Michal Sabo: Zatiahol som ručnú brzdu, v parlamente sa vyzliecť neplánujem. Vládu s Hlasom si už nevieme predstaviť

  • Poslanec PS prehovoril pre Startitup
  • Otvorene o psychických problémoch aj politike
  • Nákupné maniačky sú minulosť, prešiel som transformáciou, tvrdí
Sabo rozhovor
Michal Sabo, poslanec Progresívneho Slovenska, Startitup/Gabriel Bezuška
  • Poslanec PS prehovoril pre Startitup
  • Otvorene o psychických problémoch aj politike
  • Nákupné maniačky sú minulosť, prešiel som transformáciou, tvrdí

Poslanec Progresívneho Slovenska Michal Sabo sa preslávil ako moderátor komerčného rádia. Na obrazovkách účinkoval v populárnych zábavných šou a mnohých prekvapil, keď sa pred pár rokmi rozhodol venovať aktivizmu v oblasti životného prostredia.

Pred dvoma rokmi oficiálne vstúpil do strany a posledné mesiace pôsobí aj ako poslanec Národnej rady SR. Pre Startitup otvorene prehovoril o tom, ako to funguje za múrmi parlamentu, ktorí poslaneckí kolegovia sa podľa neho správajú nevkusne, ale preberali sme aj jeho psychické problémy, spory s KDH, Petra Pellegriniho, účinkovanie v Nákupných maniačkach či nahý protest, ktorým sa preslávil.

Pozri si celé nezostrihané exkluzívne video z rozhovoru.

Ste nováčik v parlamente, pohybujete sa tu nejaké štyri mesiace. Čo vás v ňom najviac prekvapilo?

Neprekvapilo ma nič radikálne, pretože toto prostredie som poznal už z môjho predošlého mediálneho pôsobenia. Chodil som sem ako redaktor, ale chodil som sem aj ako mimovládkar. Čiže to prostredie som fyzicky poznal. Nebol som zmätený, keď som sem prvýkrát prišiel ako poslanec, že som vstupoval alebo klopal na dvere tam, kde nemám. Poznal som približne aj tie organizačné jednotky, aj kde sú výbory a podobne.

A čo ma prekvapilo po tej nefyzickej stránke, je tá atmosféra, lebo tu je tá skúsenosť neprenosná. Pravidelne si to pripomínam každý deň, ako Peter Pellegrini po zvolení za predsedu parlamentu v tom svojom parlamentnom prejave sľuboval novú politickú kultúru. A každý deň príde niekoľko momentov, kedy si hovorím alebo sa pýtam sám seba, že toto je ono, že toto je tá sľubovaná nová politická kultúra?

Michal Sabo v parlamente
zdroj: Startitup/Gabriel Bezuška

Za PS nie ste sám nováčik. Dávajú vám starší kolegovia pocítiť, že ste tu nový?

Pri všetkom rešpekte k ich dlhoročnej poslaneckej práci, tak bolo niekoľko momentov, kedy nám to kolegovia z koalície, najmä tí starí bardi, dali vo svojich vystúpeniach pocítiť. Kolegyňu poslanec, zrejme zo Smeru, oslovil, že „počúvajte moja“. Tak tam bolo vlastne všetko. Všetka tá pestrá paleta egoizmu, se*izmu, materializmu a podobne. Tak to bolo dosť nekomfortné aj s výhradou, že „vy s tým vaším humanitným vzdelaním“ a podobne.

Ale to sú také ojedinelé momenty, lebo naši kolegovia z koalície sa od začiatku pôsobenia tohto parlamentu veľmi nezapájajú do diskusie. Organizovane prídu, keď sú hlasovania, tak vtedy je ich tu minimálne 76 a do nohy 76 až 79, podľa toho, kto môže byť prítomný, a chodia hlasovať. Ale počas rozpravy ich aktivitu veľmi nevidíme a necítime, pretože v pléne väčšinou je taká malá, izolovaná hŕstka pár odvážnych, ktorí tam sedia a mlčia.

Málokto sa zapája do diskusie, čo je celkom paradoxné, lebo potom, keď si pozriete napríklad prezenčnú listinu pred rokovacou sálou, tak to je pocit, ako keď sme chodili na prednášky na vysokú školu, že prednáška bola plná, sála prázdna. Myslel som, že toto neuvidím, ale opakuje sa to. A tiež si v istých momentoch spomínam na to, ako pán Kaliňák, keď sme mali jedno z prvých zasadnutí, hovoril, že konečne je tu opozícia, s ktorou budeme mať chuť bojovať, tak tá realita zatiaľ neukazuje, že by mali chuť bojovať.

Ľudia poznajú tie koaličné opozičné súboje, povedzme z televíznych duelov. Správajú sa poslanci koalície inak, keď sú pred kamerami, a keď s nimi debatujete v nejakom parlamentnom bufete alebo v salóniku?

Viete čo? Tým, že tu netrávia veľa času, že nemáme veľa príležitostí na interakciu, tak nemám veľa interakcií s koaličnými poslancami. Nepovažujem za svoju prácu sedieť v parlamentnom bufete a byť účastný nejakých krčmových debát. Moja práca je v pléne a v mojej kancelárii a pri agende, ktorej sa venujem.

Dá sa povedať, čo by ste na práci v parlamente zmenili? Andrej Babiš svojho času povedal, že parlament vníma ako nejakú „žvanírnu“, teda miesto, kde sa len kecá a nerobí.

Odkedy sme tu, od prvej schôdze riešime len návrhy, ktoré prichádzajú v skrátenom legislatívnom konaní. Čo je paradoxné, pretože Peter Pellegrini dva roky dozadu hovoril, že skrátené legislatívne konanie je niečo, čo kriví celý legislatívny proces. A odkedy sme v tomto parlamente v tomto zložení, tak neriešime nič iné, iba skrátené legislatívne konanie.

Tam existujú zákonné dôvody, ktoré musia byť splnené na to, aby legislatíva prechádzala v skrátenom legislatívnom konaní a v mnohom tu zastupujeme diskusiu, ktorá by mala predchádzať tomu, ako návrh príde do parlamentu. A vlastne o tom celom bola aj tá obštrukcia, o ktorú sa tu snažíme niekoľko týždňov. Aj sa nám podarilo oddialiť schvaľovanie novely trestných kódexov do tohto momentu. 

Má prebehnúť riadny legislatívny proces, ktorý bude otvorený verejnosti na pripomienkovanie a nie, že tu budeme suplovať zodpovedné inštitúcie a autority, ale pracujeme s tým, čo máme. Je len mrzuté to, že pri spomínanej novej politickej kultúre ju tu nevidíme a že celé tie základné pravidlá sú popierané od prvého dňa. Viac dokazujú to, o čo im ide v skutočnosti, že im ide iba o koncentráciu moci.

Odbočím teraz k psychickému zdraviu, čo bola vaša veľká téma aj pred vstupom do politiky. Priznali ste, že ste trpeli posttraumatickou stresovou poruchou. Prejavuje sa to ešte aj v súčasnosti?

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá