Tento štát spotrebuje extrémne množstvo nafty na obyvateľa. Líder rebríčka drvivo valcuje Európu aj USA

Nafta zostáva jedným z kľúčových palív vyspelých ekonomík. Niektoré krajiny jej však spotrebujú na jedného obyvateľa násobne viac než iné. Rozdiely pritom neodrážajú iba počet áut na cestách, ale aj priemysel, poľnohospodárstvo, dopravu či geografiu.

Na jednom konci rebríčka nájdeme krajinu, kde spotreba nafty nedosahuje ani pätinu tony na obyvateľa. Na opačnom konci je štát, ktorý sa dostal výrazne nad jednu tonu. Ktorá krajina ju spotrebuje najviac?

Mexiko je na úplnom konci

O rebríčku vybraných krajín OECD podľa spotreby destilovaných palivových olejov na obyvateľa v roku 2025 informoval web Visual Capitalist. Údaje vychádzajú z databázy OECD Economic Outlook 119 a amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) prostredníctvom OECD.

Destilované palivové oleje zahŕňajú predovšetkým naftu a vykurovací olej. Spotreba je vyjadrená v tonách ropného ekvivalentu na jedného obyvateľa. Na úplnom konci sledovaného rebríčka sa nachádza Mexiko, kde spotreba predstavuje iba 0,16 tony na osobu. Nasleduje Japonsko s 0,30 tony a Turecko s 0,34 tony.

Prečo niektoré krajiny spotrebujú nafty oveľa menej?

Rozdiely medzi krajinami súvisia najmä s dopravnými sieťami, priemyselnou aktivitou, geografiou a spôsobom využívania energie. V prípade Mexika súvisí relatívne nízka spotreba nafty najmä s vozovým parkom osobných automobilov, v ktorom má výraznejšie zastúpenie benzín.

Druhé najnižšie číslo má Japonsko – 0,30 tony na obyvateľa. Krajina podľa Visual Capitalist uprednostňuje benzínové a hybridné automobily a zároveň má intenzívne využívanú elektrifikovanú verejnú dopravu.

Vysoko je Nórsko a Kanada

S pribúdajúcimi krajinami v rebríčku spotreba výrazne rastie. Kanada dosahuje 0,75 tony na obyvateľa a Nórsko až 0,90 tony. Podobne ako pri krajinách na opačnom konci rebríčka, aj tu zohráva významnú úlohu spôsob fungovania ekonomiky a dopravy.

V Nórsku sú za vysokou spotrebou čiastočne komerčná doprava a logistika na veľké vzdialenosti. Obyvateľstvo je totiž rozptýlené medzi viacerými vzdialenými centrami. Nórsko pritom patrí medzi významných producentov ropy. Napriek tomu je podľa Visual Capitalist odkázané na dovoz nafty, pretože jeho jediná rafinéria nedokáže pokryť domácu potrebu.

Zaujímavé je aj porovnanie so Spojenými štátmi. Tie sú na ôsmom mieste s hodnotou 0,60 tony na obyvateľa. Ich umiestnenie ukazuje, že vysoká celková spotreba ešte automaticky neznamená najvyššiu spotrebu po prepočítaní na počet obyvateľov.

Na úplnom vrchole je prekvapivý líder

Krajina, ktorá spomedzi sledovaných štátov OECD spotrebuje najviac destilovaných palív na jedného obyvateľa, je Austrália. Dosahuje až 1,10 tony ropného ekvivalentu na osobu, čo je výrazne viac než priemer OECD na úrovni 0,64 tony.

Podľa Visual Capitalist sú za vysokou spotrebou najmä odvetvia, ktoré sú výrazne závislé od palív – ťažba, nákladná doprava a poľnohospodárstvo. Krajina zároveň funguje na obrovských vzdialenostiach, čo zvyšuje potrebu prepravy.

Úlohu zohrávajú aj dlhodobé daňové úľavy, ktoré v niektorých odvetviach znižujú efektívne náklady na naftu.

Austrália je však zároveň závislá od dovozu palív. Po uzavretí Hormuzského prielivu, ktoré sa začalo v marci 2026, narušovanie dodávok ropy a rast cien palív zvýšili tlak na krajinu, aby diverzifikovala svoj energetický mix a znížila vystavenie medzinárodným šokom.

Energetický šok môže zasiahnuť celú ekonomiku

Na širšie dôsledky energetických výpadkov upozorňuje aj OECD vo svojom Economic Outlook 119. Organizácia uvádza, že konflikt na Blízkom východe priniesol výrazné narušenie výroby a vývozu energií a spolu s tým rast cien energií, poľnohospodárskych a priemyselných vstupov.

OECD preto pracuje s dvoma možnými scenármi. Pri časovo obmedzenom narušení by svetový ekonomický rast spomalil z 3,4 percenta v roku 2025 na 2,8 percenta v roku 2026, následne by sa mal v roku 2027 zvýšiť na 3,1 percenta.

Ak by však výpadky trvali až do druhej polovice roka 2027, dôsledky by boli výraznejšie. Globálny rast by podľa modelu OECD klesol na 2,1 percenta v roku 2026 a 1,8 percenta v roku 2027. Inflácia by bola zároveň vyššia a viaceré ekonomiky by sa mohli dostať do recesie alebo jej blízkosti.

OECD preto zdôrazňuje význam diverzifikácie energetických dodávok, energetickej efektívnosti a strategických zásob. Krajiny by zároveň mali byť opatrné pri opatreniach, ktoré umelo znižujú cenu energií, pretože môžu oslabovať motiváciu znižovať ich spotrebu.

Práve krajiny s vysokou závislosťou od nafty tak zostávajú citlivejšie na výkyvy cien a narušenia dodávok. Rebríček pritom ukazuje, že medzi jednotlivými ekonomikami OECD existujú v tomto smere naozaj výrazné rozdiely.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: visualcapitalist.com, oecd.org