Zoroslav Kollár zakladá politickú stranu Právo na pravdu. Chce osloviť antisystémových voličov
- Známy právnik Zoroslav Kollár zakladá stranu Právo na pravdu
- Sľubuje „pravdu a pokoru“ a zbiera podpisy na registráciu
Právnik Zoroslav Kollár oficiálne ohlásil svoj politický projekt s názvom Právo na pravdu (PNP), informuje portál aktuality.sk. Zoroslav začal so zberom 10-tisíc podpisov, ktoré potrebuje na registráciu strany.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneHoci rovnomenné občianske združenie založil už pred mesiacmi, až teraz sa projekt transformuje do podoby politického subjektu. Kollár sa vo svojich videách obracia predovšetkým na voličov, ktorí sa stotožňujú s antisystémovou kritikou.
Kritika koalície aj opozície
Vo verejných vystúpeniach sa Kollár dlhodobo vyhraňuje voči opozícii, no nešetrí ani vládnu moc. „Nevyriešili krivdy, ktoré boli páchané v rokoch 2020 – 2023, mimovládky a médiá hrajú naďalej prvé husle, väčšina z toho, čo sa hovorí, sa nerobí. Osobne som extrémne sklamaný,“ vyhlásil v rozhovore pre Extraplus.
Napriek tejto kritike môže mať Zoroslav Kollár k súčasnej koalícii bližšie, ako sa zdá. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) podal dovolanie v jeho prípade, ktorý sa týka trestného stíhania za korupciu a spoluprácu s SIS. Vecou sa má zaoberať Najvyšší súd.
Prepojenie na Hlas a konzervatívne krídlo
V čase prezidentských volieb Kollár verejne, no nepriamo podporil Petra Pellegriniho. Zatiaľ čo o jeho protikandidátovi Ivanovi Korčokovi šíril dezinformácie, že spolupracoval s komunistickou Štátnou bezpečnosťou. V deň druhého kola volieb Zoroslav Kollár priznal, že volil lídra Hlasu, ktorého považoval za konzistentného, vzdelaného a jazykovo vybaveného.
Aj minister investícií Samuel Migaľ, ktorého vyhodili z Hlasu, prednedávnom v rozhovore pre Denník N rozprával o tom, ako mal Kollár na rezort vplyv v čase, keď mu šéfoval Richard Raši z Hlasu.
Dôkazom prepojenia so stranou Hlas je aj účasť v prípravnom výbore PNP. Okrem Kollára sa v ňom nachádza aj Martin Halás, bývalý šéf Inštitútu sociálnej demokracie – projektu, ktorý vznikol na podnet Hlasu.
Halás pôsobil ako poradca ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) a zároveň bol aktívny v Rade vlády pre mimovládne organizácie. Kritizoval v nej vplyv tzv. sorosovských ideológií.
Tretím členom tímu je starosta Veľkých Úlian František Gőgh, predseda strany Starostovia a nezávislí kandidáti, píše ďalej portál Aktuality.
Nejasný vplyv a konkurencia
Zatiaľ nie je jasné, aký bude mať strana Právo na pravdu volebný potenciál. Aj sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus upozorňuje, že slovenský volič je čoraz menej verný jednému subjektu.
„Aj dáta z volieb 2023 ukázali, že voliči sú čoraz viac volatilní, teda nevolia v po sebe idúcich voľbách rovnakú stranu. Z tohto hľadiska by sa dalo povedať, že je to práve dobrá pôda pre nové politické projekty,“ skonštatoval ešte v januári. Na druhej strane pripomína, že v priestore kritickom voči EÚ je už dnes silná konkurencia, ktorú tvoria najmä vládne strany a Republika.
Kollárov projekt sa teda bude musieť presadiť v prostredí, kde už viacero subjektov oslovuje rovnaký typ voliča. Jeho prienik do parlamentu bude závisieť od toho, či dokáže presvedčiť verejnosť, že vie ponúknuť niečo iné ako ostatní.
Čítaj viac z kategórie: Politika
Zdroje: aktuality.sk , extraplus, Denník N