S 10 000 krokmi denne sa nemusíš trápiť. Ľuďom so sedavým zamestnaním funguje niečo iné, ukázala štúdia

  • Miernejšie formy cvičenia nedokážu zlepšiť fyzickú kondíciu človeka tak, ako intenzívne tréningy
  • Nová štúdia sa zamerala na celkovo 2 000 účastníkov
  • Vedúci správy lekárskej fakulty Bostonskej univerzity Matthew Nayor vysvetľuje svoje prekvapivé zistenia
sport
Ilustračný obrázok, Unsplash/Victor Freitas/@gabinvallet
  • Miernejšie formy cvičenia nedokážu zlepšiť fyzickú kondíciu človeka tak, ako intenzívne tréningy
  • Nová štúdia sa zamerala na celkovo 2 000 účastníkov
  • Vedúci správy lekárskej fakulty Bostonskej univerzity Matthew Nayor vysvetľuje svoje prekvapivé zistenia

Cvičenie je vynikajúcou formou odbúrania stresu, no výrazne pomáha aj zlepšiť kondíciu človeka. Fyzická aktivita je zdravá, to je všeobecne známe. Ale aké prísne by malo cvičenie byť, aby skutočne ovplyvnilo úroveň fyzickej zdatnosti človeka?

Toto bola jedna z otázok, na ktoré sa zameral Matthew Nayor, vedúci doteraz najväčšej štúdie zameranej na pochopenie vzťahu medzi fyzickou zdatnosťou človeka a pravidelnou fyzickou aktivitou, ako uvádza portál The World Economic Forum.

„Pamäťový efekt“

Vedúci, doteraz najrozsiahlejšej štúdie zameranej na fyzickú aktivitu, Matthew Nayor, dúfa, že štúdia poskytne ľuďom všetky potrebné informácie, ktoré v konečnom dôsledku dokážu zlepšiť fyzickú kondíciu a celkové zdravie počas celého života.

zdroj: Unsplash/@gabinvallet

V štúdii sa snažili odborníci odpovedať na množstvo otázok v súvislosti s fyzickou aktivitou. Najzaujímavejším zistením bolo, že aktivita s vyššou intenzitou sa ukázala ako efektívnejšia než napríklad obyčajná chôdza, ktorou sa ľudia snažia udržiavať v kondícii. 

Avšak, výskumníci pozorovali u jednotlivcov s nadpriemernými krokmi za jeden deň alebo so stredne intenzívnou fyzickou aktivitou vyššiu ako priemernú úroveň kondície. Nezáležalo na tom, či trávia množstvo času sedavým spôsobom. 

Ďalším zaujímavým zistením bolo, že u človeka môže existovať niečo ako „pamäťový efekt“. U účastníkov štúdie, ktorí vykonávali nejakú fyzickú aktivitu, sa pri hodnotení s odstupom ôsmich rokov zistilo, že ich vyššia alebo nižšia hodnota aktivity bola tá istá. 

Chôdza má svoje výhody, ale…

Otázka sledovania počtu krokov, ktoré človek vykoná za jeden deň, bola rovnako dôležitým aspektom najnovšej vykonanej štúdie. 

Výskum môže u mnohých ľudí vyvolať zásadnú otázku, či je chôdza naozaj taká hodnotná ako samotné cvičenie. Avšak Nayor uviedol, že počet krokov počas dňa je pre udržanie zdravia dôležitý tak isto, ako vyššia fyzická aktivita.

zdroj: Unsplash/@areksan

„Je dôležité poznamenať, že viac krokov bolo v našej štúdii spojené s vyššou úrovňou kondície, čo je upokojujúce, najmä pre starších jedincov alebo ľudí so zdravotným stavom, ktorý môže zakazovať vyššiu úroveň námahy. Existuje tiež množstvo dôkazov z iných štúdií, že vyšší počet krokov je spojený s množstvom priaznivých zdravotných výsledkov. Takže by som nechcel ľudí odradiť od toho, aby sledovali počet krokov,“ informuje Nayor.

Ako informuje portál Futurity, akákoľvek fyzická aktivita alebo chôdza, je v konečnom dôsledku lepšia ako vôbec žiadna. Ak je ale niekoho cieľom zlepšiť úroveň fyzickej kondície alebo spomaliť jej nevyhnutný pokles, vykonávanie aspoň miernej úrovne fyzickej námahy je efektívnejšie ako chôdza.

Rozsiahly výskum priniesol množstvo výsledkov

Za jedno z najlepších zistení považuje výskumník Nayor to, že vyššia úroveň sedavého času u človeka môže byť kompenzovaná cvičením.

„Jedným z aspektov našich výsledkov, ku ktorým sa neustále vraciam, je zistenie, že viac presedeného času môže byť kompenzované cvičením. Upokojuje ma to, najmä počas pandémie, keď mnohí z nás trávia ešte viac času sedením pred počítačom, že môj denný beh alebo hodina pelotónu slúži aspoň na udržanie mojej úrovne kondície,“ doplnil Nayor

zdroj: Unsplash/@alexanderredl

Počas celej štúdie analyzovali odborníci údaje účastníkov takmer každej vekovej kategórie. Tí vykonávali cvičenia, aké musia podstúpiť aj mnohí profesionálni športovci. Išlo napríklad o cvičebné testovanie s tvárovou maskou alebo náustkom na meranie kyslíka.

Účastníci si domov dokonca odniesli aj akcelerometre, zariadenia na meranie zrýchlenia/preťaženia, ku ktorému dochádza pri fyzickej aktivite. Tie neskôr poslúžili výskumníkom k porovnávaniu informácii počas istého časového odstupu. 

Zdroje: The World Economic Forum, Futurity, European Hearth Journal

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie