Táto krajina ide svetu príkladom. Z 2% dnes dokáže recyklovať 95 % potravinového odpadu

  • Na Slovensku dokážeme z celkového množstva vyprodukovaného odpadu efektívne zrecyklovať len približne tretinu
  • Aj preto nám príkladom idú vynálezy iných krajín, ktorým sa množstvo odpadu darí znižovať na minimum
  • Južná Kórea napríklad vďaka premyslenej stratégii medzi rokmi 1995 a 2019 dokázala množstvo zrecyklovaného odpadu z jedla zvýšiť z 2 % na 95 %
zdroj: Unsplash
  • Na Slovensku dokážeme z celkového množstva vyprodukovaného odpadu efektívne zrecyklovať len približne tretinu
  • Aj preto nám príkladom idú vynálezy iných krajín, ktorým sa množstvo odpadu darí znižovať na minimum
  • Južná Kórea napríklad vďaka premyslenej stratégii medzi rokmi 1995 a 2019 dokázala množstvo zrecyklovaného odpadu z jedla zvýšiť z 2 % na 95 %

Kam putuje šupka z banánu, ktorý si si dal na desiatu alebo kde skončila nedojedená pizza z piatkového filmového večera? Ak je odpoveďou komunálny odpad tak vedz, že približne z 2 miliónov ton odpadu, ktoré ročne na Slovensku vyprodukujeme, správne vytriedime len približne tretinu (viac si prečítaš TU).

Podľa informácií Euractiv, tvorí biologický odpad až 11 % toho komunálneho a po plaste je pravdepodobne druhým najväčším problémom našich skládok. Veľkým príkladom zvyšku sveta idú krajiny, ktoré sa k téme udržateľnosti stavajú skutočne radikálne. Napríklad taká Južná Kórea.

Po tom, ako štatistiky ukázali, že Juhokórejčania ročne vyhodia približne 130 kilogramov jedla na osobu (čo je viac ako produkujú Európania či Američania), prijala krajina radikálne opatrenia. V roku 2013 zaviedli systém používania biologicky rozložiteľných vriec využiteľných na kompostovanie, pričom zvyšky jedál je neskôr možné využiť ako hnojivo, v lepších prípadoch ako jedlo pre domácich miláčikov.

Navyše v recyklácii krajine pomáha aj technológia. V meste Seoul pribudlo približne 6 000 špeciálnych kontajnerov, ktoré vďaka váhe a čítačke občianskych preukazov dokážu pripísať obyvateľom na konto to správne množstvo odpadu. Neplatia zaň teda paušálne, ale ako sa hovorí, každý podľa zásluh.

O tom, že tento systém je mimoriadne efektívny a dokázal v hlavnom meste Južnej Kórei ušetriť už desiatky tisíc ton nerecyklovaného odpadu za pár rokov, informuje World Economic Forum.

Aby sme však nezostali pre jednom príklade príkladné ekologického správania sa krajiny, nezabudnime si pripomenúť ani významný krok Francúzska, ktoré už od budúceho roku zakáže plastový riad a bude vyžadovať, aby všetok plastový riad tvorilo 50 % biologicky rozložiteľného materiálu, ktorý sa bude kompostovať doma (viac si prečítaš TU) alebo z každej strany krajiny hlásiace zákaz plastových fliaš či slamiek.

Na Slovensku sa už dlhšie vytešujeme napríklad z návrhu vratných pastových fliaš a aj z nového nariadenia Európskej únie, ktorá zakáže jednorazové plasty už od roku 2021 a veľkou témou poslednej doby je aj „vyzliekanie“ zeleniny.

Oblasti biologického odpadu sa dotýka dokument „Zelenšie Slovensko“ – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, v ktorej sa píše: Slovensko do roku 2030 obmedzí produkciu potravinového odpadu. Reštaurácie a supermarkety budú povinné potraviny ďalej využiť, napr. darovať charite nezávadné potraviny. Ak už nie sú potraviny vhodné na konzumáciu, budú ich môcť kompostovať, či energeticky alebo inak zhodnotiť. Podobne ako v iných krajinách EÚ, bude umožnené predávať takéto potraviny v osobitných zariadeniach.“ Začať niekde predsa treba.

Zdroj: World Economic Forum, Euractiv, Slov-lex.sk, Weforum.org

O autorovi
Mária Ambrozová