Street workoutu zasväcuje každý svoj deň. Slovenka Veronika prezradila zopár tipov, ako zvládnuť lockdown (ROZHOVOR)

  • Cvičiť nezačala, aby schudla, no práve naopak. „Začala som ako chudé dievča, ktoré potrebovalo pribrať.“
  • Dnes sa street workoutu venuje popri štúdiu žurnalistiky denne, nielen ako športovkyňa, ale aj súťažne
  • Jej odkaz je jasný: „Vo fyzickej a psychickej forme sa vieš udržať aj cez lockdown, stačí ti vlastné telo, dostatok vôle a sebadisciplíny.“
Veronika Greinerová
Veronika Greinerová
  • Cvičiť nezačala, aby schudla, no práve naopak. „Začala som ako chudé dievča, ktoré potrebovalo pribrať.“
  • Dnes sa street workoutu venuje popri štúdiu žurnalistiky denne, nielen ako športovkyňa, ale aj súťažne
  • Jej odkaz je jasný: „Vo fyzickej a psychickej forme sa vieš udržať aj cez lockdown, stačí ti vlastné telo, dostatok vôle a sebadisciplíny.“

Mladá Slovenka začala s týmto pre mnohých stále netradičným športom len pred pár rokmi. Za pomerne krátky čas sa dostala na svoje prvé majstrovstvá sveta, stala sa obľúbenou trénerkou, taktiež porotkyňou. Láska k športu sa pretavila aj do jej štúdia a práce. Je študentkou žurnalistiky na magisterskom stupni a píše pre portál o cvičení Streetworkout.

Napriek pandémii a zatvoreným športoviskám sa rozhodla pilne pokračovať ďalej a zopár odporúčaní má aj pre teba. V rozhovore nám Veronika Greinerová prezradila, ako sa môžeš udržať vo forme počas vypätých dní, ale aj to, čím si sama prevetráva hlavu, keď potrebuje od všetkého „vypnúť“.

  • Čo priviedlo Veroniku k street workoutu
  • Ako zvláda pandémiu a čo robí, aby získala v týchto časoch nadhľad
  • Prečo je otužovanie obrovskou pomocou v tejto dobe
  • Čo môžeš spraviť pre seba počas lockdownu, aby si sa udržal vo forme

Street workoutu sa venuješ už niekoľko rokov. Čo ťa k nemu priviedlo?

Áno, je to presne päť a pol roka. Začínala som ako chudučké dievča, ktoré muselo zo závažných zdravotných dôvodov pribrať. Začala som cvičiť v posilňovni. To ma síce veľmi nakoplo, no nenapĺňalo natoľko, aby som sa venovala čisto iba cvičeniu vo fitku.

Ťahalo ma to viac k cvičeniu s vlastnou hmotnosťou a ku gymnastike, ktorú som obdivovala už v detstve. Na jar v roku 2015 som sa šla pozrieť na otvorenie ihriska do Šenkvíc k Warriorom, kde to celé začalo. Začiatkom leta 2015 som sa odhodlala zájsť do workoutového parku do Dolnej Stredy. Neskôr ma chlapci začlenili do už fungujúceho tímu CalistheniX Sereď, s ktorým sme doposiaľ aktívni v Octago parku v Seredi.

Veronika Greinerová
zdroj: Veronika Greinerová

Prvé majstrovstvá sveta si zažila pomerne skoro, konali sa v Moskve, aký to bol zážitok?

Možno sa to zdá pomerne skoro, no za tým všetkým vidím veľa pádov a dlhý kus cesty. Moskovských majstrovstiev som sa zúčastnila dvakrát, prvýkrát v septembri 2018, druhýkrát v júli 2019. Oba ročníky boli skvelé a nezabudnem ani na jeden. V roku 2019 sa mi dokonca podarilo vybojovať bronzovú trofej, vďaka čomu mali podľa pravidiel na MS 2020 reprezentovať Slovensko dve atlétky.

Škoda, že tie nasledujúce nevyšli práve pre pandémiu, no som šťastná, že posledné svetové majstrovstvá dopadli viac-menej podľa mojich predstáv. Bola výzva súťažiť s podvrtnutým lakťom a s bandážou na ňom.

Čo ťa pri cvičení drží, je to samotný workout alebo kultúra a medziľudská podpora?

Street workout a cvičenie ako každodenná súčasť je jedna vec, pospolitosť druhá. Medziľudské vzťahy sú pre mňa veľmi podstatnou súčasťou na to, aby fungovala aj vzájomná podpora, aj komunita. Tiež u nás platí, že všetko je o ľuďoch. Na našich atlétov nedám dopustiť a aj keď sme rozlietaní po celom Slovensku, prípadne v zahraničí, vždy sa vieme spojiť.

S niektorými som v dennom kontakte a som bohu vďačná za to, že mi roky cvičenia dali do života nielen workout ako životný štýl, ale najmä srdečných ľudí so správnymi hodnotami.

Mnohých ľudí pandémia doslova ničí. Ako ju zvládaš ty?

Ničí – v akom zmysle? Je pravda, že neovplyvníme nariadenia vlády ani vonkajšie faktory, ale rok je pomerne slušná doba na to, aby sme sa naučili lepšie žiť sami so sebou a v prostredí, v ktorom sa nachádzame 95 % času.

Pre mňa to bol v prvých mesiacoch pandémie celkom veľký šok, keďže som bola zvyknutá cestovať každý týždeň do Bratislavy. Tiež som zvyknutá na častý sociálny kontakt, stretávala som sa denne so zverencami na tréningoch, so spolužiakmi, s kamarátmi. Zrušilo sa mi veľa plánov a veľa sa ich posunulo do online sveta. Našťastie, naše workoutové ihrisko v Seredi nám neuzavreli a vždy, keď bola možnosť, som zašla cvičiť von.

V pokročilejšom štádiu pandémie som si však uvedomila, že mi ten „calm down“ aj dobre padol. Viac času doma, s rodinou, takmer všetko na jednom mieste a ak nerátam leto, väčšinu výletov som absolvovala iba v rámci okresu. Popravde sa ani nemám čas nudiť. Cvičím, píšem, pripravujem sa na súťaže, pracujem na diplomovke, trénujem zverencov, pomáham doma. Je pravda, že sme dostali do vienka viac času na spoznávanie vo všeobecnosti, zvyšok je len na nás.

Kde tráviš svoj voľný čas, keď je nevyhnutné izolovať sa?

Doma, asi ako každý v týchto časoch. Som v izbe, na dvore a v pivnici. V pivničných priestoroch mám menšiu telocvičňu s hrazdou, zopár závažiami, so žinenkou a v izbe prenosné bradlá, odporové gumy, expandery. Od zimného semestra 2018 mám aj hrazdu medzi dverami. No najviac vďačná som za náš dvor, ten bol v dvojtýždňovej karanténe kráľom extravilánu.

Vravíš, že si väčšinou doma, znamená to, že sa pre pandémiu zrušila väčšina podujatí aj vo svete workoutu?

Žiaľ, áno. Situácia zasiahla všetky športy, aj tie individuálne. Majstrovstvá Slovenska sme mali online, okrem toho som sa v lete zúčastnila len troch súťaží: v Brezne a v Žiline ako súťažiaca, v Brne ako porotkyňa.

Ďalšie zahraničné podujatia sa buď zrušili (MS v Moskve a v Rige), alebo som na ne nevycestovala z bezpečnostných a časových dôvodov (Battle Chomutov, Hanstand Day Praha).

Čo všetko robíš, aby si sa udržala v psychickom aj fyzickom komforte aj v tejto dobe?

Všetko, čo ma napĺňa a zamestná mi hlavu. Dbám na sebarozvoj na fyzickej a mentálnej úrovni, ako aj bežné „maličkosti“. Dobrá káva, ľadová sprcha či jazero, stojkovanie, obľúbené jedlo, veľa hudby a podcastov. Snažim sa viac komunikovať sama so sebou a s priateľmi, niekedy, naopak, zvíťazí ticho a pokoj.

Dosť ma však zamestnávajú každodenné tréningy a práca, či už do školy, so zverencami alebo s článkami, ktoré píšem. Niekedy je náročné vypnúť a povedať „nie“, stále sa to učím. Aj pandémia prispela k tomu, že som sa naučila istému dištancu a balansu zároveň.

