Svet stojí na prahu novej ropnej vojny. Trump odpálil dohodu s Iránom, hrozí prudké zdražovanie

Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom sa opäť prudko zvýšilo. Americký prezident Donald Trump v stredu vyhlásil, že prímerie s Iránom sa skončilo, a jeho administratíva zároveň spustila ďalšie útoky na iránske ciele. Krehká dohoda, ktorá mala otvoriť cestu k rokovaniam a upokojiť situáciu v Perzskom zálive, sa tak dostala na hranicu zrútenia.

Podľa denníka New York Times obe strany hrozili, že opustia memorandum o porozumení podpísané 17. júna. Jeho základom bola jednoduchá výmena. Irán mal znovu otvoriť Hormuzský prieliv pre komerčnú lodnú dopravu a výmenou za to mal získať ekonomickú úľavu. Citlivejšie otázky vrátane iránskeho jadrového programu sa mali riešiť neskôr.

Memorandum sa menilo na prízrak

Dohoda však od začiatku stála na slabých základoch. Analytik Vali Nasr z Johns Hopkins School of Advanced International Studies pre New York Times uviedol, že „memorandum čoraz viac vyzeralo ako prelud“. Podľa neho Teherán vníma postup Washingtonu ako snahu prevziať kontrolu nad Hormuzským prielivom, oslabiť postavenie Iránu v Libanone a zvýšiť tlak na režim.

Irán zároveň sledoval, že americké námorníctvo odporúčalo lodiam využívať južnú trasu pri pobreží Ománu. Teherán pritom žiadal, aby sa všetka doprava registrovala cez jeho novú tranzitnú autoritu v Hormuze. Tá mala byť predpokladom pre vyberanie poplatkov.

Hormuz je viac než len námorná trasa

Hormuzský prieliv je pre Irán nástrojom tlaku. Podľa New York Times sa doprava počas uplynulého víkendu pohybovala približne na tretine predvojnového objemu, ktorý presahoval sto lodí denne. Pre Teherán preto nejde iba o príjmy, ale aj o kontrolu nad jednou z najdôležitejších námorných trás sveta.

Iránsky ekonóm Majid Shakeri, poradca predsedu parlamentu Mohammada Baghera Ghalibafa, to v štátnej televízii vyjadril priamo. „Príjmy sú podriadené kontrole. Buď si prieliv udržíme, alebo sa zaň každý jeden z nás stane mučeníkom,“ povedal.

Napätie sa vystupňovalo po zásahoch troch tankerov, ktoré prechádzali prielivom. Irán sa k útokom neprihlásil, no Spojené štáty na ne reagovali obnovením ropných sankcií a ďalšími vojenskými údermi.

Trump čelí aj tlaku doma

Denník Washington Post upozornil, že zrútenie prímeria prichádza v politicky citlivom období. Do amerických volieb zostávajú necelé štyri mesiace a republikáni sa obávajú, že vojna s Iránom môže zvýšiť ceny pohonných hmôt a potravín.

Sarah Chamberlainová z Republican Main Street Partnership pre Washington Post povedala, že „pre voličov je všetko o životných nákladoch“. Dodala, že ak sa ceny benzínu a potravín znovu zvýšia, môže to byť pre republikánov problém.

Biely dom Trumpov postup obhajoval. Hovorkyňa Olivia Walesová uviedla, že prezident nekoná podľa prieskumov, ale podľa záujmov Američanov. Podľa prieskumu Fox News však väčšina registrovaných voličov nesúhlasila s rozhodnutím USA spustiť vojenské akcie proti Iránu.

Vojna ako forma vyjednávania

Analytici upozorňujú, že Washington aj Teherán často používajú tvrdú rétoriku a vojenský tlak ako súčasť vyjednávania. Nate Swanson z Atlantic Council pre New York Times povedal, že ide najmä o pózu. „Je to podobné tomu, čo robí Trump. Vyjednáva cez kinetické akcie a hlasné hrozby, takže v istom zmysle hovoria rovnakým jazykom,“ uviedol.

Trump však po nových úderoch pritvrdil. Iránskych lídrov označil za „spodinu“ a „chorých ľudí“. Podľa Washington Post zároveň naznačil, že ďalšie rokovania môžu byť stratou času, a hovoril aj o možnosti ničiť iránsku infraštruktúru.

Ďalší vývoj bude závisieť od toho, či obe strany ponechajú priestor diplomacii, alebo budú pokračovať v odvetných útokoch. Prímerie, ktoré malo byť prvým krokom k rokovaniam, sa zatiaľ mení na ďalšiu fázu konfliktu, v ktorom ide o kontrolu nad prielivom, bezpečnosť spojencov USA v Perzskom zálive aj domácu politickú cenu vojny vo Washingtone.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie