanie vyššej kvality. Či už vzdelania, pracovných príležitostí alebo života všeobecne. Krajiny si v boji o kvalitných ľudí konkurujú podobne ako firmy. Ak Slovensko nedosiahne úroveň svojich konkurentov, tí najlepší z neho budú mať tendenciu odchádzať. No a tu sa tak trochu dostávame do začarovaného kruhu. Lebo kto má zlepšiť krajinu ak tí najlepší ľudia z nej odchádzajú?

zdroj titulnej fotografie: ihned.cz / fedu.uniba.sk