ZISŤOVALI SME: Slováci tvrdo útočia na útulky, psov vraj kvôli zisku posielajú do Rakúska. Aká je pravda?

Na Slovensku sa počas pandémie akoby roztrhlo vrece s ľuďmi, ktorí si chcú adoptovať zviera či dostať ho do dočasnej opatery. Na jednej strane sa môže zdať, že ide o skvelú situáciu, kedy sa útulky dočkajú odbremenenia.

Nový trend však so sebou priniesol aj mnoho rizík a neželaných situácií. Ľudia sa začali vo veľkom sťažovať, že im útulky nechcú dať zvieratá, ktoré si vybrali. 

Tiger ako domáci miláčik za 5 000 eur? Súkromný chov veľkých šeliem chcú na Slovensku zakázať

Útulky však upozorňujú, že v časoch pandémie, keď mnohí ľudia trávia väčšinu času doma, môžu nadobudnúť mylný pocit, že je prijatie zvieracieho člena do rodiny vhodné riešenie.

Nie všetci si však uvedomujú, že rovnakú starostlivosť si bude zviera vyžadovať aj po tom, čo sa svet vráti do normálu. Bude nutné starostlivosť zosúladiť s pracovným a sociálnym životom a životným štýlom.

zdroj: Pixabay

Útulky, ktoré s opustenými a týranými zvieratami, pracujú desiatky rokov, si uvedomujú riziká, ktoré môžu prameniť z nepremyslenej adopcie, akokoľvek je dobre mienená.

Denne sú svedkami prípadov, keď majitelia osvojených zvierat starostlivosť o ne nezvládli alebo sa o ne (z ich pohľadu objektívnych dôvodov) ďalej nedokázali starať a dožadovali sa ich prijatia naspäť do útulku. 

Takýto akt prináša zvieraťu viac psychických problémov a stresu, ako keby sa k novému majiteľovi ani nikdy nedostalo. Z preventívneho hľadiska preto útulky nemôžu zveriť zviera do rúk každého.

Skôr, ako dôjde k adopcii, útulok preveruje schopnosti a možnosti potenciálneho majiteľa poskytnúť konkrétnemu zvieraťu najlepšiu možnú starostlivosť.

Teda nie akúkoľvek, nie automaticky tú, ktorá sa naskytne ako prvá v poradí, ale najlepšiu z dostupných možností. V niektorých prípadoch sa preto stáva, že na základe posúdenia možností záujemcu o adopciu sa útulok rozhodne do jeho rúk zviera nezveriť. 

Prečo zvieratá posielajú radšej za hranice?

Kritika verejnosti v niektorých prípadoch smeruje aj na zahraničné adopcie. Práve tam, najčastejšie do Rakúska či Nemecka, smerujú psy zo slovenských útulkov.

Kritika takýchto adopcií je často spájaná s obviňovaním útulkov z vidiny finančného zisku. Táto kritika je však podľa Zvieracieho ombudsmana neoprávnená, pretože do zahraničia putujú väčšinou práve také zvieratá, o ktoré Slováci príliš nejavia záujem.

Ide najmä o staré, nevyliečiteľne choré, handicapované zvieratá, ale aj zdravé, ale vzhľadovo neatraktívne krížence či napríklad čierne mačky. 

Fakt, že Nemci či Rakúšania adoptujú nechcené zvieratá zo Slovenska, však nie je jediným dôvodom, prečo je spolupráca s týmito organizáciami pre slovenské útulky tak životne dôležitá. 

„Zvierat, ktoré potrebujú nový domov, je na Slovensku oveľa viac, ako záujemcov o ich adopciu, ktorí disponujú vhodnými podmienkami pre konkrétne zviera. Keďže takýchto kapacít na Slovensku je násobne menej ako počet zvierat na adopciu, sú slovenské organizácie na tie nemecké či rakúske do veľkej miery odkázané,“ objasňuje tím Zvieracieho ombudsmana.

Nemecké útulky sú pritom poloprázdne a naopak, počet domácností s vhodnými podmienkami pre chov zvieraťa je vzhľadom na počet obyvateľov oveľa vyšší, takže majú dostatok priestoru aj pre zvieratá zo Slovenska.

„Tieto zahraničné organizácie však fungujú na princípe absolútnej dôvery a striktného dodržiavania zmluvných podmienok. Ako náhle prebehne proces tzv. preverovania rodiny na umiestnenie konkrétneho zvieraťa v nemeckej domácnosti, už niet cesty späť.“

Porušenie tohto záväzku zo strany slovenského útulku znamená vážne narušenie dôvery u nemeckej organizácie a pravdepodobné ukončenie spolupráce.

To znamená zánik miest v rodinách pre mnohé handicapované či inak znevýhodnené či neatraktívne zvieratá zo Slovenska, ktoré sú tak odsúdené na pravdepodobne celoživotný pobyt v útulku. 

Nájdeš ich v aplikácii

Vzhľadom na danú situácia vytvorila iniciatíva Zvierací ombudsman aj webovú aplikáciu Nájdite sa online. V súčasnosti združuje 22 útulkov s viac ako 200 zaregistrovanými zvieratami.

Jej cieľom je pomôcť záujemcom o adopciu či dočasnú opateru a vybrať si v spolupráci s útulkom to najvhodnejšie zviera a vyhnúť sa tak možným rizikám či nepríjemným situáciám.

zdroj: Nájdite sa online

V súvislosti s komplikovanou situáciou útulkov je tiež nutné pripomenúť, že aj mimo pandémie sa útulky pasujú s problémami.

„Medzi najzásadnejšie patrí nedostatočná podpora zo strany štátu, s ktorou súvisí nedostatok finančných, materiálnych a personálnych kapacít. Útulky fungujú najmä z podpory dobrovoľných darcov a tiež z poukázaných 2 % z dane.“

Len pre predstavu, ročne prejde slovenskými útulkami a karanténnymi stanicami viac ako 12 000 zvierat, o ktoré sa v útulkoch prevažne starajú dobrovoľníci v rámci svojho voľného času. Nároky na združenia a ich dobrovoľníkov sú zo strany spoločnosti a niektorých záujemcov o adopciu často neprimerané. 

Zástupcovia útulkov dodávajú, že adopcia zvieraťa je vážne rozhodnutie. Nový majiteľ musí toto rozhodnutie prijať s vedomím, že zviera môže byť členom domácnosti aj 15 rokov.

Starostlivosť o zviera si pritom vyžaduje nielen psychickú zrelosť, ale aj fyzické nasadenie, finančné prostriedky a v neposlednom rade lásku a dostatok času na starostlivosť.