Fotograf Jozef bol súčasťou tímu hviezdnej Jennifer Lopez. Ako sa mladý Slovák dostal ku áčkovej celebrite

Práca, o ktorej si mnohí myslia, že to je len hobby. Fotografi to na Slovensku nemajú ľahké a presadiť sa podarí len veľmi malému množstvu z nich. Jozef Buhaj je však dôkazom toho, že stať sa môže aj niečo, čo ti príde na začiatku ako úplne nemožné.

Od fotenia koncertov mobilom sa dostal až k najväčším hviezdam. Počas vystúpenia v Budapešti sa totiž zaradil medzi fotografov a kameramanov svetovej speváčky. Jozef bol súčasťou koncertu Jennifer Lopez. A to zďaleka nie ako fanúšik. Legendárnu JLo zvečnil svojím objektívom.

• Ako ho mobilný foťák dostal až k profesionálnemu foteniu koncertov?
• Ktoré skúsenosti z hudobných podujatí mu otvorili dvere k väčším príležitostiam a napokon aj k svetovým pódiám?
• Vidí rozdiely medzi domácimi koncertami a veľkými zahraničnými shows?
• Prečo to podľa neho nie je len o technike?
• Čo všetko sa skrývalo za účasťou na európskom turné Jennifer Lopez?
• Aké je jeho posolstvo pre začínajúcich fotografov?

Ako vyzerala tvoja cesta k fotografii? Ako si sa k nej vlastne dostal?

Ťažko povedať, kde sa to celé začalo. Robím v televízii, konkrétne v Teleráne – teraz už šiesty alebo siedmy rok. Tam síce robím úplne inú prácu, som na produkcii, ale chvíľu som pre nich aj fotil.

Začalo sa to úplne nenápadne. Kolegyňa ma raz oslovila, že mám pekný súkromný Instagram a že by som mohol skúsiť niečo aj pre naše sociálne siete. To bolo pár rokov dozadu, keď sme ich ešte len rozbiehali.

Tak som sa do toho pustil – najprv som fotil mobilom, potom som si kúpil použitý foťák a začal som sa s tým hrať. Tak to celé postupne išlo. Dá sa povedať, že moje úplne prvé fotenie bolo práve v Teleráne.

Kedy by si povedal, že si sa stal profesionálnym fotografom?

Ťažká otázka. Ja by som sa ani striktne nenazval iba fotografom – robím aj video, takže skôr by som povedal content creator. Ak by som to mal časovo určiť, tak asi v roku 2022. Vtedy som začal robiť videá pre influencerov – väčšinou známych, ktorých som spoznal práve v televízii. Videli, že sa tomu venujem, a oslovili ma, či im nepomôžem. Takže práve ten rok 2022 bol pre mňa zlomový.

Máš na to aj nejakú školu, alebo si samouk?

Nemám žiadnu fotografickú školu. Študoval som žurnalistiku – len po bakalára – a fotografiu som sa učil sám. Mal som kolegyňu, s ktorou sme spolu začínali fotiť, taká dvojka sme boli. Ale už keď som mal asi 13 rokov, učil som sa doma robiť vo Photoshope a v Premieri. Len tak pre zábavu. Nikdy som si nemyslel, že budem fotograf – skôr som chcel robiť grafický dizajn alebo niečo s vizuálmi. Nakoniec som ich začal sám tvoriť.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jozef Buhaj (@jozefbuhaj)

Takže ťa najprv lákala grafika?

Áno. Vždy ma bavili umelecké veci – kreslil som portréty, učil som sa realistické kresby, neskôr grafiku. Vždy som niečo tvoril. Ale prvý profesionálny foťák som držal v ruke len asi pred štyrmi rokmi, keď som si ho kúpil počas práce v Teleráne.

Prechod z fotiek pre sociálne siete až k foteniu A-čkových celebrít je veľký skok. Ako sa to stane?

Úprimne – sám tomu niekedy nerozumiem. V začiatkoch som nevedel, čo chcem fotiť. Potom som zistil, že ma baví hudobná fotografia. Zlom prišiel na koncerte Dua Lipy – fotil som ju len mobilom. Bolo to najprv vo Viedni a potom počas prvého Lovestreamu v Bratislave. Po týchto koncertoch som si povedal, že by som to chcel skúsiť aj profesionálne.

Začal som zisťovať, ako sa človek môže dostať k foteniu koncertov – či si môže zobrať foťák, keď nie je akreditovaný, a podobne. Zistil som, že malé kompaktné fotoaparáty bez vymeniteľného objektívu bývajú povolené, takže som si taký kúpil a začal fotiť koncerty len pre radosť. Ale odporúčam, aby si vždy ľudia pozreli podmienky. V nich je napísané, čo si môže človek na koncert doniesť a čo nie.

A takto si sa postupne dostal aj k slovenským interpretom?

Presne tak. Bavilo ma to a postupne sa to nabaľovalo. Určite mi pomohla aj televízia – nie tým, že by som cez ňu vybavoval prístupy, ale kontaktmi. Manažérov interpretov vždy kontaktujem prostredníctvom súkromného e-mailu.

Prvé väčšie slovenské turné, ktoré som fotil, bolo s Ronie. Tam sme sa spoznali, spriatelili, a dodnes jej robím veľa obsahu – vrátane jedného videoklipu. Odvtedy sa podarilo veľa ďalších vecí, ale je to aj o šťastí.

V čom je rozdiel medzi fotením slovenského koncertu a fotením interpreta svetového mena?

Rozdiel je veľký. Na slovenských koncertoch máš často voľnejšiu ruku – hlavne v kluboch, kde ťa pustia aj s profesionálnym foťákom. Keď fotíš s niekým, s kým už spolupracuješ, napríklad ako ja s Ronie, máš úplnú slobodu – môžeš byť pod pódiom, medzi ľuďmi, vzadu aj vpredu.

Na svetových koncertoch alebo festivaloch je to iné. Ak si akreditovaný fotograf, zvyčajne máš povolené tri piesne na začiatku koncertu a potom sa fotenie končí. Počas zvyšku koncertu už nemôžeš byť priamo pod pódiom.

Mnohí si myslia, že akreditácia a profi technika automaticky znamenajú lepšie fotky. Je to tak?

Nie. Niekedy urobíš lepšiu fotku z publika kompaktom než profi foťákom pod pódiom. Záleží na mnohých veciach – aký máš výhľad, ako sa môžeš pohybovať, aké máš svetlo. Navyše fotky z publika majú inú atmosféru – zachytíš emócie davu.

Samozrejme, keď stojíš ďaleko a máš pred sebou štyroch vysokých ľudí, veľa nenafotíš. Ale nie je to len o technike, je to o momente a pohľade fotografa.

Aký kompakt používaš?

Je to Sony RX100 VII, myslím, že z roku 2019 alebo 2020 – posledný kompakt, ktorý Sony vydal. Má zoom ekvivalentný 24–200 mm, fotí aj do RAW-u a zvláda 4K video.

Recenzie ho vtedy porovnávali s vlajkovou loďou Sony Alfa, len v menšom tele. Má veľmi rýchle sériové snímanie, čo sa na koncertoch hodí. Používam ho hlavne na koncerty a dovolenky. Inak leží v zásuvke, ale má tam svoje miesto.

Pre ľudí, ktorí nevedia, čo si pod tým predstaviť, to skúsme priblížiť aspoň cenovo. Koľko taký foťák stojí?

Stál okolo tisíc eur. Nie je to málo, ale v porovnaní s bezzrkadlovkami, ktoré stoja 2–6 tisíc eur, je to stále stredná trieda. Mne sa investícia už mnohonásobne vrátila. Napríklad populárny, stále vypredaný, vlogovací Canon stojí 800 eur, a pritom má menej funkcií ako tento Sony.

Diana v 20 rokoch založila jazykovú školu, učí 250 žiakov: „Väčšina našich študentov má strach“

Bol si súčasťou európskeho turné Jennifer Lopez. Aký to bol pre teba pocit dostať sa z davu až do backstageu a fotiť svetovú hviezdu?

Neuveriteľný. Stále som mal pocit, že to ani nie je reálne. Som za to veľmi vďačný. Samozrejme, je za tým veľa práce, ale aj veľká dávka šťastia a zhody náhod.

Ako sa to celé stalo – ako si sa k tomu dostal?

Ozval som sa im. Často píšem manažérom, tanečníkom, členom tímov – ponúkam sa. Väčšina nikdy neodpíše, ale sem-tam sa niečo podarí.

V tomto prípade som dlhšie sledoval jedného z jej tanečníkov na Instagrame. Párkrát som mu zareagoval na story, on si ma všimol, občas mi lajkol fotky. Keď JLo ohlásila európske turné, napísal som mu, že idem do Budapešti a ak by potrebovali niekoho na pomoc s fotkami či videom, rád sa ponúknem. Samozrejme, bez nároku na honorár.

O dva týždne sa mi ten tanečník ozval, že ukázal moju prácu tímu, páčilo sa im to, a že mi napíšu detaily, keď sa koncert bude blížiť. A naozaj, ráno v deň koncertu som dostal správu, že mám prísť do arény.

To musel byť šok.

Totálny! Pamätám si, že som bol práve na Pohode, keď mi to napísal. Zastavil som sa uprostred davu a nevedel som, či sa mám smiať alebo plakať. Bol to neuveriteľný moment.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jozef Buhaj (@jozefbuhaj)

Ako to pokračovalo potom?

V Budapešti si ma prevzala manažérka sociálnych sietí, pridelila ma k dvom kameramanom a povedala, aby sme sa dohodli, kto čo bude robiť. Ja som mal na starosti najmä video – fotky boli druhoradé. Zladili sme si techniku (ja Nikon, oni Lumix) a rozdelili sme si arénu, aby sme pokryli čo najviac priestoru.

S koľkými ľuďmi z jej tímu si prišiel do kontaktu?

S tanečníkom, cez ktorého som sa dostal k príležitosti, s manažérom sociálnych sietí, dvoma kameramanmi a pár tanečníkmi. To bolo všetko. Zaujímavé bolo, že tí kameramani mi hovorili, že som prvý človek, ktorého si takto do tímu prizvali len na základe práce z Instagramu. To bolo pre mňa obrovské uznanie.

Šesť miliónkrát menej ako zrnko soli. Virológ objasnil, prečo sa Kotlár mýli: „mRNA vakcíny nemenia DNA“ (ROZHOVOR)

V takomto tíme má každý svoje miesto. Kde presne si počas koncertu bol?

Začínal som úplne hore – oproti pódiu, aby som mal zábery celej arény. Postupne som sa presúval nižšie a bližšie, až som na poslednú časť koncertu stál priamo pod pódiom – pár metrov od JLo.

Aká bola atmosféra v tíme? Často sa hovorí, že svetové hviezdy a ich ľudia bývajú neprístupní.

Práveže vôbec nie. Všetci boli neskutočne milí a profesionálni. Pomáhali mi, keď som niečo potreboval, riešili sme spolu techniku aj organizáciu. Bolo to pre mňa veľmi príjemné a zároveň poučné – vidieť, ako funguje taký tím, kde má každý jasnú úlohu.

Stala sa ti počas koncertu nejaká nepríjemnosť alebo „fuckup“?

Nie, našťastie nie. Všetko prebehlo hladko. Ak by niečo nebolo v poriadku, určite by mi to povedali – a to sa nestalo. Takže to beriem ako úspech.

Stretol si sa aj osobne s Jennifer Lopez?

Áno, ale len krátko. Po koncerte mala meet & greet s fanúšikmi v miestnosti, kde sme mali celý deň rozložené veci. Keď prichádzala, stretli sme sa na chodbe – ja som sa len pousmial a ona ma pozdravila. Nebolo to dlhé, ale bolo to veľmi milé. Takže áno – môžem povedať, že som sa stretol s Jennifer Lopez. (smiech)

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jozef Buhaj (@jozefbuhaj)

Dá sa povedať, že to bol vrchol tvojej doterajšej kariéry?

Určite áno. Zatiaľ určite.

Kam by si sa chcel s fotením posunúť ďalej?

Mám niekoľko snov. Najväčší by bol fotiť Taylor Swift – som jej veľký fanúšik. Ďalej napríklad Harry Styles alebo Jonas Brothers. To sú mená, ktoré by som raz rád pridal do svojho portfólia. Kto vie, možno si to týmto rozhovorom privolám.

Čo by si na záver odporučil začínajúcim fotografom?

Nech odhodia svoje ego a skúšajú. Ja som práve tie koncerty začínal fotiť telefónom. Čiže moja rada – go for it. Jednoducho rob s tým, čo máš a skúšaj.

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci