Minister vnútra: Kritizovať môže niekto Čechov kvôli opatreniam, nie nás

Tomáš Hudák: Žasnem, aké kreatúry dokážu prejsť voľbami

Infektológ Sabaka: Koronavírus má jednu zákernú stránku. Aktuálne ho na Slovensku najviac šíria títo ľudia

Socializmus v školstve na Slovensku pomaly končí. Musela nás však vyfackať nútená digitalizácia

  • Digitálna revolúcia nás zastihla nepripravených
  • Súčasný systém bol skonštruovaný pre inú dobu
  • Minister školstva chce zo Slovenska centrum inovácií a pokroku
  • Máme druhý najvyšší podiel odchádzajúcich študentov a zlé výsledky žiakov
zmena školského systému
TASR, Unsplash/Museums Victoria
  • Digitálna revolúcia nás zastihla nepripravených
  • Súčasný systém bol skonštruovaný pre inú dobu
  • Minister školstva chce zo Slovenska centrum inovácií a pokroku
  • Máme druhý najvyšší podiel odchádzajúcich študentov a zlé výsledky žiakov

Po tom, ako svet zasiahla pandémia, slovenské školstvo, ale aj mnohé ďalšie vo svete, museli podstúpiť zmenu, na ktorú neboli pripravené. Školy sa náhle zatvorili a rodičia spolu s deťmi čakali, čo bude. Mohli sme spozorovať, že ani samotní pedagógovia nevedeli, akým spôsobom bude výučba prebiehať.

Prešlo sa na dištančné vzdelávanie a žiaci sa zo školských lavíc presunuli za počítače, aby mohli sledovať prednášky a interaktívne sa zapájať do výučby.

Chýbajúce digitálne zručnosti

Zatiaľ čo študenti na vysokých školách si zmenu osvojili pomerne rýchlo, na stredných a predovšetkým základných školách – kde je mladým žiakom potrebné venovať viac času – to už tak hladko neprebehlo. Systém nebol na digitálnu revolúciu pripravený. Ukázalo sa to u ľudí, ktorí kvôli nedostatočnému prístupu k internetu a chýbajúcim digitálnym zručnostiam ostali znevýhodnení.

Ako informuje Pravda, s odvolaním sa na rómsku vzdelávaciu mimovládnu organizáciu Eduroma, v monitoringu dištančného vzdelávania rómskych žiakov počas pandémie im vyšlo, že pedagógovia neboli na prácu so žiakmi z rómskych komunít pripravení. Pedagógovia tiež uviedli, že kurz dištančného vzdelávania nikdy neabsolvovali.

Problémy sa však objavili aj na univerzitách. Študentská rada vysokých škôl uskutočnila koncom marca prieskum, aby zistila, ako prebieha dištančná výučba na univerzitách. Prieskum, ktorý realizovali, odhalil nepripravenosť vysokých škôl na prechod z prezenčného na distančné vzdelávanie. Pri zbere informácií prišli na to, že až 85 % študentov sa len okrajovo stretlo s prednáškou naživo alebo výučbou pomocou videokonferencie.

Dištančné vzdelávanie
zdroj: Unsplash/Annie Spratt

V júli uskutočnila ŠRVŠ druhý prieskum a jeho výsledky už vyzneli lepšie. Študenti preukázali spokojnosť s novým spôsobom vyučovania a univerzity sa prispôsobili mimoriadnej situácii. E-learningové metódy sa ukázali ako silné pomôcky pre vzdelávanie, hoci mnoho ráz len vďaka šikovným učiteľom a nie dobre nastavenému systému.

Organizácia Eduroma v prieskume spísala viacero odporúčaní a domnieva sa, že niektoré z nich by mohli pomôcť. Rozvíjanie online zručností a lepšieho pochopenia materiálov určených na online vyúčbu patria medzi tie najnevyhnutnejšie. Jednou z rád je aj posilnenie digitálnych zručností rodičov detí. 

Deti pripravujeme na budúcnosť, ktorá už neexistuje

Hlavne v zahraničí je už dlhodobo rozšírený trend samoštúdia, keď sa rodičia stávajú tutormi pre svoje deti. Takúto formu samoštúdia prijala pred tromi rokmi aj Tyshia Ingram a jej rodina, pričom o svoje skúsenosti sa rozhodla podeliť na stránke Business Insider. Ingram sa domnieva, že škola ako ju dnes poznáme, skončila.

Podľa jej článku, školské osnovy by mali byť viac zamerané na kritické myslenie, tvorivosť, spoluprácu a súcit – schopnosti, ktoré ľudí pripravia na budúcnosť lepšie. Na budúcnosť, kde technológie automatizujú pracovné úkony a niektoré pracovné pozície nahrádzajú úplne.

Keďže náklady na štúdium predstavujú hlavne v zahraničí zaplatenie horibilných súm, viacero rodičov – podobne ako ona – hľadajú preto alternatívne cesty vzdelávania. Vzniká tak vlna rodičov uprednostňujúcich domáce vzdelávanie pred formou tradičnej výučby. Predsa len, v súčasnej dobe máme vďaka internetu prístup k študijným materiálom okamžite a často aj bez nutnosti uhradiť nejaký poplatok.

Ingram ďalej v článku spomína TED prednášku Sira Kena Robinsona, odborníka na vzdelávanie. Ten tvrdí, že súčasný systém bol skonštruovaný pre inú dobu. Dnes žijeme v zrýchlenom veku informácií a nie v priemyselnom veku, pre ktorý bol takýto systém koncipovaný. Je to model plný memorovania merajúci deti na základe toho, čo si pamätajú. Namiesto prípravy na tento zrýchlený svet, sú tak deti pripravované na svet, ktorý už neexistuje.

