Startupový lektor žijúci v Nórsku: Slovenskí študenti sa veľmi boja zlyhania a nevedia dosť dobre po anglicky

  • Pavel Pål Sindlar je doktor sociológie, žije v hlavnom meste Nórska a pracuje v Oslo International Hub
  • Práve tu nadväzuje kontakty s množstvom inšpiratívnych ľudí nie len zo sveta startupov
  • Medzi takých určite patrí aj zakladateľ Couchsurfingu - Casey Fentom
  • Viac o ňom prezradil v rozhovore, v ktorom sa okrem iného dozvieš aj to, ako môže slovenský startup dostať peniaze z Nórska
zdroj: Andrej Tichý, unsplash.cpm
  • Pavel Pål Sindlar je doktor sociológie, žije v hlavnom meste Nórska a pracuje v Oslo International Hub
  • Práve tu nadväzuje kontakty s množstvom inšpiratívnych ľudí nie len zo sveta startupov
  • Medzi takých určite patrí aj zakladateľ Couchsurfingu - Casey Fentom
  • Viac o ňom prezradil v rozhovore, v ktorom sa okrem iného dozvieš aj to, ako môže slovenský startup dostať peniaze z Nórska

Ahoj Pavel, čomu sa vlastne v Oslo International Hub venuješ?

Rolí zastupujem niekoľko, ale tá hlavná je projektový koordinátor. Aby som vám jednoducho príbližil našu prácu, dávame dohromady investorov so startupmi a zároveň ponúkame aj zdieľané kancelárske priestory. To je jedna časť mojej práce a druhá je koordinácia vzdelávacieho programu pre angel investorov. To znamená, že ktokoľvek sa chce naučiť o tom, ako investovať do začínajúcich podnikateľov a získať pritom daňové úľavy, môže zadarmo prísť a zapojiť sa do tohto trojmesačného programu.

zdroj: Andrej Tichý

Keby mal niekto v Čechách alebo na Slovensku veľmi dobrý nápad, môže sa zapojiť?

Nie je to nijako obmedzené, čiže ak ste z Česka alebo Slovenska, môžete sa prihlásiť. Váš prvý pitch alebo krátku prezentáciu môžete mať online. A čo sa týka angel investorov, opäť sa môže prihlásiť ktokoľvek, jediná podmienka je minimálna investovaná čiastka 3 000 eur, ktorú si môžete odpísať z daní v Nórsku. Všetky užitočné informácie nájdeš na nordicangelprogram.com.

Ako fungujú startupy v Nórsku? Ako by si to priblížil laikovi, ktorí o niečom takomto nikdy nič nepočul?

V podstate by som to rozlíšil na dve skupiny ľudí. Buď sú to mladí ľudia, ktorí majú skvelý nápad. Často sú to aj cudzinci, ktorí prídu zo zahraničia a vidia, že tu nejaká služba chýba. Takže buď prichádzajú s úplne novým nápadom, alebo chcú priniesť niečo, čo videli v zahraničí a chcú to predstaviť miestnej verejnosti. 

zdroj: unsplash.com

Druhú časť tvoria ľudia vo veku medzi 35 a 45, ktorí pracovali dlho v korporáte. Možno ich tá práca až tak nenapĺňala a teraz by chceli robiť niečo, čo ich baví a čo bude mať nejaký prínos a sociálny dopad. Inak nórske startupy sa líšia tým, že tu ľudia menej riskujú. Sú oveľa konzervatívnejší ako v západnej Európe alebo v Česku a na Slovensku a v podstate sa boja prísť o svoje sociálne istoty.

Celá Škandinávia je známa tým, že tu majú „social welferdstate“, t. j. sociálno demokratické spoločnosti s veľkými istotami. Mnoho ľudí sa bojí ísť do niečoho na vlastnú päsť. Preto by som povedal, že z určitého uhla pohľadu tu môže byť menšia konkurencia. 

V čom je to iné ako v Čechách alebo na Slovensku?

Myslím si, že veľmi veľký rozdiel je v tom, že ľudia v Nórsku vedia anglicky a od začiatku sa neboja dostať svoj biznis do zahraničia. Je tu väčšia možnosť financovania, aj keď to má jeden háčik. Investori v Nórsku sú konzervatívni a radi investujú skôr do nehnuteľností než do začínajúcich startupov. Aj keď tento trend sa pomaly mení. Rovnaké je to, že startupy v Čechách na Slovensku a v Nórsku chcú častokrát najskôr otestovať trh na domácej pôde a až potom expandovať. Čo môže byť chyba. Niekedy je dobre sa otvoriť a skúsiť hneď medzinárodný trh. 

zdroj: Andrej Tichý

Súčasťou tvojej práce je aj stretávanie sa so zaujímavými ľuďmi. Stretol si sa aj so zakladateľom Couchsurfingu Casem Fentonom. Ako na teba zapôsobil tento človek?

Sympatický mladý človek, ktorý mal dobrý nápad a dokázal pretaviť myšlienku na reálny obchodný model. Myslím si, že mal aj trochu šťastie v dobe, keď začínal. Casey je dobrým príkladom toho, keď je na trhu dopyt a on ho dokázal nájsť. Našiel si tú čiernu dieru. To sa mu naozaj podarilo. Vôbec celá myšlienka Couchsurfingu je postavená na dôvere v človeka, ktorého ste nikdy nestretli. 

Aký máš pocit z takéhoto človeka, ktorý dokázal uspieť vo svete? V čom vidíš rozdiel medzi ním a obyčajnými ľuďmi, ktorí možno váhajú alebo ešte nezačali? V čom sa podľa teba líšia super úspešní ľudia od tých menej úspešných?

Ja si myslím, že to je perspektíva nahliadania na svet. Ľudia v Amerike a v Silicon Valley premýšľajú určite trochu inak, ako ľudia v Česku, Slovensku alebo v Nórsku. Určite sa neboja riskovať či zlyhať. Často, keď sa vám nepodarí jeden, druhý, tretí projekt, to neznamená, že ste zlyhali, ale že ste získali skúsenosti. Naopak, pokiaľ práve nemáte projekt a máte čo ponúknuť, môžu vás osloviť ľudia, aby ste sa zapojili do ich projektu. 

zdroj: unsplash.com

Myslím si, že naopak Casey na prvý dojem z ničoho nevybočuje. Obyčajný skromný človek, ktorý mal ťah na bránku a systematicky si šiel za cieľom. Takže je dôležité vydržať a vyvarovať sa chybám, ktoré ostatní opakujú. Preto je dobre chodiť na miesta, ako sú coworkingove centrá, ktoré poskytujú základné programy, ako začať a vyvarovať sa chýb. A môžete sa stretnúť aj s takými ľuďmi ako Casey, ktorí s vami môžu zdieľať ich skúsenosti. Väčšina podnikateľov vám s ochotou poradí. 

Na tvojom príbehu je zaujímavé aj to, že ani ty sa nebojíš podeliť o svoje know-how. Učíš na univerzite v Hradci Králové kurz startupov. Ako na teba pôsobia českí študenti?

Je to veľmi zaujímavé, som vďačný za tú príležitosť. De facto to je experimentálny kurz na akademickej pôde, hlavne čo sa týka humanitných vied. Možno, že študenti, ktorí študujú IT, majú bližšie k tomuto podnikateľskému prostrediu. Študenti, ktorí študujú sociológiu alebo filozofiu vôbec nevedia ako oceniť svoju prácu. Mnoho z nich z nich neočakáva po dokončení štúdia plnohodnotné zamestnanie.

Myslím si, že dnes oveľa tažšie zamestnať sa hneď po škole a bez praxe. Preto hovorím študentom, skúste predať vedomosti, ktoré ste sa naučili pri štúdiu. Mám medzinárodnú skupinu študentov a tí českí a slovenskí sa veľmi boja zlyhania. Môže byť  za tým jazyková bariéra, nevedia totiž dosť dobre po anglicky. Nechcú ísť pred skupinu študentov a prezentovať. Je to niečo, čo sa obecne zlepšuje, ale ľudom to stále chýba. Potrebujeme zapracovať na sebavedomí a prezentačných schopnostiach. 

S Pavlom sa stretol a cely rozhovor zrealizoval, Slovák Andrej Tichý, ktorý pracoval dokonca aj na ropnej plošine. O tom ako sa mu to podarilo sa dočítaš TU.

Najnovšie video