Zdá sa, že aj pandémiu zvládaš s chladnou hlavou. Čo by si teda poradila ľuďom, ktorí už pandémiu nezvládajú, ako si aj v meste môžu počas lockdownu prevetrať hlavu?

Sčasti chápem mešťanov, ale keďže som dievča z dediny, neviem sa úplne vcítiť do ich kože. Je to individuálne a závisí od človeka, či mu vyhovuje sedieť doma, pozerať seriály a čítať, alebo naopak, láka ho vyjsť von. No určite by som aj ľuďom z mesta poradila robiť všetko to, čo majú radi, hlavne doma.

Uvariť dobré jedlo, vzdelávať sa, cvičiť, čítať a byť s ľuďmi, ktorých ľúbia. A tiež dopriať viac času sebe. A prípadne pracovať aj na veciach, ktorým sa v zhone predošlých rokov bránili. Výhodou je, že aj ľudia z mesta môžu chodiť von aspoň v rámci okresov a ak je škaredé počasie, treba si len zaobstarať pevnú obuv. Veď v dnešnej dobe sa dajú zohnať aj lacnejšie a kvalitné turistické topánky alebo gumáky.

Veronika Greinerová
zdroj: Veronika Greinerová

Okrem psychického vypätia sa ľudia uchyľujú v týchto dňoch k športovej aktivite aj preto, že majú viac času. Vedela by si im poradiť, ako by mali začať, aby si udržali zdravie a neprehnali to?

Hýbať sa intuitívne. Mám tým na mysli cvičiť najmä to, čo vás baví, pokiaľ sa nepripravujete na súťažnú sezónu. A zároveň je veľmi dobré zaradiť buď kardio, alebo vysoko intenzívne tréningy (HIIT) v rámci individuálnych a priestorových možností. Veľmi dôležitá je tiež strava, veľa ľudí sa mi sťažuje, že sa v lockdowne „opustili“.

Viem, že máme obmedzené možnosti, no nie je dôvod zo všetkého obviňovať koronu. Ak si ako začiatočník neviete dať rady sami, je lepšie prebrať to so skúsenejšími, ktorí si podobným problémom prešli, prípadne sa poradiť s odborníkmi v danej oblasti. A to v oboch prípadoch, či už cvičenia alebo stravy.

Všimla som si, že okrem cvičenia zároveň otužuješ. Aké benefity ti to prináša?

Áno, už dva roky v jazere. A asi štyri roky v rámci zimných mesiacov otužujem na vzduchu, napríklad v ľahkom oblečení na tréningoch. Čo sa týka benefitov, v mojom prípade je to pokojnejšia myseľ a viac rozvahy v riešení každodenných malicherností. Keď totiž vojdete do tečúcej vody, ktorá má 1°C, vonku sneží a nebodaj fúka, až potom pochopíte význam vety „opustiť zónu komfortu“.

Otužovanie však prináša oveľa viac benefitov, minulý rok som sa mu venovala v samostatnom článku. Odbúrava viscelárny tuk, napomáha zvyšovať imunitu a vo všeobecnosti zlepšuje odolnosť voči chladu. Milujem otužovanie a hlbší význam, ktorý sa skrýva za celým tým procesom. Vnímate len seba a svoj dych. Niekedy mám pocit, že na tých päť až desať minút svet úplne vypne, stíchne. Už teraz sa teším na ďalšiu sezónu v zamrznutom jazere.

Veronika Greinerová
zdroj: Veronika Greinerová

Môže človek začať otužovať aj koncom zimy, alebo je lepšie počkať na ďalší rok?

Je fajn začať kedykoľvek, dôležité je odhadnúť svoje schopnosti. Ideálnym obdobím je skorá jeseň (koniec augusta, september, pre odvážnejších začiatok októbra). Začiatočníkom neodporúčam ísť hneď do jazera, pretože telo zažije veľký šok. Pamätám si moje úplne prvé otužovanie v októbri 2018, keď som doslova lapala po dychu aj napriek tomu, že som už mala za sebou rok ľadových spŕch.

Cítila som, ako sa mi sťahujú cievy okolo srdca, no nič sa mi nestalo, našťastie som tam nebola sama. Nie je totiž dobré chodiť do ľadovej vody osamote a ak to s otužovaním naozaj myslíte vážne, treba začínať postupne. Poznám veľa otužilcov, ktorí sa bezhlavo vrhli do vody a po niekoľkých kúpačkách to vzdali.

