„Obsahuje viac živín než akákoľvek iná potravina.“ Expert na dlhovekosť odhalil, čo jedia najdlhšie žijúci ľudia
- Výskum modrých zón odhalil, čo majú dlhovekí ľudia spoločné
- Ich jedálniček spája jedna nenápadná, no výživná potravina
- Výskum modrých zón odhalil, čo majú dlhovekí ľudia spoločné
- Ich jedálniček spája jedna nenápadná, no výživná potravina
Zamyslel si sa niekedy nad tým, čo jedia ľudia, ktorí sa dožívajú sto rokov? Práve túto otázku si položil Dan Buettner, jeden z najuznávanejších expertov na dlhovekosť. Neostal však len pri teórii.
Vybral sa priamo do tzv. modrých zón, teda miest, kde sa ľudia dožívajú výnimočne vysokého veku, aby na vlastné oči videl, ako žijú, čo jedia a čo ich spája.
Každé z týchto miest má inú kultúru, kuchyňu aj tradície. Napriek tomu v nich objavil vzorce, ktoré sa opakujú. A strava v tom zohráva kľúčovú úlohu.
„Začína sa to výberom potravín. Väčšina obyvateľov modrých zón, ktorých som spoznal, má ľahký prístup k miestnemu ovociu a zelenine, vo veľkej miere bez pesticídov a pestovaným ekologicky,“ cituje odborníka portál Express.
A hoci sa jedálničky v jednotlivých modrých zónach líšia, Buettner upozorňuje na jednu potravinu, ktorá sa v nich objavuje opakovane a ktorú má na dosah ruky takmer každý.
Nájdeš ju vo všetkých modrých zónach
Buettner sa dlhodobo venuje výskumu už spomínaných modrých zón. Medzi tieto oblasti patrí napríklad Okinawa, Sardínia, Ikaria či Nicoya. Hoci ich kultúry aj kuchyne vyzerajú na prvý pohľad odlišne, majú predsa len niečo spoločné.
„Potrebovali sme informácie, ktoré neboli založené iba na rozhovoroch, návštevách v kuchyni či spoločných jedlách s jednotlivými storočnými ľuďmi. Analyzovali sme viac ako 150 výživových štúdií uskutočnených v modrých zónach počas uplynulého storočia a potom sme ich zhrnuli, aby sme dospeli ku globálnemu priemeru toho, čo storoční ľudia skutočne jedli,“ hovorí Buettner. Čo teda zistil?
„Dlhovekí ľudia v týchto modrých zónach jedia v priemere najmenej štyrikrát viac fazule než my,“ hovorí Buettner. Pravidelná konzumácia strukovín, najmä fazule, sa podľa štúdií spája so zníženým rizikom úmrtia. „Jedna štúdia v piatich krajinách, financovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou, zistila, že konzumácia 20 gramov fazule denne znížila riziko úmrtia človeka v ktoromkoľvek danom roku približne o 8 %,“ hovorí Buettner.
Prečo je taká výnimočná?
Ak sa pýtaš, čím je fazuľa taká výnimočná, odpoveď je jednoduchá. Ide o jednu z najkomplexnejších potravín, aké existujú. Obsahuje kombináciu kvalitných bielkovín, sacharidov a vlákniny, vďaka čomu dodáva energiu postupne, bez prudkých výkyvov. „Sú lacné a všestranné. Obsahujú viac živín na gram než akákoľvek iná potravina na Zemi,“ hovorí Buettner.
„A keďže fazuľa je taká sýta a uspokojujúca, pravdepodobne vytlačí z vášho jedálnička menej zdravé potraviny. Navyše vysoký obsah vlákniny vo fazuli podporuje rast prospešných črevných baktérií,“ vysvetľuje.
A práve črevá dnes odborníci považujú za jeden z kľúčových pilierov zdravia. Ako už Buettner naznačil, vysoký obsah vlákniny pomáha „kŕmiť“ prospešné baktérie v čreve, čo súvisí s lepším trávením, imunitou aj kognitívnymi funkciami.
Ako ju zaradiť do jedálnička
Znie to dobre, ale čo ak ťa predstava každodennej fazule jednoducho neláka? Tu sa dostávame k ďalšiemu dôležitému bodu. Buettner vysvetľuje, že dlhovekí ľudia „zdedili časom overené recepty alebo si vytvorili vlastné recepty, aby im zdravé jedlá chutili.“ To je nesmierne dôležité, pretože ak ti jedlo nechutí, nevydržíš ho jesť dlhodobo.
Inak povedané, nejde o to, aby si sa nútil do niečoho, čo ti nechutí. Ide o to, aby si našiel spôsob, ako túto potravinu zaradiť do svojho jedálnička tak, že sa na ňu budeš tešiť.
Buettner odporúča začať jednoducho. Mať doma viac druhov strukovín, skúšať recepty, ktoré chutia celej rodine, pridávať fazuľu do šalátov alebo ju rozmixovať do polievok, aby získali krémovejšiu textúru a viac bielkovín.
A keď ideš do reštaurácie, pokojne siahni po jedlách, kde majú strukoviny prirodzené miesto. Nájdeš ich napríklad v mexickej kuchyni.
Možno to neznie ako veľká vec. No práve takéto nenápadné návyky často rozhodujú o tom, ako sa budeš cítiť o desať, dvadsať alebo tridsať rokov.
Čítaj viac z kategórie: Wellbeing
Zdroje: Express, Pubmed, Redakcia