Dáta bez pátosu: Lockdown nie je na stole, netušíme, čo bude. Slováci majú pandémiu „na háku“, ukázal prieskum

Dáta bez pátosu uverejnili na svojom Facebooku príspevok, v ktorom porovnávajú epidemiologickú situáciu. Zamerali sa na minuloročnú jeseň 2020 v porovnaní s jeseňou tohto roka.

„Počúvame dnes hodnotenia na adresu súčasného vedenia boja s pandémiou. Hodnotenia o tom, čo sa zvláda, a dokonca aj o tom, čo bolo minulú jeseň lepšie,“ uvádzajú v príspevku a dodávajú, že ak sa na to môžeme pozrieť veľmi skromne, minulú jeseň nebolo lepšie absolútne nič. „Dokonca ani počasie.“

Napriek faktom, štatistikám, grafom a tabuľkám si mnohí stále myslia, že pandémia a tretia vlna koronavírusu nie je opäť zvládnutá. Ak to máme však porovnať s minulým rokom, aj laik a slabo zainteresovaný občan zbadá, že zmena nastala minimálne v prístupe informovanosti, číslach pozitívnych aj zaočkovaných či vo farebnosti tejto krajiny.

„Sme krajina milovníkov hoaxov, veriacich na čipy, chemtrails, zbúrané dvojičky, plochú zem a na virózu si pýtame penicilín. Je to obrazom úrovne vzdelania a priamo úmerné schopnostiam čítať s porozumením a dychtivo poznávať. Vieme všetko, aj keď netušíme nič. Je to beh na dlhé trate,“ konštatujú Dáta bez pátosu.

2020 verzus 2021

Mapa Slovenska s hodnotením rizikovosti okresov je najvierohodnejší dôkaz o tom, prečo to minulý rok nebolo lepšie. Minulý rok sme totižto nemali vôbec žiadne rizikové hodnotenie okresov, vtedy sa zatváralo plošne, celonárodne, bez ohľadu na lepšie alebo horšie okresy.

„Ak by sme boli mali aspoň niekoho, kto by pozornosť venoval číslam, tak by nemohol dať takmer celé Slovensko červené,“ uvádzajú Dáta bez pátosu.

Analytici taktiež informujú, že minulý rok sme sa ani len nepoučili z iných krajín či nepoužili žiadne funkčné nástroje z vyspelejších štátov. Mohli sme sa poučiť zo Švédska, kde ľudia s akýmikoľvek príznakmi zostávali doma, necestovali.

Rovnako ako si vziať príklad z prosperujúceho Nemecka, ktoré zavádzalo lokálne lockdowny pri určitom počte nakazených podľa sedemdňovej incidencie či z našich susedov Čechov, či Rakúšanov, ktorí masívne testovali RT-PCR testami najmä v ohniskách.

„Naopak, použili sme pan-slovenské opatrenia a zavreli celú krajinu, zaviedli núdzový stav, zákaz vychádzania a potom II. SNP. Výsledky meraní rizika, testovania, chorobnosti, počtu pacientov neboli publikované, mali sme dátové peklo,“ dodávajú Dáta k situácii z jesene 2020.

Poslanec Taraba prerazil dno, davu predhodil dcéru prezidentky Čaputovej. Šikana ako v stredoveku, reaguje polícia

Čo sa zmenilo?

„Máme jasné, aj keď prísne hodnotenie situácie, ktorú meriame vopred odkomunikovanými parametrami. Na základe parametrov pravidelne zasadá vedenie, konzílium, vláda a vzniká presná mapa rizikových okresov. Ideme podľa COVID Automatu a máme aj žolíkov. K rizikám sú priradené obmedzenia a situácia sa monitoruje. Všetko je prísne regionálne a s ráznymi opatreniami sa skôr váha, zavádzajú sa neskôr – nevadí,“ jasne vysvetľujú Dáta bez pátosu.

Čo je veľmi veľkým pozitívom sú najmä stále otvorené školy, samozrejme, nájdu sa aj také, ktoré sa do karantény dostanú, či tie, ktoré majú dištančné vzdelávanie od začiatku septembra.

Avšak stále sme na tom lepšie ako minulý rok so skoro 100 % zavretými školami a deťmi, ktoré nemali k dištančnému vzdelávaniu z akýchkoľvek dôvodov prístup.

Prevádzky sa zatiaľ taktiež nezatvárajú, rodičia majú prácu s takými obmedzeniami, s ktorými vie fungovať každá firma.

Respondenti mali v tomto výskume možnosť odpovedať na otázku, ako dodržiavajú aktuálne opatrenia. 52 % respondentov odpovedalo, že opatrenia dodržiavajú a až 9,9 % respondentov sa zaradilo medzi občanov, ktorí opatrenia dodržiavajú vo veľmi nízkej miere.

„Tento výsledok znamená, že ochota dodržiavať opatrenia bola najnižšia od konca októbra 2020, kedy bola otázka v tejto podobe položená po prvýkrát,“ uvádza sa v tlačovej správe.

„Nižšiu mieru ochoty dodržiavať protipandemické opatrenia v priebehu celého sledovaného obdobia deklarovali respondenti, ktorí zároveň uviedli, že sa neplánujú dať zaočkovať proti koronavírusu,“ ukazuje prieskum.

Pri otázke o obmedzení sociálnych a spoločenských kontaktov s ľuďmi mimo domácnosti odpovedala väčšina respondentov. Až 64,7 %, že kontakty obmedzili len čiastočne, 27,2 % odpovedalo, že kontakty absolútne neobmedzili a 8,1 % občanov uviedlo, že kontakty obmedzili na maximum.

„Kým až 42,5 % respondentov, ktorí sa očkovať neplánujú, deklaruje, že kontakty neobmedzili vôbec, v celej vzorke je podiel ľudí, čo kontakty mimo svojej domácnosti vôbec neobmedzili len 27,2 %,“ hodnotí prieskum.

KOMENTÁR Patrika Lengharta: Pán Taraba sa naozaj stal doslovným katolibancom

Obavy z pretrvávajúcej pandémie

„Tradične nižšiu mieru obáv už od začiatku pandémie vykazovali respondenti, ktorí sa neplánovali dať zaočkovať. Obavy takýchto respondentov sú aktuálne najnižšie od začiatku pandémie,“ uvádza prieskum.

Rovnako okrem tých, ktorí sa zaočkovať nechcú, pociťujú nižšiu mieru obáv aj muži, ktorí sú nespokojní s postupom vlády pri riadení tejto pandémie.

„To, že ich obavy z epidémie sú napriek zhoršujúcej sa situácii na historickom minime naznačuje, že presvedčiť ich na očkovanie môže byť ťažšie než kedykoľvek predtým,“ komentuje výsledky výskumu Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.