Bol peklom pre kresťanov a baštou Islamského štátu. Dnes tam slúžil omšu samotný pápež

  • Historicky prvá návšteva pápeža tejto vojnami poznačenej krajine Blízkeho východu
  • Súčasťou cesty bolo aj stretnutie s najvyšším šiitským duchovným a spoločná modlitba kresťanov a moslimov
  • Pápež symbolicky navštívil rodisko Abraháma – praotca troch príbuzných náboženstiev: judaizmu, kresťanstva a islamu
pápež František v Iraku, Mosul
TASR/ AP/ Andrew Medichini a Felipe Dana
  • Historicky prvá návšteva pápeža tejto vojnami poznačenej krajine Blízkeho východu
  • Súčasťou cesty bolo aj stretnutie s najvyšším šiitským duchovným a spoločná modlitba kresťanov a moslimov
  • Pápež symbolicky navštívil rodisko Abraháma – praotca troch príbuzných náboženstiev: judaizmu, kresťanstva a islamu

Keď sa povie Irak, väčšine laickej spoločnosti napadne vojna, islam a terorizmus. Podľa komentárov na sociálnych sieťach, ale aj z reakcii ľudí z nášho blízkeho okolia, mnohých prekvapili správy, že pápež František sa chystá v Iraku navštíviť pomerne početnú kresťanskú komunitu.

Obzvlášť v severných regiónoch tejto vojnami poznačenej krajiny žijú doposiaľ státisíce kresťanov. Nebyť hrôzostrašných posledných rokov (vyše desaťročia), o ktoré sa tu postaral seba-zvaný Islamský štát – pre mnohých najhoršia a najbrutálnejšia teroristická organizácia v moderných dejinách – tak by miestna kresťanská komunita ostala ešte podstatne väčšia.

Besnenie Islamského štátu donútilo utiecť z provincie Ninive na severe krajiny stovky tisíce kresťanov. Počet kresťanov sa tak v Iraku znížil na menej než 400.000. Pred vojenskou intervenciou, ktorej v roku 2003 velili Spojené štáty, bolo pritom v Iraku kresťanov okolo 1,5 milióna,“ porovnávajú svetové i slovenské médiá.

zdroj: TASR/ AP/ Khalid Mohammed. Príslušníci irackých špeciálnych síl držia zástavu Islamského štátu počas osláv úplného oslobodenia východnej časti irackého mesta Mosul.

Práve kvôli nepredstaviteľným hrôzam, viacerým útokom, prenasledovaniu a utláčaniu miestnych kresťanov sa pápež rozhodol navštíviť a svojou prítomnosťou povzbudiť miestnych kresťanov, ktorí tu v posledných rokoch prežívali priam peklo. „Táto symbolická cesta je zároveň záväzkom voči tejto krajine, ktorá už je už roky ťažko skúšaná utrpením,“ oznámil pápež médiám pred pristátím v hlavnom meste Bagdad. František je vôbec prvým pápežom, ktorý sa rozhodol túto krajinu navštíviť.

Jedným z prvých miest, kam zamierili kroky Svätého Otca, bol kostol sv. Panny Márie Vykupiteľky priamo v Bagdade, v ktorom bolo v roku 2010 zastrelených 58 ľudí. Z Vatikánu sa šíria správy o ich oficiálnom „blahorečení“, čo často býva prvý krok k prípadnému, neskoršiemu vyhláseniu za svätých.

zdroj: TASR/ AP/ Andrew Medichini. Na snímke pápež František (druhý vľavo) na medzináboženskom stretnutí neďaleko starovekého mesta Ur.

Včera pápež, okrem iného, navštívil posvätné mesto moslimov, kde sa stretol s najvyšším šiitským duchovným Iraku (šiiti sú jedným z hlavných smerov islamu) – s veľkým ajatolláhom – Alím Sístáním.

