Svadby tu trvali aj týždeň. Najstarší hostinec na Slovensku funguje už 500 rokov

Košice patria k mestám s bohatou a slávnou históriou. Budovy v historickom jadre dodnes vzbudzujú pozornosť a chránia mnohé príbehy obyčajných ľudí, ale aj šľachticov. Centrum mesta jednoznačne patrí k najkrajším na Slovensku. Stačí sa len prejsť po Hlavnej ulici a každý hneď ucíti atmosféru dávnej minulosti.

Dom stojaci na rohu Hlavnej a Univerzitnej ulice, známy ako Levočský dom, patrí medzi najzachovalejšie stredoveké stavby mesta. Určite sa v ňom muselo odohrať množstvo zaujímavých príhod. Je to totiž najstarší hostinec na Slovensku, ktorý slúži svojmu pôvodnému účelu dodnes, a to už viac ako 500 rokov.

View this post on Instagram

A post shared by Pivovar Hostinec/Craft Brewery (@pivovarhostinec)

Najväčšou zaujímavosťou hostinca je nepopierateľne to, že pred necelými tromi rokmi v ňom archeológovia objavili poklad starý niekoľko storočí. Historické mince, žetóny ako dôkazy hazardných hier aj architektúra z 13. – 14. storočia. Doteraz sa uvádzali ako najstaršie svetské stavby Miklušova väznica a Levočský dom. Vďaka pokladu je jasné, že najstaršou je práve hostinec.

Najhodnotnejším objavom je viac ako 500 strieborných mincí z 15. až 17. storočia od minimálne pätnástich panovníkov strednej Európy.

zdroj: ML/Premeny Košíc (Gašpar - zbierka)

Levočský je košický

Vráťme sa však na začiatok, do rokov minulých. Levočský dom je neskorogotická stavba postavená v 15. storočí. Prvým známym majiteľom bol neskorší ostrihomský arcibiskup Juraj Szathmáry. Po ňom ho získal jeho zať palatín Alexander Thurzo.

Prečo sa volá Levočský dom, keď sa nachádza v Košiciach? V roku 1542 ho palatín Alexander Thurzo odkázal mestu Levoča a Levočania tam ubytovávali svojich obchodníkov. Vo vlastníctve mali do roku 1569, kedy ho Košičania opäť odkúpili.

Hostinec bol vychýrený široko-ďaleko. Najväčšiu hostinu, ktorá trvala týždeň zažil začiatkom roku 1626. Sedmohradské knieža Gabriel Bethlen si za manželku bral Katarínu Brandenburskú. Katarína bola sestrou panovníka Brandenburska Georga Wilhelma a tiež sestrou manželky švédskeho kráľa Gustáva II.

zdroj: Premeny mesta Košice (zbierka -Gašpar)

Veľkolepá svadba

V knihe Potulky mestom Košice Milan Kolcun píše, že sa tento párik nikdy predtým nevidel. Pokladali sa za dobrú partiu, a tak sa zosobášili. Katarína do Košíc neprišla sama, ale spolu s ňou aj sprievod, a to v neuveriteľnom počte. 255 osôb na 340 koňoch, niektoré z nich ťahali 39 kočov.

„Za brehom Hornádu ich privítalo 6 000 Bethlenových jazdcov, 1v500 uhorských pandúrov a 500 nemeckých mušketierov. Tam sa snúbenci stretli 1. marca úplne prvýkrát a odobrali sa do Levočského domu.“

Zosobášili sa na druhý deň a po obrade nasledovala „tanečná“ zábava. Nevesta to teda nemala vôbec ľahké. Musela tancovať so všetkými významnými hosťami. Svadba trvala týždeň. Počas toho sa konali dostihy, tanečné zábavy, ľudové veselice a rôzne maškarády.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Pivovar Hostinec/Craft Brewery (@pivovarhostinec)

„Obchodníci si mysleli, že ľudia od zábavy zošalejú natoľko, že si nevšimnú, ak zvýšia ceny.“ Samozrejme, že si to všimli, a to všetci aj magistrát, ktorý im následne určil presné trhové ceny.

„Knieža neľutovalo nákladov v záujme toho, aby početný zástup hostí zaopatril bohato a s patričným leskom. Zásoby kniežacej kuchyne rozšíril o mnohé kulinárske kuriozity, lahodné pokrmy a nápoje. K prepychovému prestieraniu nakázal zaobstarať súpravy zo zlata, striebra i benátskeho skla. Na prípravu odevov a všakovakých dekorácií zakúpil nepreberné množstvo drahých látok. Na nákup svadobného daru a v záujme toho, aby sa všetko jagalo zlatom a drahými kameňmi, utratil rozprávkový obnos,“ píše sa v knihe Bethlen Gábor fejedelem Kassán 1919 – 1629. Úryvok z nej publikoval portál HistoricKE.

zdroj: zbierka pohľadníc VKJB

Zachvátil ho požiar

Parcela Levočského domu bola veľmi lukratívna. Portál zverejnil aj informáciu, že sa vedľa nachádzal kráľovský dom (ten stál na mieste dnešného Premonštrátskeho kostola) a oproti bola radnica (dnes tu stojí divadlo). „Levočský dom od kráľovského domu oddeľovala len úzka ulička pričom v hornej časti boli domy vzájomne prepojené.“

Ako sme spomínali, Levočský dom sa vrátil do rúk Košičanov v roku 1569 (ešte pred Bethlenovou svadbou) a slúžil aj širokej verejnosti, no názov ostal a nikdy sa nepremenoval.

Dom zohrával aj ďalšiu významnú funkciu, a to prvej poštovej stanice v Košiciach. „Košice boli zapojené do prvého pravidelného poštového spojenia zriadeného v Uhorsku v roku 1558. Spoj vychádzal z Bratislavy, prechádzal Považím, Liptovom, Levočou, Prešovom a končil v Košiciach.“

zdroj: IVA KD

V roku 1601 zasiahol mesto rozsiahly požiar a nevyhol sa mu ani slávny hostinec. Opraviť sa ho podarilo za dva roky. „V dome sídlila prvá košická kníhtlačiareň a tiež košický pivovar.“

Vzácny poklad

Pivovar v nej sídli dodnes a nazýva sa, ako inak, Pivovar Hostinec. Na prelome rokov 2018 a 2019 archeológovia objavili v hostinci vzácny poklad. Najhodnotnejším objavom je spomínaných viac ako 500 strieborných mincí z 15. až 17. storočia od minimálne pätnástich panovníkov strednej Európy. Našli sa aj keramické nádoby, fajky, olovené plomby, šperky, prstene, strieborné špendlíky, kostená kocka či žetóny na hazardné hry. Výskum realizovala spoločnosť Triglav.

Žetóny boli dôkazom, že už vtedy sa v Košiciach prevádzkoval hazard. Hlinené žetóny boli v rôznych veľkostiach od denárovej cez grošovú až po toliarovú. Vykopali 120 mincí prevažne vyššej hodnoty najmä od panovníkov Leopolda I. a Jána II. Kazimíra.

zdroj: Peter Škripko

Súčasťou pokladu bola aj jedna turecká minca Františka II. Rákociho a niekoľko zaujímavých baníckych známok. Okrem keramiky sa našiel aj štamprlík, ktorý možno pochádza zo slávne svadby Gabriela Bethlena.

Na konci výskumu objavili jedinečnú architektúru z 13. – 14. storočia, rovnako aj šachtu prevétu, teda žumpu, ktorá je na Slovensku unikátom. Dokazuje, že v Levočskom dome žil bohatý človek. Medzi nájdenými predmetmi boli aj šperky, predmety zo skla, medi, olova, železa…

Košický zlatý poklad

Nesmieme zabudnúť ešte na jednu dôležitú vec. Nie je to prvý poklad, ktorý Košice majú. Košický zlatý poklad sa považuje za najbohatší nález zlatých mincí na Slovensku. Objavený bol 24. augusta 1935 pri stavebných prácach v budove na Hlavnej ulici č. 68 v Košiciach.

Bol uložený v schránke z tepaného medeného plechu s rytými zvieracími motívmi. Ukryli ho v budove, v ktorej pôsobila Spišská komora, niekedy po roku 1679, teda v čase kedy sa o ovládnutie Košíc pokúšali protihabsburskí povstalci Imricha Thökölyho.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Soňa Sonička (@sonicka_hamadejova)

Košický zlatý poklad je komplex 2 920 zlatých mincí, troch zlatých medailí a zlatej renesančnej reťaze. Poklad patrí svojím obsahom medzi unikátne nálezy mincí nielen zo Slovenska, ale aj v rámci Európy.

V publikácii Košický zlatý poklad od Mareka Budaja sa píše: „Jeho obrovský význam spočíva okrem bohatého zastúpenia jednotlivých typov zlatých mincí aj v ich širokom geografickom zábere. Nachádzajú sa tu mince z veľkej časti Európy. Keďže väčšina z nich pochádza z rôznych oblastí a krajín Európy, ktoré mali rozdielny vzťah k Uhorsku tak v zahraničnej politike, ako aj v hospodárstve, treba ich hodnotiť osobitne. Medzi vzácne numizmatické pamiatky patria tri zlaté medaily. Jazdecká medaila Ferdinanda I. pochádzajúca z roku 1541 je vzácna a atypicky vyhotovená.“

Text sme zrevidovali, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný v marci 2021.