Veronika Greinerová
zdroj: Veronika Greinerová

Stala si sa trénerkou, ktorú si ľudia obľúbili. Poďme teda ku konkrétnym cvikom. Ktoré nám pomôžu zostať vo forme aj počas lockdownu?

Ďakujem, mňa naopak teší, že môžem pomáhať a inšpirovať iných k pohybu. Venujem sa hŕstke ľudí, na ktorých som naozaj pyšná za to, že ich ani súčasná situácia neodradila. Čo sa týka konkrétnych cvičení, sú to všetky tie, ktoré môžeme robiť doma bez náčinia, či už ide o viackĺbové rozcvičky alebo rôzne prevedenia kľukov, drepov alebo cvikov na jadro tela.

Čím menej náčinia, tým lepšie, pretože sa naučíte pri cvičení používať vaše telo a pracovať s vlastnou hmotnosťou. Navyše, ak máte hrazdu, odporové gumy či zopár závaží, máte vyhraté. Kráľom zostáva hlboký drep, vis a stoj na rukách (prípadne na hlave). Vo všetkých troch prípadoch ide o mobilizačné a viackĺbové pohyby za „no extra time“, ktoré sa dajú vždy vtesnať do dňa. Ako som vyššie spomínala, sama píšem, a preto všetky jednoduché cviky môžete nájsť na portáli Streetworkout.

Veronika Greinerová
zdroj: Veronika Greinerová

Mohla by si niektoré z nich detailnejšie opísať?

Je ich neúrekom, ale preberiem napríklad prácu kolien pri drepe a prácu horných končatín pri kľukoch. V hlbokom drepe je dôležité mať päty položené na zemi, pričom ak to skrátené achillove šľachy či mobilita v členkoch neumožňujú, je dobré si pod ne položiť podložku. V prípade prevedenia takéhoto drepu, kedy zadok v spodnej pozícii siaha až k pätám, je fajn ho robiť čelom k stene. Dôležité je vyhnúť sa guľatému chrbtu a ísť len do takej pozície, z ktorej sa vieme vrátiť späť.

Pri ženských kľukoch je dôležité pekné a technické prevedenie na kolenách, ideálne s lakťami pri tele. Pri klasických kľukoch nesmie prepadávať spodný chrbát, a teda telo vychádza z pevnej pozície „planku“ na dlaniach. Ak zvládame túto verziu, hráme sa s počtami opakovaní či s náročnejšími variantmi, napríklad odtláčame lopatky od seba a uplatňujeme ich takzvanú protrakciu. Tá sa využíva aj pri lopatkových kľukoch, kedy v pozícii planku na dlaniach pracujeme čisto iba lopatkami v protrakcii – v ich hornej pozícii a v retrakcii – v ich spodnej, prepadnutej pozícii.

Množstvo ľudí sa do športu vrhne bez rozmyslu, no zvyčajne si ublížia práve kvôli bezhlavému nasadeniu. Kde robia títo ľudia chybu?

Myslím, že každý začiatočník robí chyby a je to úplne prirodzená súčasť procesu. Nejde ani tak o to, že robia chyby. Podstatné je nerobiť ich donekonečna, poučiť sa z nich a v pokročilom štádiu sa na nich zasmiať a spomenúť si, že sme aj takí niekedy boli.

Veríš, že môžeme leto 2021 prežiť pomerne normálne, alebo sa obávaš pretvrávajúcich reštrikcií?

Snílek a optimista vo mne mi vraví, že áno, neboj, toto leto bude konečne normálne. Realista mi vraví, nehovor hop, kým… Ale dúfajme v normálne leto a verme, že sa situácia ako vo svete, tak aj na Slovensku postupne upokojí. A že sa čoskoro opäť vrátime do, nazvime to, starých koľají.

Chýbajú mi súťaže, workoutové zrazy a tiež dlhé turistiky. Aj keď sa toto obdobie zdá ako nekonečné, musíme vyčkať. Prajem všetkým pevné zdravie a veľa trpezlivosti. Nech si viete nájsť čas a chuť do cvičenia a nech sa rozvíjate v akejkoľvek pre vás dôležitej sfére.

Zdroj: Veronika Greinerová

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech