Z 38-tisíc eur odchádza štátu 11-tisíc. V týchto európskych krajinách ti z výplaty „ukroja“ najviac (REBRÍČEK)

Ak pracuješ v Európe, tvoja čistá výplata závisí nielen od toho, koľko zarobíš, ale aj od toho, kde žiješ. Daňové systémy a sociálne odvody sa naprieč kontinentom výrazne líšia a práve tie rozhodujú o tom, koľko peňazí si reálne odnesieš domov.

Analýza dát Eurostatu, ktorú spracoval Euronews Business, ukazuje, že rozdiely medzi krajinami sú obrovské. V niektorých štátoch si pracovníci nechajú takmer 85 % hrubej mzdy, inde im zostane len niečo cez polovicu.

Kde si necháš najviac a kde najmenej

Podiel daní a odvodov na hrubej mzde sa výrazne líši. Najlepšie je na tom Cyprus, kde daňové a odvodové zaťaženie dosahuje len 15,1 %. Naopak, na opačnom konci stojí Rumunsko – 41,5 %. Priemerná hodnota v Európskej únii dosahuje 29,1 %.

Priemerná hrubá ročná mzda v EÚ dosahuje 37 958 eur, pričom čistá mzda predstavuje 26 929 eur. Rozdiel 11 029 eur tak odchádza na dane a odvody.

Zaujímavosťou je aj to, že v niektorých prípadoch môže byť výsledok dokonca záporný. To znamená, že ľudia dostanú späť viac, než pôvodne zarobili, napríklad vďaka rodinným dávkam alebo daňovým bonusom.

Slovensko patrí medzi krajiny pod priemerom EÚ

Keď sa pozrieme priamo na Slovensko, nachádza sa v skupine krajín, kde si pracujúci nechávajú menej než štvrtinu hrubej mzdy. Podľa údajov Eurostatu dosahuje podiel daní a odvodov na úrovni 24,6 %, čo znamená, že Slovensko sa pohybuje pod priemerom Európskej únie.

V praxi to znamená, že z hrubej mzdy ide 24,6 % na dane a odvody a zvyšok ti zostáva ako čistý príjem. Slovensko sa tak radí do skupiny krajín ako Česko, Írsko či Portugalsko, kde sa celkové zaťaženie pohybuje v podobnom pásme.

Aj keď Slovensko nepatrí medzi krajiny s najvyšším zdanením práce v Európe, stále platí, že rozdiel medzi hrubou a čistou mzdou cíti väčšina zamestnancov v mesačnej výplate.

Ktoré krajiny patria k najviac zaťaženým

Okrem Rumunska presahuje hranicu jednej tretiny hrubej mzdy viacero krajín. Patrí sem Litva (39,1 %), Belgicko (37,6 %), Slovinsko (36,9 %), Nemecko (34,8 %), Dánsko (34,0 %) a Maďarsko (33,5 %).

Nad priemer EÚ sa dostávajú aj Luxembursko (32,6 %) a Chorvátsko (31,5 %). Na druhej strane rebríčka nájdeš Grécko s 17 %, teda menej ako pätinou hrubej mzdy.

Pri pohľade na štyri najväčšie ekonomiky EÚ vidíš výrazné rozdiely. Nemecko má najvyššie zaťaženie na úrovni 34,8 %, zatiaľ čo Španielsko len 22,1 %. Francúzsko dosahuje 26,2 % a Taliansko 24,1 %.

Deti dramaticky menia výšku daní 

Jedným z najvýraznejších faktorov, ktoré ovplyvňujú čistý príjem, je počet detí v domácnosti. Najmä pri rodinách s jedným príjmom dokážu deti zásadne zmeniť výsledok.

Pri bezdetnej osobe dosahuje priemer EÚ 29,1 %. Pri jednom zárobkovo činnom páre s deťmi však klesá na 8 %. Rozdiely medzi krajinami sú však výrazné. V Rumunsku dosahuje tento typ domácnosti 33,4 %, zatiaľ čo v Litve 23,8 %. Vo väčšine ostatných štátov sa hodnota pohybuje pod 20 %.

Zaujímavý extrém ukazuje Grécko, kde v niektorých prípadoch vychádza výsledok na -3,3 %. To znamená, že domácnosti dostávajú späť viac, než zaplatia.

Predaj nehnuteľnosti ťa môže pripraviť o tisíce eur. Odborníci upozorňujú na veľký omyl Slovákov

Nemecko: rozdiel viac ako 16-tisíc eur

Jednu z najväčších zmien vidíš v Nemecku. Ak nemáš deti, z hrubej mzdy ti odchádza 34,8 %. Pri rodine s dvomi deťmi a jedným príjmom však tento podiel klesá na 0,2 %.

Ročný hrubý príjem zostáva rovnaký – 47 514 eur. Rozdiel je však v čistom príjme. Bezdetný jednotlivec si odnesie 31 000 eur, zatiaľ čo rodina s deťmi až 47 424 eur. Rozdiel dosahuje 16 424 eur.

Ekonóm z Tax Foundation Alex Mengden pre Euronews Business upozornil, že celkový pohľad na zdanenie práce je dôležitejší než samotná daň z príjmu.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika