Slovensko vysiela spojencom zlý signál: Politológ Mesežnikov varuje pred následkami postoja na summite NATO

Účasť slovenskej delegácie na kľúčovom medzinárodnom rokovaní ukázala, akú pozíciu zastáva naša republika v globálnom obrannom systéme. O detailoch a výsledkoch vyjednávaní informoval odbor komunikácie KP SR prostredníctvom tlačovej správy. 

Plnenie rozpočtu a stabilita

V tureckej Ankare prebehli rokovania spojencov, po ktorých prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini na novinárskom brífingu vyhlásil, že Severoatlantická aliancia si zachováva jednotnosť a Slovensko dlhodobo napĺňa svoje záväzky a aktívne pomáha upevňovať spoločnú bezpečnosť.

Hoci sa pred samitom očakávali možné nezhody, podľa vyjadrenia hlavy štátu mala diskusia konštruktívny priebeh. Prezident informoval, že: „Samit jasne ukázal, že NATO je jednotné a pripravené spoločne reagovať na bezpečnostné výzvy,“ a zároveň ubezpečil o spoľahlivosti našej krajiny.

V tejto súvislosti vyzdvihol, že: „Slovensko dnes nemá na samite žiadny problém obhájiť svoje záväzky. Patríme ku krajinám, ktoré už prekračujú hranicu dvoch percent a majú jasne stanovenú trajektóriu ďalšieho rozvoja do roku 2035,“ pričom dodal, že zvyšovanie armádnych výdavkov bude postupné s dôrazom na reálny osoh a efektivitu investovaných peňazí.

Masívna produkcia veľkokalibrovej munície

Jednou z hlavných tém plenárneho zasadnutia bola stimulácia obranného priemyslu. Pellegrini poukázal na fakt, že z hľadiska výroby veľkokalibrovej munície sa Slovensko v uplynulých rokoch prebojovalo medzi popredných lídrov a tamojšie kapacity podporujú nielen domáce hospodárstvo, ale aj kolektívny systém Aliancie.

Vo svojom vyhlásení podotkol: „Slovensko masívne investovalo do rozvoja obranného priemyslu. Dnes patríme k špičke vo výrobe veľkokalibrovej munície a sme pripravení ponúknuť nielen výrobu, ale aj transfer technológií našim aliančným partnerom.“ Pre slovenské podniky sa navyše otvárajú možnosti zapojenia do kontraktov v programe SAFE.

Naša krajina plánuje zdieľať výrobné kapacity i technológie pri strategických európskych projektoch, pričom od roku 2027 sa počíta s nasadením slovenských stíhačiek F-16 do misie Air Policing na ochranu neba nad Pobaltím a s pokračovaním pôsobenia v mnohonárodných tímoch vrátane posilňovania pozície v Lotyšsku.

Stopka pre balík pomoci

Na samite sa preberal aj rozvoj personálu v Ozbrojených silách SR, kde po rokoch stagnácie opäť rastie počet profesionálnych vojakov. Predstavený bol taktiež projekt Národných obranných síl (NOS), o ktorý prejavilo záujem velenie NATO, Slovinsko či Portugalsko.

V otázke konfliktu u nášho suseda hlava štátu deklarovala, že slovenská podpora bude pokračovať v logistickej, humanitárnej a energetickej sfére, ako aj dodávaním odmínovacích systémov či budovaním krytov. Slovensko však odmietlo poslať peniaze do spoločného vojenského balíka v hodnote 70 miliárd eur.

Prezident k tomu uviedol: „Budeme pokračovať vo všetkej doterajšej nesmrtiacej pomoci Ukrajine. Zároveň platí, že rozhodnutie o finančných príspevkoch na vojenskú pomoc je výlučne suverénnym rozhodnutím jednotlivých členských štátov. Slovensko sa na tomto balíku finančne podieľať nebude.“

Na záver Pellegrini ocenil, že európske štáty berú na seba väčšiu zodpovednosť a dodal, že: „Slovensko je pripravené byť súčasťou silnejšej európskej zodpovednosti v rámci NATO. Sme stabilný, dôveryhodný a rešpektovaný partner, ktorý svoje záväzky nielen plní, ale prináša aj konkrétne riešenia, kapacity a skúsenosti prospešné pre celú Alianciu.“

Slovensko vysiela podľa politológa zlý signál

Politológ Grigorij Mesežnikov pre Startitup povedal, že považuje rozhodnutie Slovenska neprispieť finančne do aliančného balíka vojenskej pomoci Ukrajine za krok, ktorý môže negatívne ovplyvniť vnímanie krajiny medzi spojencami.

Podľa neho ide o „veľmi zlý signál“, keďže podpora Ukrajiny je podľa jeho slov úzko prepojená aj s bezpečnosťou členských štátov NATO. Upozorňuje, že výsledok ruskej agresie nebude mať dosah len na samotnú Ukrajinu, ale aj na bezpečnostnú situáciu v Európe.

„Nepodporiť Ukrajinu dnes znamená ohroziť našu vlastnú národnú bezpečnosť,“ zdôraznil Mesežnikov. Dodal, že je zvedavý, či podobný postoj zaujme ešte niektorá ďalšia členská krajina Aliancie. Za možného kandidáta označil Maďarsko, ktoré sa už v minulosti vyjadrovalo zdržanlivo k vojenskej podpore Ukrajiny.

Podpora zostáva najmä na komerčnej úrovni

Politológ zároveň pripomenul, že Slovensko úplne neprestalo podporovať Ukrajinu. Poukázal na to, že slovenské zbrojárske podniky naďalej vyrábajú muníciu smerujúcu na Ukrajinu, ide však o komerčné kontrakty, nie o priamu štátnu vojenskú pomoc.

Mesežnikov sa domnieva, že takýto prístup vysiela verejnosti signál, že Slovensko je ochotné v rozhodujúcich momentoch zaujať postoj odlišný od väčšiny spojencov v NATO, hoci Aliancia stojí na spoločných hodnotách a záväzkoch.

Na ilustráciu použil opačný príklad. Položil otázku, ako by slovenská verejnosť reagovala, keby sa Slovensko v budúcnosti dostalo do situácie, keď by potrebovalo pomoc spojencov, a tí by odmietli vojenskú podporu s tým, že by boli ochotní poskytnúť iba humanitárnu pomoc.

„Myslím si, že by slovenskí občania právom odsudzovali takýto postoj. My sa teraz stretávame s takýmto postojom zo strany našej vlády,“ uzavrel politológ.

Čítaj viac z kategórie: Politika