Kriminálny psychológ pre Startitup prezradil, ako odhaliť manipulátora. Vysvetlil, ktoré črty ľudí predurčujú ku kriminalite

  • Ondrej Kubík pracuje ako kriminálny psychológ už viac ako 15 rokov
  • Jeho práca je extrémne náročná a niekedy aj nebezpečná
  • Počas výsluchov zažil všeličo
kriminálny psychológ
Kriminálny psychológ Ondrej Kubík, Ondrej Kubík/Archív-Dominik Sepp
  • Ondrej Kubík pracuje ako kriminálny psychológ už viac ako 15 rokov
  • Jeho práca je extrémne náročná a niekedy aj nebezpečná
  • Počas výsluchov zažil všeličo

Kriminálny psychológ, právnik a bezpečnostný analytik Mgr. et Mgr. Ondrej Kubík, PhD., je jedným z mála expertov svojho druhu na Slovensku.

Kubík sa špecializuje najmä na investigatívnu (vyšetrovaciu) psychológiu, ktorá zahŕňa štúdium kriminálneho správania a aplikáciu psychologických princípov a poznatkov za účelom pochopenia motivácie páchania trestných činov.

Je známy tým, že sa nedá len tak ľahko oklamať. Ľudí, s ktorými pracuje, dokáže dokonale prečítať. V minulosti vystúpil dokonca aj na bratislavskom podujatí TEDx, avšak pre Startitup porozprával o tom, čo všetko si musí pri výsluchoch všímať, čo vlastne jeho povolanie obnáša a veľa iných zaujímavostí, ktoré sa s týmto netradičným povolaním spájajú.

 

  • Aké znalosti a zručnosti musí takýto odborník ovládať
  • Čo všetko pri výsluchoch zažil
  • Prečo je na Slovensku takých ľudí málo
  • Či musí byť pri vyšetrovaní kriminálny psychológ za každých okolností a mnoho ďalšieho

Špecializujete sa na kriminálnu a investigatívnu psychológiu. Čo to presne znamená?

Kriminálna psychológia nie je v našich slovenských podmienkach úplne novým, ale nie je ani úplne zaužívaním pomenovaním špecifickej oblasti aplikovanej psychológie. Pre čitateľov možno bližšie uviesť, že ide o súčasť forenznej psychológie, ktorá skúma psychologické aspekty právom regulovaných situácií a správania ľudí v nich.

Kriminálna psychológia je svojím užším zameraním orientovaná na problematiku skúmania príčin páchania trestnej činnosti ľudí s poukazovaním na príčiny ich motivácie ku kriminálnemu konaniu, analýzy ich kriminálnej osobnosti a hodnoteniu vnútorných a vonkajších faktorov ovplyvňujúcich trestnú činnosť, ktorú ako páchatelia páchajú.

Do kriminálnej psychológie môžeme zaradiť aj oblasť forenznopsychologického posudzovania vierohodnosti, ktorou sa odborne zaoberám už viac ako 15 rokov.

Čiže v podstate kriminálny psychológ je aplikovaným psychológom, ktorý spolupracuje, resp. môže spolupracovať s Policajným zborom, so súdmi, s prokuratúrou alebo aj so súkromnými subjektami, resp. taktiež s advokátskymi kanceláriami, ktoré môžu jeho služby potrebovať.

Tým, že ja som v súčasnosti v právnej praxi, ako budúci advokát tak využívam poznatky kriminálnej psychológie aj v rámci trestného práva. Keď idem napríklad na výsluch, poznanie kriminálnej psychológie mi umožňuje efektívnejšie realizovanie časti výsluchu, ako aj taktické kladenie otázok v jeho rámci.

Tieto poznatky mi umožňujú taktiež dosahovať napríklad priznanie, ak ide o podozrivého alebo obvineného, na ktorého výsluchu som prítomný ako psychológ. Alebo tiež pri svedkoch posudzuje kriminálny psychológ napríklad to, či ten svedok nefabuluje, resp. účelovo neklame.

písací stroj
zdroj: Unsplash/Markus Winkler

A vy musíte mať aj nejaké osobnostné predpoklady na to, aby ste mohli robiť túto prácu? Treba sa to naučiť alebo stačí mať talent?

Nie, nie je to celkom tak, že mechanicky naučiť, treba mať aj určité vrodené danosti a intuitívne schopnosti. Je to, samozrejme, aj kombinácia interdisciplinárneho vzdelania, ktoré vstupuje ako jeden z faktorov úspechu kriminálneho psychológa pri posudzovaní osobnosti páchateľov či svedkov.

To znamená, že moje vzdelanie pokrýva oblasť psychológie, práva, pedagogiky, ale tiež bezpečnostného vzdelania, ako aj problematiky extrémizmu. To je balíček vedomostí, ktoré si nazbierate dlhodobým štúdiom a odbornou praxou.

