„Mal by odstúpiť v hanbe za to, čo sa stalo s Afganistanom,“ tvrdí Trump o Bidenovi

Bývalý prezident Donald Trump si myslí, že by situáciu so sťahovaním vojsk v Afganistane zvládol lepšie ako jeho nástupca Joe Biden. Teraz požaduje jeho rezignáciu.

„Je načase, aby Joe Biden odstúpil v hanbe za to, čo dovolil, aby sa stalo Afganistanu,“ uvádza Trump vo vyhlásení. Okrem toho by mal podľa bývalého prezidenta odstúpiť aj pre tretiu vlnu koronavírusu v USA, krízu na hraniciach či energetické problémy.

KOMENTÁR: Amerika opustila Afganistan prirýchlo, draho za to zaplatíme. Na krajinu si brúsia zuby teroristi aj iné mocnosti

Ešte v apríli chválil stiahnutie vojsk 

Trump si neodpustil ani opätovné spochybňovanie legitimity volieb. „Nemalo by ísť o nič veľké, pretože v prvom rade nebol zvolený legitímne,“ povedal bývalý prezident, ktorý stále tvrdí, že Biden vyhral vďaka podvodu, čo vyvrátili desiatky súdov po celej krajine.

Bývalý prezident pritom sám vyjednával podmienky odchodu amerických vojsk z Afganistanu. Jeho administratíva spustila rozhovory s militantným hnutím Taliban. Keby všetko išlo podľa plánu Trumpovej administratívy, Američania by opustili Afganistan už v máji tohto roku.

Trump in April: “Getting out of Afghanistan is a wonderful and positive thing to do. I planned to withdraw on May 1st, and we should keep as close to that schedule as possible.” https://t.co/RzbLQePTMD pic.twitter.com/KEs5x3zAJQ

— Will Steakin (@wsteaks) August 15, 2021

Ešte v apríli Trump chválil rozhodnutie Bidenovej administratívy stiahnuť vojská. „Dostať sa z Afganistanu je úžasná a pozitívna vec. Plánoval som to 1. mája a mali by sme sa držať čo najbližšie k tomuto dátumu,“ uviedol Trump vo vyhlásení.

Kto je za chaos v Afganistane zodpovedný? 

Americká verejnosť zostala rýchlym postupom Talibanu zaskočená a okamžite sa spustilo hľadanie vinníka, kto za tento chaos v Afganistane môže. Bezpečnostní analytici varovali pred stiahnutím vojsk, rovnako ako armádni generáli či dokonca riaditeľ CIA.

Jedni obviňujú bývalého prezidenta, pretože to bol on, kto jednanie s Talibanom začal a vyjednal aj podmienky ústupu. Druhí obviňujú Bidena, pretože konečné rozhodnutie učinil on. Tretí si myslia, že je to vina oboch a dokonca obviňujú aj predchádzajúce administratívy.

zdroj: SITA/AP, Sidiqullah Khan

Členka Výboru ozbrojených služieb Snemovne reprezentantov, Liz Cheney republikánska kongresmanka za štát Wyoming, v tom má jasno. Pre reláciu „This Week“ televízie ABC uviedla, že zodpovednosť majú obaja prezidenti. Biden svojim stiahnutím vojsk, Trump svojou falošnou ilúziou, že Taliban je rovnocenný partner túžiaci po mieri a jeho minister zahraničia Mike Pompeo rečami, že Taliban odsúdi Al-Káidu, čo sa doteraz nestalo.

Denník New York Times uviedol, že náhla a dramatická evakuácia Američanov z Kábulu ukázala, že americkí diplomati sú odtrhnutí od reality.

„Toto odtrhnutie od reality je zrejmé po tom, ako už niekoľko (amerických prezidentských) administratív prezentovalo optimistické prognózy: Taliban je na ústupe, afganská vláda je schopná prevziať kontrolu, vláda v Kábule je len krok od toho, že bude schopná udržať bezpečnosť v celej krajine… To sa nestalo,“ píše NYT.

Stiahnutie vojsk mali v pláne aj Obama a Trump

Plán opustiť Afganistan mala Obamova, Trumpova aj Bidenova administratíva, ktorá ho ako jediná dotiahla do konca. Prezident Biden tvrdí, že Američania obetovali miliardy dolárov aj životy vlastných občanov na pomoc a teraz je to čisto na nich.

„Ďalší rok alebo päť rokov prítomnosti americkej armády by nemalo žiadny význam, ak afganská armáda nemôže alebo nebude chrániť svoju vlastnú krajinu. A nekonečná americká prítomnosť uprostred občianskeho konfliktu v inej krajine nebola pre mňa prijateľná,“ uviedol Biden vo vyhlásení.

Zoberte veci do vlastných rúk, vyzývajú americkí extrémisti. USA navyše hrozí, že sa zopakuje útok z 11. septembra

Postoj Bidena k Afganistanu je konzistentný a nemení sa po celé roky. Ako viceprezident viackrát navštívil krajinu. Prezident bol aj proti navýšeniu vojakov administratívou Baracka Obamu, ktorý v roku 2010 v spolupráci so spojencami navýšil počet vojakov na 100-tisíc, Ani takéto obrovské navýšenie výrazne nezmenilo situáciu.

Za stiahnutie vojsk bol aj prezident Donald Trump, jeho generáli, poradcovia aj ministri boli proti. Opakovali mu, že zo stiahnutia vojsk môže hroziť nový 11. september a z Afganistanu sa môže stať bezpečne útočisko pre teroristov, pričom môže zosilniť aj Islamský štát, ktorý už na území krajiny operuje.

A nie je to jediné teroristické zoskupenie.  Podľa správy amerického ministerstva obrany (DOD) z roku 2019 „Afganistan čelí mnohým vnútorným hrozbám“. Na hraniciach s Pakistanom operujú teroristické skupiny Haqqani Network, jadro Al-Káidy, Lashkar-e-Tayyiba a Islamské hnutie Uzbekistanu.