Eko návyky, ktoré by mal mať každý Slo­vák, ale nemá

Marianna Mikešová / 16. november 2016 / Eko

Glo­bálne otep­ľo­va­nie a zne­čis­ťo­va­nie našej Zeme sú reálne prob­lémy, ktoré nikto len tak neza­me­tie pod kobe­rec. Často sa však ohá­ňame argu­men­tami, že jedi­nec je proti maši­né­rii bez­mocný. No ako inak sa dá tento prob­lém rie­šiť, ak každý nezačne od seba?

Médiami nedávno rezo­no­val doku­ment o glo­bál­nom otep­ľo­vaní, za kto­rým stojí herec Leonardo DiCap­rio. Počas môjho pobytu v Ber­líne nás s kama­rátmi na ulici zasta­vil kórej­ský tele­vízny štáb, ktorý natá­čal podobný film. Pýtali sa nás, čo vieme o tomto prob­léme v našej kra­jine a čo proti tomu robíme. Uve­do­mila som si, ako mi chýba sneh, ktorý bol ešte pred 15 – 20 rokmi bež­nou súčas­ťou zápa­do­slo­ven­skej zimy.

Zara­zilo ma však, ako málo o tejto prob­le­ma­tike sku­točne vieme. Ak si Leov film videl, zrejme si sa v kon­fron­tá­cii s mega­lo­man­skými rop­nými spo­loč­nos­ťami a fir­mami klču­jú­cimi pra­lesy kvôli pal­mo­vému oleju, cítil tiež bez­mocne. No v sku­toč­nosti toho môžeš robiť veľa a vlastne ti ani nezos­táva nič iné, než začať od seba.

55b63bf222e7b9c718000010_5694ca8f22e7b96074000001Foto: modulo.net

Pozri sa, čo všetko by si mohol robiť, aby si našej pla­néte aspoň tro­chu pomo­hol:

Zas a znova

Recyk­lo­va­nie. Hovo­ríš si, aké otre­pané. No čudo­val by si sa, koľko ľudí nie je schop­ných pohnúť prs­tom a sepa­ro­vať. Výho­vorky zvy­čajne znejú takto: nemáme miesto na tri koše, nemám čas, kon­taj­ner na recyk­lo­vaný odpad je ďaleko, odvoz odpadu to aj tak pomieša. Pri­tom je to základ a tá naj­jed­no­duch­šia vec, ktorú môžeš spra­viť. Zisti si len, ako zbiera odpad spo­loč­nosť na odvoz odpadu v tvo­jom meste. Poslúži ti naprí­klad slo­ven­ská appka Green bin.

Jed­no­du­chým rie­še­ním je pou­žiť kla­sický kôš na zmesný a bio­lo­gický odpad, vedľa neho umiest­niť oby­čajnú ige­litku na plasty a papie­rovú tašku na papier. Náročné? Umyté sklo môžeš uskla­dňo­vať v komore alebo znova využiť. Takto to robíme doma a fun­guje to. Pri­či­níš sa o to, že z tvojho odpadu môže vznik­núť znova využi­teľná vec, naprí­klad aj tenisky.

plastics-and-paper-recycling

Foto: images.wisegeek.com

Eko naku­po­va­nie

Skús si spra­viť test. Počas týždňa moni­to­ruj svoj vypro­du­ko­vaný odpad, aj ten, ktorý vyho­díš mimo domova. Budeš prek­va­pený jeho množ­stvom. Pred­stav si, koľko ľudí žije v tvo­jom meste a vyná­sob objem odpadu týmto čís­lom. Mys­líš si, že sa to všetko potom len tak vyparí? (Áno, časť sa vyparí v podobe škod­li­vých emi­sií a che­mi­ká­lií do ovzdu­šia, pôdy či vody) Urob preto potrebné opat­re­nia, aby si sa sna­žil žiť čo naj­viac bez­zvyš­kovo. Namiesto kupo­va­nia nápo­jov v plas­to­vých fľa­šiach skús naprí­klad slo­ven­skú eko fľašu s príz­nač­ným náz­vom Flaška.

Eko naku­po­va­nie sa týka aj oble­če­nia. Tex­tilný a odevný prie­my­sel je jeden z naj­viac zne­čis­ťu­jú­cich na svete. Tým, že umier­niš svoje sho­pa­ho­lické návyky a navyše budeš voliť eco friendly mate­riály ako bavlna, konope či bam­bus, pros­pe­ješ svo­jej koži aj prí­rode. O tom, že exis­tujú mate­riály z recyk­lo­va­ných PET fliaš, už zrejme vieš. No počul si už o topán­kach či kabelke z ana­násu, kon­krétne z tex­tí­lie s náz­vom piňa­tex? Nie, nie je to fór.

8622225_origFoto: flaska-slovensko.sk

Eko alte­ran­tívy

Kon­zu­muj jedlo, ktoré má mini­málne množ­stvo oba­lov. Keď naku­pu­ješ ovo­cie a zele­ninu, nepou­ží­vaj sáčky, ale skús to bez nich alebo si zado­váž lát­kové tašky či sieťky a inšpi­ruj ostat­ných. Vieš, aká eko­lo­gicky náročná je pro­duk­cia mäsa, najmä hovä­dzieho? Snaž sa preto obme­dziť svoju spot­rebu alebo naku­puj z kva­lit­ných zdro­jov. Luxus z kaž­do­den­nej kon­zu­má­cie mäsa nepot­re­bu­ješ, no ani nemu­síš byť vege­ta­rián. Našu prí­rodu veľmi zaťa­žujú aj čis­tiace pros­triedky a koz­me­tika. Tým, že skú­siš eco alter­na­tívy — prí­rodné mydlá, šam­póny či pra­cie pros­triedky bez desia­tok kar­ci­no­gén­nych che­mi­ká­lií, pros­pe­ješ slo­ven­skej prí­rode aj sebe. Skús naprí­klad slo­ven­ské Ponio.

0008086_domov-bez-obalu-sada-platenych-vreciek

Foto: prijemneveci.sk

Šet­re­nie ener­gií

Pri­chá­dza zimné obdo­bie a s ním aj zvý­šená spot­reba ener­gií, či už plynu na kúre­nie, elek­triny na dlh­šie svie­te­nie či vody, pre­tože kúpeľ padne v zime lep­šie, než spr­cha. Mal by si mať pre­hľad o tom, koľko ener­gií tvoja domác­nosť spot­re­buje a prí­padne ako spot­rebu zmen­šiť. Exis­tuje množ­stvo vychy­tá­vok, ktoré ti s tým pomôžu, naprí­klad sys­tém Hea­t2go či prí­stroje na regu­lá­ciu vody. Aj spot­re­biče môžu byť viac eko a ponú­kajú eko módy pra­nia či umý­va­nia riadu.

Nauč sa tiež, ako tem­pe­ro­vať tep­lotu v byte počas neprí­tom­nosti a v noci. Nepre­ku­ruj miest­nosti, nie je to zdravé a nepot­re­bu­ješ v zime cho­diť doma v tielku. Odbor­níci ti tiež môžu otes­to­vať izo­lá­ciu v byte, či ti teplo a s ním aj peniaze, neuni­kajú von oknom. Istým dru­hom ener­gie je aj ropa vo forme nafty a ben­zínu v tvo­jom aute a neskôr vo forme emi­sií v ovzduší. Pra­vidlo, že mhd-čkou šet­ríš pro­stre­die znie síce kruto, ale je prav­divé. Na jar skús na krat­šie vzdia­le­nosti bicy­kel, bra­ti­slav­ská Cyk­lo­ko­alí­cia robí všetko preto, aby sa ti jaz­dilo lep­šie. Ber si prí­klad z Pieš­ťan­cov, ktorí sú naj­väč­šími milov­níkmi skla­da­čiek na Slo­ven­sku a táto­šov neod­kla­dajú ani v zime. :)

heat2go-zariadenia

Foto: blog.yzamer.sk

Sta­rost­li­vosť o oko­lie

V mno­hých európ­skych kra­ji­nách, naprí­klad v sever­ských, je ohľa­du­pl­nosť k prí­rode samoz­rej­mos­ťou. Deti sú k tomu odma­lička vycho­vá­vané a zaho­diť odpa­dok je pre ne nemys­li­teľné. V takom Fín­sku sú dokonca aj ľud­ské priez­viská odvo­dené od prí­rod­ných úka­zov. My, žijúci v kra­jine, kde sa ľudia neští­tia vyho­diť na zem čokoľ­vek, dokonca aj v prí­pade, že kôš sa nachá­dza o meter ďalej, by sme mali konať.

Kom­pen­zo­vať prí­rode činy svo­jich spo­lu­oby­va­te­ľov tým, že občas upra­ceme oko­lie svo­jej ulice či blíz­kej rieky, by mala byť nor­málka. K také­muto prí­stupu vedú deti v škôl­kach a ško­lách, no my dospelí často zabú­dame. V Bra­ti­slave sa v tomto smere naj­viac činí Zelená Hliadka Matúša Čupku, ktorá okrem pre­hreš­kov samospráv rieši aj lokálne zne­čis­te­nie v meste.

14859693_1173014869446423_3166896201649332215_oFoto: facebook.com/zelenahliadka

Zdroj titul­nej foto­gra­fie: plasticportal.sk/http://123hdwallpapers.com

Pridať komentár (0)