Výprava z Masarykovej univerzity mieri na Antarktídu. Sú medzi nimi aj dve Slovenky

Slováci mieria na Antarktídu. Dve Slovenky, ktoré sú súčasťou 20. expedície na ľadový kontinent, odcestovali v stredu. Česká vedecká stanica J. G. Mendela na ostrove Jamesa Rossa privíta hlavnú časť medzinárodnej výpravy vedcov z Masarykovej univerzity, v ktorej nájdeme aj „slovenskú krv“.

V Antarktíde strávia dva mesiace a budú skúmať napríklad klímu, polárne ekosystémy či vplyv stresu na zdravie pracovníkov v polárnych oblastiach. Spravodajkyňu TASR o tom informoval hovorca MU Radim Sajbot.

Hlavnú časť výpravy tvoria dve vedkyne, sedem vedcov, lekár, štyria technici a dvaja filmoví dokumentaristi. „Zahraničnými účastníkmi našej medzinárodnej expedície budú dve slovenské kolegyne, ktoré sú absolventkami a zamestnankyňami MU, ale tiež dvaja vedci z Ukrajiny,“ povedal manažér Českého antarktického výskumného programu Pavel Kapler.

Osem ľudí z prvej časti odcestovalo z ČR ešte koncom decembra. Ich výprava bude trvať šesť týždňov. Cieľom tohtoročnej expedície je predovšetkým dlhodobý monitoring klímy a komplexné sledovanie stavu polárnych geosystémov a ekosystémov (ľadovcov, zamrznutej pôdy či odľadneného územia), ktoré umožňuje rast nižších rastlín.

Antarktída sa roztápa príliš rýchlo. Na roztopených 7 miliárd ton ľadu za 25 rokov môže doplatiť celý svet

Pokračovať bude aj medicínsky výskum vplyvu stresu na zdravie pracovníkov v polárnych oblastiach. Vedci z MU v tomto smere spolupracujú s Fakultnou nemocnicou Ostrava a Akadémiou vied ČR. Skúmať budú aj telesné zmeny počas expedície a testovať nové prístroje a vybavenie.

Výprava môže čeliť niektorým komplikáciám. Podľa správ Rady manažérov antarktických národných programov sa v oblasti môže objaviť vysoko patogénny vírus vtáčej chrípky, čo obmedzí niektoré plánované aktivity vedcov a úplne zabráni možnosti robiť výskum na zvieratách, vysvetlil Kapler.

Vedcom z Česka a Slovenska sa darí

Česko-slovenská archeologická výprava nedávno objavila v Guatemale doteraz neznáme mesto mayskej civilizácie, ktoré vzniklo pred zhruba 3000 rokmi. Ich významný nález pomôže odkryť neobjasnené a rozhodujúce fázy mayských dejín. V utorok to uviedla Nadácia Neuron, ktorá výpravu finančne podporila, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Expedíciu viedol český výskumník Ladislav Šilhán a Milan Kováč z Univerzity Komenského. Archeológovia identifikovali dosiaľ neznáme mayské osídlenie a podľa vykopávok zistili, že ide zrejme o najstaršie mestské centrum v regióne. Nazvali ho Yax Balam (Prvý Jaguár).

Archeologické vykopávky odhalili paláce, sochy, pozostatky rituálov, astronomické observatóriá a ďalšie objekty. „Podľa vykopávok mesto patrí k najstarším mayským aglomeráciám vôbec. Postupom času dochádzalo k jeho úpadku aj opätovnému rozvoju – od samotného počiatku mayských dejín, vzniku kráľovstva a prvých mestských štátov až po takzvaný mayský kolaps, ktorý spôsobil zánik (mayskej) civilizácie,“ vysvetlil Kováč.

Výskumníci použili aj umelú inteligenciu

Zasadiť nálezy do príslušného časového a kultúrneho rámca pomohli expedícii technológie umelej inteligencie. Používali ju pri overovaní digitálnych dát z leteckého snímkovania LiDAR. Podľa vedcov dokáže vykresliť zemský povrch ukrytý v džungli a tak odhaliť stavby či mestské celky. Vykopávky na mieste potom nález potvrdia.

„Technológie síce vopred umožnili identifikovať mesto a vydať sa na presne zacielené miesto v guatemalskej džungli, na mieste sa ale doteraz žiaden prieskum nerobil,“ zdôraznil Šilhán. Podľa neho tak nebolo jasné, či rôzne zhluky budov hlboko v džungli reálne tvoria kompaktnú aglomeráciu a aký je ich historický význam. Vedci teraz novoobjavené mesto vizualizujú do 3D modelu.

„Sme radi, že stávka na moderné technológie sa vyplatila a že sa potvrdilo, že majú svoje miesto aj v tak tradičnom odbore, akým sú terénne výkopové práce,“ povedala spoluzakladateľka Nadácie Neuron Monika Vondráková. Podľa jej slov môže táto česko-slovenská stopa zanechať medzinárodný odkaz.

Okrem mesta Yax Balam, kde vedci zdokumentovali sedem štvrtí mestského celku, skúmali aj širší pralesný región. V ňom objavili a zmapovali ďalšie dve menšie mayské mestá.