Čo môžeme očakávať od Ministerstva školstva?

Kríza spôsobená koronavírusom otvorila pre Ministerstvo školstva viacero výziev, s ktorými sa bude musieť popasovať. V súčasnej situácii totiž môže veľmi ľahko nastať situácia, že školy sa budú zatvárať, a preto je dôležité reagovať promptne.

Od Európskej únie by sme mali dostať na reformy cez 40 miliárd eur. Minister školstva Branislav Gröhling by chcel zainvestovať do notebookov, ktoré by obdržal každý žiak druhého stupňa základných škôl a strednej školy. Okrem toho, deťom z vylúčených komunít chce pomôcť prostredníctvom digitálneho príspevku, informujú TVnoviny.

Gröhling v komentári pre HNonline píše, že by chcel podporovať digitalizáciu vo väčšom, nechce zo Slovenska automobilku Európy, ale centrum inovácií a pokroku. Myslí si, že Slovensko by malo investovať do systémových zmien. Podporiť využívanie digitálnych materiálov na stredných školách, zahrnúť do neho rozvoj digitálnych či mäkkých zručností. Väčší priestor vidí aj v pomoci pre štúdium v oblastiach STEM a IT.

Príkladom Fínsko a Estónsko

Aby sa rodičia neuchyľovali k samovýučbe – okrem nových digitálnych materiálov – je nutné tiež riešiť otázky, ako v procese dištančnej výučby motivovať žiakov a udržať ich pozornosť. Nemožno zabúdať ani na vyššie spomínané kritické myslenie.

Krajín, od ktorých by sme sa mohli inšpirovať, je pritom hneď niekoľko. Minister školstva v komentári spomína Estónsko s Fínskom. Čo robia tieto krajiny inak? Štúdium vo Fínsku je zadarmo, a to platí aj pre stravovanie, dopravu, ubytovanie alebo učebné pomôcky. Učitelia a školy majú veľkú autonómiu, i keď ministerstvo zadáva základné osnovy.

Prijímacie skúšky na strednú školu sa nerobia, ak študent školu nezvláda, môže prestúpiť inam. Na vysoké školy sa dostanú len tí najlepší a zároveň ich učia len tí najlepší – povolanie učiteľa je tam vážené a môže ho vykonávať len 10 % najúspešnejších absolventov. Vo výučbe aplikujú tzv. multidisciplinárne vzdelávanie, a teda to, že predmety sa neučia samostatne, ale sú prepojené vo vzájomných vzťahoch.

Podobne je to aj v Estónsku. Ak by sme chceli klásť dôraz na IT sektor, tento pobaltský štát je ideálnym zdrojom inšpirácie. Estónci zaradili informatiku do základného vzdelania, s tým, že ani tí chudobnejší nezaostávajú v prechode na moderné technológie. Na niektorých školách možno navštevovať aj predmety ako robotika. Môžu sa tak pochváliť úspechmi na poli startupov, kde dokázalo už viacero preraziť na svetovom trhu. Za zmienku stoja spoločnosti ako Skype, Transferwise či Taxify.

Odchádzame ako druhí

O tom, že zmena je potrebná, nás nepresvedčila len prebiehajúca pandémia, ale aj údaje, ktoré ukazujú, že stále viac mladých ľudí má záujem odísť študovať do cudziny. Bohužiaľ, reputácia našich škôl nie je na takej úrovni, ako majú školy v zahraničí, často oprávnene. Nemožno sa preto čudovať, že tisícky Slovákov si zvolia práve takúto cestu.

Situácia začína byť alarmujúca. Podľa posledných dát, máme momentálne v zahraničí viac než 30-tisíc vysokoškolákov, čo je v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) druhý najvyšší podiel študentov, ktorí študujú v zahraničí, a číslo stále rastie. Mnohí z nich sa po zisku diplomu však na Slovensko naspäť nevrátia, informuje Pravda.

Tieto čísla sa následne odzrkadľujú v ďalších ukazovateľoch, najmä vo výsledkoch sledujúcich odliv mozgov. „Z končiacich vysokoškolských študentov odchádza do zahraničia približne každý desiaty, čo predstavuje odchod investície štátu do vzdelania vo výške 44,8 milióna eur. Najčastejšie končia mimo Slovenska absolventi lekárskych fakúlt,“ zistilo Ministerstvo financií na základe registra zdravotných poisťovní.

O školy, ktoré majú mladí Slováci najväčší záujem, sú predovšetkým školy z Česka. Maturanti však skúšajú šťastie aj v Dánsku, Fínsku, Holandsku či Veľkej Británii.

Zlé výsledky v testovaní

Ďalším problémom, s ktorým sa borí naše školstvo, sú zlé výsledky žiakov v porovnaní s ostatnými krajinami. V testoch PISA, ktoré prinášajú informácie o vedomostiach 15-ročných žiakov, škôl a krajín, sa vedomosti mladých Slovákov ukázali ako podpriemerné vo všetkých oblastiach.

Výsledky v matematike, čítaní a prírodovednej gramotnosti, nestačili ani len na priemer zúčastnených krajín. Najlepší výkon dosiahlo Slovensko v matematickej gramotnosti, kde nám chýbali len tri body k priemernému výkonu. Najhoršie dopadlo porovnanie v čitateľskej gramotnosti, kde sme na priemer stratili 29 bodov.

Zdroje: Pravda, ŠRVŠ, Eduroma, Business Insider, Sir Ken Robinson, TVnoviny, HNonline, Pravda, MF, minedu, Unsplash/Annie Spratt, TASR, Unsplash/Museums Victoria

Najnovšie video