A potom je tam prítomná určitá osobnostná predispozícia, rozhodne áno… Je to napríklad všeobecná charakteristika ako zvedavosť, túžba po objavovaní nových vecí, po zisťovaní nejakých komplikovaných skutočností, no i potreba poznávať nejaké rizikové kontexty kriminálnych situácií.

Človek, ktorý chce takúto prácu robiť, by mal cítiť akúsi neustálu potrebu vŕtať sa v ľudskom zle a nešťastí. Kriminálna psychológia je najmä o negatívnych veciach. I keď môžem povedať, že je tam aj akési svetielko pozitivity, napríklad v tom zmysle, keď robíte výsluch dieťaťa a viete ho urobiť kvalitne.

Pri pomoci vyšetrovateľovi sa pri výsluchu môže práve preto zísť empatia, schopnosť aktívne počúvať a pohotovo porozumieť rôznym situáciám.

Takže je to taká zmes jednak osobnostných predpokladov, ale určite je tam dôraz na tú interdisciplinárnosť v kombinácií s intuíciou. Tu si nevystačíte len s psychologickým alebo, naopak, iba s právnickým vzdelaním, kľúčom je ich kombinácia.

Máte nejaké prípady, o ktorých sa nemôžete rozprávať ani s rodinou?

O žiadnych prípadoch sa nemôžeme baviť s nikým. Tam platí takzvaná povinnosť mlčanlivosti. Aj ako právnik, keď sa dozviete o nejakých dôležitých okolnostiach od klienta, mali by ste dodržiavať mlčanlivosť, pokiaľ vás klient mlčanlivosti nezbaví.

A čo sa týka forenznopsychologickej oblasti, tak tam takisto, keď sa dozviete o nejakých okolnostiach zo života klienta, nemôžete to posúvať ďalej, a to ani do médií. To sa častokrát v súčasnosti stáva, že uniknú fragmenty nejakých informácií von, a potom dochádza k skreslenej interpretácii, čo je nežiaduce.

Je kriminálny psychológ vždy prítomný pri vyšetrovaní, alebo existujú výnimky?

Tu v podstate existujú dve možnosti, buď je kriminálny psychológ priberaný do konania zo zákona, to znamená, že vtedy ho spravidla do konania priberie vyšetrovateľ, ak sa bavíme o možnostiach Trestného poriadku. Ide o ustanovenie § 30a Trestného poriadku, kde sa uvádza, že v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon, sa zabezpečí prítomnosť psychológa.

Ide o prípady, keď je potrebné vypočuť obzvlášť zraniteľnú obeť, na ktorej mal byť spáchaný niektorý z násilných trestných činov či trestných činov proti ľudskej dôstojnosti a hrozí druhotná viktimizácia. Ide najmä o trestné činy ako znásilnenie, s*xuálne násilie a s*xuálne zneužívanie.

Zaraďujeme sem aj týranie či ublíženie na zdraví, skrátka akýkoľvek trestný čin, kde dôjde k nejakému traumatickému narušeniu telesnej, resp. psychickej integrity človeka, a realizáciou výsluchu takejto obete hrozí sekundárna traumatizácia následkom oživovania spomienok na trestný čin. Tam je ten vyšetrovateľ povinný zabezpečiť psychológa obligatórne.

V ustanovení § 30a sa však neuvádza, že má ísť o kriminálneho psychológa, ale o psychológa. Ale, samozrejme, to ustanovenie Trestného poriadku predpokladá, že psychológ je znalý a má skúsenosti s výsluchmi a vyšetrovaním trestných činov.

výsluch
zdroj: Flickr/Lydia Concannon

Takže by mal byť kvalifikovaný v tejto oblasti, správne?

Nie je to vôbec pravidlo, lebo psychológov v praxi je stále nedostatok, najmä čo sa týka tejto odbornej činnosti…

To som sa presne chcela spýtať, či je takých odborníkov, ako ste vy, na Slovensku veľa…

Nie. Ja som špecificky vzdelaná osoba, lebo ja sa s kombináciou psychológie a práva tak trošku ešte stále vymykám tomu, čo je v našich podmienkach štandardné. Ale nie je vôbec vylúčené, že aj niekto iný, taký ako ja, sa nájde, bol by som len rád. No spravidla, bežne taký psychológ, čo chodí na výsluchy, nie je automaticky forenzným psychológom, hoci by to bolo žiadúce.

Ak je psychológ pri výsluchu prítomný, takýto výsluch vtedy bude prebiehať oveľa profesionálnejším spôsobom, ktorý bude rešpektovať individuálne psychologické špecifiká vypočúvanej osoby.

Väčšina z nás videla výsluchy vždy iba vo filmoch. Mohli by ste povedať, ako prebieha v skutočnosti?

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá