Príbeh architekta Juraja Tvarožka: Vďaka nemu mala Bratislava modernejší vzhľad ako Viedeň, stojí za vzhľadom mnohých známych budov

Patrí k významným slovenským architektom. Juraj Tvarožek je považovaný za priekopníka funkcionalizmu. Za jeho vrcholové dielo sa považuje budova bývalej Mestskej sporiteľne z roku 1929, dnes ide o Slovenskú sporiteľňu v Bratislave.

zdroj: archinfo.sk

Je prvým z architektov, ktorý pri stavbe používali železobetónový skelet so sklenenou zavesenou fasádou. Vďaka tomu väčšina stavieb predbehla dobu, a to nielen po konštrukčnej, ale i dispozičnej stránke či samotným výberom materiálov.

Medzivojnový architekt bol charakteristický vlastným originálnym rukopisom a často vo svojej tvorbe využil urbanistické riešenia.

Uznávaným dielom sa stal v roku 1929 súťažný regulačný plán a železničné riešenia v Bratislave. Podľa informácií z magazínu Teraz pri týchto dielach spolupracoval s pražskými architektmi. Na svedomí má aj viaceré stavby základných škôl.

Práve Tvarožek sa v začiatkoch 20. storočia podujal na pokrokovom vzhľade Bratislavy. Mnohí v tom čase tvrdili, že naše hlavné mesto vyzerá moderne, ba dokonca avantgardnejšie ako samotná Viedeň.

Z murára uznávaný architekt

Juraj Tvarožek pochádza z Brezovej pod Bralom, narodil sa 30. novembra 1887. Pochádzal z evanjelickej rodiny kováčskeho majstra.

Práve preto jeho kroky viedli na evanjelickú základnú školu. Neskôr sa rozhodol odísť do hlavné mesta, kde študoval na gymnáziu. Ekonomická situácia v jeho rodine však nebola najideálnejšia, a tak sa začal venovať murárstvu.

Jedni ho obdivujú, iní zatracujú. Dedeček bol velikán na architektonickej scéne, vďaka nemu stojí najväčší výstavný komplex Incheba Expo

Prvá pracovná pozícia sa mu naskytla v Budapešti, kde ho mal na starosti architekt Milan Harminec. Časom sa však rozhodol vrátiť do školských lavíc, zvolil si stavebnú priemyslovku v Budapešti. Ako absolventa si ho pod ochranné krídla v Prahe berie architekt Alois Dryák, informuje portál biografia.sk.

Ako asistent mal príležitosť pracovať na viacerých projektoch, medzi najznámejšie je zaradený pomník sv. Václava i Františka Palackého. Architektúru si obľuboval čoraz viac, a preto sa rozhodol pre večerné kurzy na Umelecko-priemyselnej škole, ktoré viedol Beneš.

Od roku 1911 sa vracia znova do Budapešti, kde pod taktovkou Harminc Fleschl pracuje na projektoch obytných domov, chudobinca v Pešti či kostola v obci Báhoň.

zdroj: myzahorie.sme.sk

Ani Tvarožek nebol výnimkou, a v roku 1914 musel narukovať do 1. svetovej vojny. Spoločne s bratom Jánom pôsobil na ruskom fronte.

Ako vojaka rakúsko-uhorskej armády ho chytili do zajatia. Vystriedal viacero pracovných zariadení a v roku 1918 ho presunuli do ruského Vladivostoku. O dva roky neskôr sa ako československý legionár vrátil do svojej rodnej vlasti. 

Spolupráca s bratom Tomášom

Po návrate domov absolvoval skúšky zo staviteľstva a vracia sa ku kariére architekta. Jeho prvou stavbou v Bratislave bol rodinný dom pre svojho brata Tomáša, ktorý patril medzi slovenskú elitu finančníkov, a bol aj verejným činiteľom.

Tvarožkova vila bola postavená v roku 1921 neďaleko Bratislavského hradu. Špecifická je dodnes, vyniká dizajnom v národnom slohu a rastlinnými motívmi.

Architektúra, ktorá mení Slovensko. Minimalistický dom, ktorý má namiesto fasády skleník

Zákazky na projektovanie víl a rodinných domov sa mu hrnuli. Neskôr však jeho brat prišiel s obrovskou výzvou. Išlo o obytný dom s kinom a kaviarňou, nazývaný Metropol. Pozemok kúpil a výstavbu financoval jeho brat.

Tvarožka vytvoril dielo, ktoré bolo obdivované aj na zahraničnej scéne. Metropol bol vybudovaný v štýle Art Deco a nechýbali prvky funkcionalizmu či urbanizmu. O tejto stavbe sa hovorí ako o prelomovej v Tvarožkovej tvorbe.

Prvé funkcionalistické dielo na Slovensku

V roku 1928 popri výstavbe Metropolky vytvoril víťazný návrh pre budovu Mestskej sporiteľne sídliacej na Kamennom námestí. Stavba predstavuje prvé funkcionalistické dielo na Slovensku. Vrcholové dielo Tvarožku spôsobilo revolúciu v architektúre. Ojedinelou bola hlavne z dôvodu, že po prvýkrát bol na stavbe použitý železobetónový skelet a okná zo strany fasády boli oceľové.

zdroj: archinfo.sk

Juraj si potrpel na kvalitných materiáloch, a preto v interiéri banky použil exotické drevo, chrómovanú oceľ i sklo. V 70. rokoch však banku čakala rekonštrukcia, ktorej sa podujali Ľubomír Brezina a Štefánia Formánková. Ďalšia prestavba prebehla na začiatku 90. rokov pod vedením Jána Bahnu.

Posledná obnova sa napokon vykonala v roku 2017, kedy boli upravené chránené pulty, ónyxové schodisko, ale aj sklobetónová podlaha. Za jej pôvodnou podobou stojí bratislavský sochár Alojz Rigeleh.

Tvarožka počas svojho pôsobenia navrhol množstvo obdivuhodných diel. Jedným z nich bol aj evanjelický zborový kostol, ktorý sídli v Novom Meste.

Ruku k dielu priložil aj pri návrhu domu Dr. Hynku Hromadu pod Machnáčom. V tejto budove zaviedol dokonca teplovzdušné kúrenie, ktoré bolo novinkou na trhu.

Významný architekt pôsobil aj v Žiline, kde navrhol budovu pošty. Na svedomí má aj cestu na Bradlo či  sanatórium na Prednej Hore.

zdroj: architectureweek.cz

V roku 1941 sa podujal na návrhu budovy pre Slovenskú obilnú spoločnosť. V súčasnosti ide o sídlo Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Veľkolepým návrhom bol športový areál Slávia v Petržalke, ten sa ale napokon nezrealizoval.

Nepohodlný pre režim

Jeho život poznačila aj 2. svetová vojna, počas ktorej bol účastníkom Slovenského národného povstania. Po nepríjemných udalostiach pracoval na jednom zo svojich posledných diel. Išlo o sklad C Ludwigovho mlynu. Spolupracoval na ňom s architektom Cyrilom Urbanom.

50. roky 20. storočia mu dávajú ťažký životný údel. Skončil v putách, odsúdený na dva roky, a zaplatil poriadne mastnú pokutu vo výške 80-tisíc korún. Antonín Zápotocký, ktorý bol v tých rokoch prezidentom, mu udelil amnestie. Tým pádom sa mu trest skrátil o jeden rok.

Z väzenia sa ale vrátil zničený, slabý a ukázali sa zdravotné problémy. Chvíľu ešte pracoval pre bratislavský Stavoprojekt, no potom sa vrátil do svojho rodiska, Brezovej. Tam sa venoval svojmu najobľúbenejšiemu koníčku, a to včeláreniu. Ako 78-ročný nakoniec umiera.

Tvarožkovská hacienda

Po Tvarožkovi tu ostala jedna špeciálna stavba. Ide o dom brezovskej rodiny Tvarožkovcov. Dal ho postaviť v roku 1922 a dnes sídli na Námestí Gen. M. R. Štefánika. Bratia Juraj a Tomáš tam vo dvore dokonca vyrábali rôzne Brezovské likéry.

Stavba po rokoch prešla rekonštrukciou. V súčasnosti slúži ako ubytovacie zariadenie s celoročnou prevádzkou. Návštevníkov tam čaká 18 lôžok, fitko, bar, reštaurácia, letná terasa, ale aj masérske služby.

zdroj: penzion-tvarozek.sk

V roku 2015 o ňom dokonca vyšla kniha. Nesie názor Juro Tvarožek a jej autorom je Miroslav Hrdina. V monografii o jednom z najznámejších slovenských architektov sa nachádza aj bohatý fotografický materiál.