Nasledovala spoločná medzi-náboženská modlitba kresťanov a moslimov v oblasti Ur, odkiaľ pochádza praotec týchto príbuzných monoteistických náboženstiev. A nedeľa patrila návšteve dosť kresťanského severu, vrátane mesta Mosul, ktorý bol baštou hrôzu naháňajúceho „Islamského štátu“.

zdroj: TASR/ AP. Pápež František (vpravo) sa v sobotu - druhý deď svojej historickej návštevy Iraku - stretol s najvyšším irackým šiitským duchovným, veľkým ajatolláhom Alím Sístáním (vľavo) v posvätnom moslimskom meste Nadžaf.

Dodávame, že šiiti, ktorých najvyššieho duchovného pápež navštívil, boli taktiež nepriateľmi seba-zvaného Islamského štátu. Predstavitelia tejto teroristickej organizácie totiž vyznávali druhý smer islamu – sunnitský islam. Oba tieto základné smery sú vo vzájomnom, pravidelnom konflikte už od smrti proroka Mohameda v 7. storočí, kedy sa islam na tieto dve vetvy rozdelil.  

Rodisko a bašta „Islamského štátu“. Dnes omša s pápežom

Bolo to práve na severe Iraku, v treťom najväčšom meste krajiny – Mosul, kde Abú Bakr Bagdádí v roku 2014 oficiálne vyhlásil vznik kalifátu s názvom Islamský štát. Túto organizáciu bližšie hádam ani netreba predstavovať. Stala sa symbolom teroru, teroristických útokov po celom svete, prenasledovania, etnického i náboženského čistenia, brutality, ktorou sa bežne pýšila na svojich stránkach.

Mosul sa stal nie len oficiálnym rodiskom „Islamského štátu“, ale aj jeho baštou. Získať späť sa ho irackým jednotkám podarilo po veľmi ťažkých bojoch pred tromi rokmi, no stopy vojny a vlády ISIS doposiaľ vidno na každom rohu. „Bojovníci Islamského štátu nastražili v celej oblasti míny, aby sa obyvatelia mesta nemohli vrátiť. Odmínovanie potrvá roky. Pod tonami ruín sú stále zasypané nevybuchnuté bomby. Celkové škody sú vyčíslené na 42 miliárd eur,“ písal vo svojej fotoreportáži priamo z mesta Denník N.

zdroj: TASR/ AP/ Andrew Medichini. Pápež František, obklopený ruinami zničených kostolov, sa prichádza modliť za vojnové obete.

Následky, ktoré tu po sebe zanechal ISIS a vojna, mohli vidieť aj diváci/veriaci svätej omše, ktorú v tejto kolíske „Islamského štátu“ dnes pred ruinami chrámu odslúžil pápež František a ktorú vysielali aj viaceré televízie po celom svete.

Dav veriacich sa v nedeľu zhromaždil na nádvorí Kostola Nepoškvrneného počatia, ktorého strecha sa zrútila v roku 2017 počas bojov proti Islamskému štátu. Je to jeden z najstarších kostolov z celkového počtu najmenej 14 kresťanských chrámov, ktoré boli v guvernoráte Ninive zničené Islamským štátom,“ opisovali dnešnú omšu so samotným pápežom médiá.

zdroj: TASR/ AP/Andrew Medichini. Pápež František, obklopený ruinami zničených kostolov, sa modlí za vojnové obete.

Pápež počas omše vyzval miestnych kresťanov, aby ostali silní a neodchádzali zo svojej vlasti. „Spôsobuje to totiž nevyčísliteľné škody nielen jednotlivcom a cirkevným komunitám, do ktorých patria, ale aj všeobecne celej spoločnosti, ktorú opúšťajú,“ citujú dnes pápežove slová z Mosulu médiá.

Pápež František z Mosulu následne odletel do ďalších severo-irackých miest, kde žijú kresťanské komunity. Pomodlil sa v kostole v meste Karakoš, ktorý džihadisti počas svojho pôsobenia vypálili – dnes už je tento chrám po rekonštrukcii. „Neprestávajte snívať! Nevzdávajte sa! Nestrácajte nádej!,“ povzbudzoval v meste miestnych kresťanov Svätý Otec.

zdroj: TASR/ AP/ Andrew Medichini. Pápež František celebruje sv. omšu na športovom štadióne Fransa Harírího v meste Arbíl na severe Iraku, ktorý zaplnili v nedeľu tisíce ľudí, aby sa tam zúčastnili na omši pod holým nebom celebrovanej pápežom Františkom. Táto omša bola vyvrcholením pápežovej návštevy v Iraku. V záverečnom príhovore uistil, že si Irak uchová vo svojom srdci. Uviedol, že počas stretnutí v Iraku počul hlasy smútku a straty, ale aj hlasy nádeje a útechy.

Nasledovala omša na štadióne v meste Arbil, ktorej sa zúčastnili tisíce veriacich a mala byť vrcholom irackej cesty . Pripomíname, že v týchto mestách žijú aj asýrski kresťania, ktorí hovoria aramejčinou (jej modernejšou verziou), čo je jazyk, ktorým rozprával aj samotný Ježiš Kristus.

Pápežova návšteva Iraku – ktorú nazval „púťou mieru“ – končí zajtra, kedy má v ranných hodinách odletieť naspäť do Ríma. Celú návštevu pochopiteľne sprevádzali zvýšené bezpečnostné opatrenia, ktorých súčasťou bol aj zákaz vychádzania a nasadenie tisícok príslušníkov bezpečnostných zložiek.

zdroj: TASR/ AP/ Andrew Medichini. Na snímke pápež František (v čiernom aute) prichádza na medzináboženské stretnutie neďaleko starovekého mesta Ur. Hlavným posolstvom bola výzva irackým moslimom, kresťanom i iným veriacim, aby prestali so vzájomným nepriateľstvom a začali sa spoločnými silami snažiť o mier a jednotu.

Ako Európania oklamali Arabov a rozdelili si Blízky východ. Je to jedna z príčin, prečo je taký problémový

Islam a kresťanstvo ako príbuzné náboženstvá

Niektorých možno stále prekvapí, keď sa o kresťanstve a islame hovorí ako o príbuzných náboženstvách. Nezdieľajú len monoteizmus, teda vieru v jedného Boha – čoho zakladateľom sa považuje spomínaný Abrahám – ale zdieľajú aj uctievanie viacerých rovnakých osôb a prorokov.

Osoby ako Noe, Abrahám, Izák, Izmael, Šalamún či Mojžiš veľmi dobre poznáme aj z kresťanskej Biblie, zo Starého zákona, ktorý zdieľame so Židmi (judaizmom), no uznáva ich aj tretie veľké monoteistické náboženstvo – islam.

Dôležité miesto, ako jeden z najväčších prorokov, má u moslimov aj osoba samotného Ježiša Krista. „Väčšina kresťanov má sotva nejakú potuchu o Ježišovi v Koráne (posvätná kniha moslimov). Spravidla nikdy nečítali Korán, poznajú nanajvýš niekoľko koránskych citátov zo sekundárnej literatúry alebo z novín, väčšinou v zlom alebo neúplnom preklade…

Moslimovia na Slovensku nerobia len kebab, sú to lekári aj IT-čkári. Khadru Abdile u nás napadli šesťkrát

Ježiš je popri Mojžišovi a Abrahámovi najčastejšie uvádzanou biblickou postavou v Koráne. Všíma si ho celkovo 19 zo 114 súr (teda kapitol) Koránu. Rozsah textu o Ježišovi v Koráne činí dobrých 120 veršov,“ venoval sa osobe Ježiša v islame kresťanský denník Postoj.

Vo svätej knihe moslimov nájdeme aj Ježišovu matku Máriu. Je to jediná žena, ktorú nájdeme v celom Koráne, dokonca je po nej pomenovaná aj kapitola.

Mohamed, zakladateľ islamu, sa považoval za pokračujúceho proroka po Ježišovi a ďalších kresťansko-židovských prorokov. Odrazil sa od ich učenia a priniesol medzi Arabov vieru v jedného Boha. Vo svete tak máme tri svetové monoteistické náboženstvá, ktoré majú spoločné korene i uznávajú/uctievajú viacero rovnakých osôb.

zdroj: Unsplash/ Angin Akyurt. Hagia Sofia bol kedysi aj kresťanským chrámom. Dnes Erdogan z neho opäť spravil mešitu.
Zdroje: TASR, Sme, Denník N, Nový Čas, Topky

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá