Slováci míňajú stovky eur na zuby, najväčší problém sú pritom ďasná. Ich ochorenie je čoraz častejšie (ROZHOVOR)

30. mája 2022 o 10:17

Slováci sa o svoje zuby málo starajú, čistia si ich nedostatočne alebo si ich neumývajú vôbec. Z návštevy zubára majú strach, prichádzajú až v akútnych stavoch
U zubára zbytočne míňajú stovky eur. Ľudia by si mali uvedomiť, že lacnejšia bude prevencia a dôkladná domáca starostlivosť, odporúča zubárka Miroslava Ducková
Medzi najbežnejšie ochorenia patria zubné kazy a zapálené ďasná. Zubná lekárka radí, ako sa dôkladne starať o svoje zuby

Startitup

Slováci sa o svoje zuby málo starajú, čistia si ich nedostatočne alebo si ich neumývajú vôbec. Z návštevy zubára majú strach, prichádzajú až v akútnych stavoch
U zubára zbytočne míňajú stovky eur. Ľudia by si mali uvedomiť, že lacnejšia bude prevencia a dôkladná domáca starostlivosť, odporúča zubárka Miroslava Ducková
Medzi najbežnejšie ochorenia patria zubné kazy a zapálené ďasná. Zubná lekárka radí, ako sa dôkladne starať o svoje zuby

Najväčšie problémy Slovákom však robia ďasná a kazy, pričom za problémami sú väčšinou vlastné zlozvyky – piercingy, fajčenie aj sladké nápoje.

Podľa primárky bratislavskej kliniky Stomaklinik MUDr. Miroslavy Duckovej je strach jedným z dôvodov, prečo na zubné prehliadky nechodíme pravidelne alebo vôbec. Slováci majú problém nielen s dochádzkou k zubárovi, ale aj so samotou starostlivosťou. Zuby si čistíme zle a počas dovolenky vôbec.

Skúsená zubárka pritom upozorňuje, že Slováci by nemali myslieť len na zuby. Obrovská časť populácie má problémy s ďasnami, ktoré spôsobujú krvácanie či parodontitídu.

„Najlepšia a najlacnejšia je investícia do domácej starostlivosti o zuby (kvalitnej zubnej kefky, pasty, zubnej nite, respektíve medzizubných kefiek a ústnej vody. Človek tým ušetrí stovky eur, ktoré by inak vynaložil pri ošetrení už poškodených alebo stratených zubov,“ ozrejmuje pre Startitup MUDr. Miroslava Ducková, primárka kliniky Stomaklinik.

Cena zubárskeho vybavenia má hodnotu dobrého auta. Podľa čoho si zubári nastavujú ceny?
Pri umývaní zubov máme naponáhlo. Načo Slováci zabúdajú pri starostlivosti o zuby?
U zubára míňame peniaze zbytočne. Na aké zákroky míňame peniaze najviac?
Zapálené ďasná a kazy trápia Slovákov najčastejšie.

zdroj: Startitup – Miroslava Ducková, primárka kliniky Stomaklinik.

Návšteva zubárky či dentálnej hygieničky nie sú lacnou záležitosťou. Koľko Slováci míňajú na zubára?

Ťažko povedať, u každého je to iné. Jednoznačne najideálnejšie si je uvedomiť, že každý je zodpovedný za úroveň svojej starostlivosti o chrup sám. A tak ušetrí.

Zubné ošetrenie je drahé. Každý vie, že na zákrok treba mať pripravených aspoň sto eur.

Cenu výkonu ovplyvňuje veľa faktorov, materiálové a technické vybavenie ambulancie, priestory, vzdelávanie personálu. Samozrejme, všetko je to ručná mikro práca s drahými materiálmi. Investícia do zubnej ambulancie je naozaj vysoká. Základom každej stomatologickej ambulancie je vybavenie a len to má cenu drahého auta.

A to je skutočne len základ. Potrebujeme vhodné priestory, nábytok, RTG alebo aj CT prístroj, iné prístrojové a nástrojové vybavenie, spotrebný materiál, vybavenie čakárne, počítače a podobne. Niekto môže namietať, že však raz investujem a už len zarábam. Nie je to tak.

Prístroje potrebujú servis, podliehajú technickému vývoju, takže neustále musíte modernizovať. Rovnako podliehajú pravidelným hygienickým a bezpečnostným kontrolám. Za všetko je potrebné zaplatiť, a to som vymenovala len časť potrieb chodu ambulancie.

Aké najčastejšie chyby robia Slováci pri umývaní zubov?

Umývanie zubov je alfou a omegou celkovej starostlivosti o zuby. Treba si správne vedieť umývať zuby ráno a večer po jedle, približne 3 minúty. Neodporúča sa však si zuby umývať hneď po najedení, ale počkať približne 30 minút.

Určite každý zubný lekár alebo dentálna hygienička radi poradia s technikou umývania zubov a taktiež aj s výberom zubnej pasty, kefky, ústnej vody a iných pomôcok dôležitých pre kvalitnú hygienu ústnej dutiny.

Ďalším problémom je aj to, že si ľudia umývajú zuby zle a nekvalitne. Viacerí si dokonca počas dovolenky či víkendu zuby neumývajú vôbec. Áno, stretávam sa aj s takýmito priznaniami. Alebo si čistia len predné zuby, lebo tie vidno a sú ľahko prístupné na čistenie. Samozrejme, ako sme si hovorili, je to nesprávne a takýmto prístupom si len a len škodíme.

zdroj: Meridol – Pri čistení zubov je dôležitý aj čas, keď si po poslednom jedle zuby umyjeme. Je potrebné počkať minimálne 20 až 30 minút.

Majú Slováci zo zubárov strach?

Strach je veľmi silná emócia vo všeobecnosti, a to nielen, keď mám ísť na ošetrenie alebo už sedím v zubárskom kresle. Samozrejme, že sa ľudia boja chodiť k zubným lekárom, aj preto prichádzajú až v akútnom stave, keď ich niečo bolí.

V mnohých prípadoch vtedy len zachraňujeme, čo sa ešte dá. Keby však pacienti chodili pravidelne na preventívne prehliadky (deti 2x ročne, dospelí 1x ročne), vyhneme sa bolesti a udržíme si vlastný chrup do vysokého veku.

Vedia Slováci, že sa majú starať nielen o zuby, ale aj o ďasná?

Povedomie o potrebe starostlivosti o dento-orálne zdravie sa neustále zvyšuje. Osvetu u nás máme. V podstate aj reklama v televízii na zubnú pastu je osvetou. Takže áno, myslím si, že vedia, len ju treba praktizovať.

Problémy s ďasnami tu boli aj v minulosti, ale menej sa riešili aj zo strany pacienta. K lekárovi sa nechodilo s tým, že mi krvácajú ďasná. Teraz sa pacienti prídu poradiť. Taktiež profesia dentálnej hygieničky neexistovala.

Takže častejší problém to nie je, len sa o ňom viac hovorí, viac sa naň upozorňuje zo strany ošetrujúceho personálu. Dnes existujú viaceré možnosti liečby a samozrejme aj prevencie.

zdroj: Startitup

Ďasná sú na Slovensku čoraz častejší problém

Krvácanie ďasien je veľmi bežné. Keď si odmyslíme nejakú traumu – poranenie, tak krvácanie ďasna predstavuje varovný signál, že niečo nie je v poriadku. Vždy je potrebné sa poradiť s odborníkom.

Najbežnejším príznakom zápalu ďasna je gingivitída. Ochorenie, keď môžu byť zapálené ďasná aj opuchnuté, tmavočervené a bolestivé. Pri umývaní zubov krvácajú. Tento zápalový prejav je pri správnej ústnej starostlivosti možné zvrátiť späť do zdravého stavu.

Avšak, neliečený chronický zápal sa môže časom rozvinúť do závažnejšieho ochorenia našich úst, do takzvanej parodontitídy, pri ktorej zápal nezasahuje už len povrchové štruktúry ďasien, ale mäkké tkanivá a väzivá obklopujúce koreň zuba (parodont).

Čo sú parodontálne choboty?

Vznikajú parodontálne choboty naplnené baktériami zubného povlaku, ktoré masívne produkujú toxíny a vyvolávajú stále silnejšiu obrannú reakciu organizmu v podobe zápalu. Ďasná postupne ustupujú, väzivá okolo zubov degenerujú a kosť atrofuje – atrofia najprv odhalí zubné krčky, potom sa dostaví kývanie zubov a pri veľkom úbytku alveolárnej kosti, v ktorej je náš chrup zasadený, nasleduje strata postihnutého zuba.

Ďasná reagujú na zmeny vnútra nášho tela, sú to hormonálne zmeny v puberte, tehotenstve a pri menštruácii. Ďalej zmeny na ďasnách máme pri leukémii, cukrovke, užívaní hormonálnych liekov a dokonca aj pri prechladnutí.

Tieto vnútorné faktory však vo väčšine prípadov nie sú samy osebe príčinou krvácania ďasien, ale ich vplyvom sa iba objaví alebo zosilnie už existujúci problém. Parodontitída môže nakoniec viesť k strate zuba. Ale tiež vplyvom veľkého množstva baktérii z parodontu môže negatívne ovplyvniť kardiovaskulárny systém, tehotenstvo, liečbu cukrovky.

Fajčiari ochorejú na parodontitídu významne častejšie ako nefajčiari. Je to preto, že absorbovaný nikotín znižuje prekrvenie ďasien, čím dochádza k ich nedostatočnej výžive, a navyše vplyvom fajčenia dochádza k zvýšeniu teploty v ústach a poškodeniu povrchových buniek ďasien.

Ako má vyzerať starostlivosť o ďasná?

V súčasnosti sa dá vybrať zo širokej škály produktov na starostlivosť o ďasná. Na trhu máme aj zubné pasty, ktoré svojím zložením pomáhajú v starostlivosti nielen o zuby, ale aj o ďasná. Rovnako máme k dispozícii zubné nite, medzizubné kefky a ústnu sprchu. A, samozrejme, ústne vody. Delia sa na niekoľko základných kategórií – bežné, alkoholové, bylinné, chlórhexidínové.

Bežné ústne vody sa používajú 2-krát denne a maximálny obsah fluoridov je 1 500 ppm (častíc v milióne). V prípade zápalu ďasien alebo ich krvácania treba siahnuť po ústnej vode s chlórhexidínom – ničí baktérie spôsobujúce povlak. Rastlinné extrakty (šalvia, repík, rumanček) zabezpečujú svieži dych a sú vhodné aj pri citlivých zuboch.

Chlórhexidín a iné účinné látky, ktoré pomáhajú udržať ďasná pri živote, obsahujú napríklad ústne vody či pasty z drogérií a lekární.

Na Slovensku je najprominentnejšou značkou Meridol, ktorá sa práve vďaka sofistikovanému zloženiu špecializuje na prevenciu zápalu ďasien, zubného povlaku, zubného kameňa a zubného kazu.

Pre tento účel sú prispôsobené všetky ich produkty – od zubnej kefky cez pastu až po zubnú vodu. Zistiť viac o produktoch Meridol →

Čo najviac škodí našim zubom a ďasnám?

Na zuby vplýva veľmi veľa vecí – stravovacie návyky, zlozvyky, diagnózy aj samotná starostlivosť.

K zlozvykom patrí napríklad obhrýzanie nechtov, piercing na jazyku alebo na pere. Sú zlozvyky, ktoré nám vplývajú na poškodenie skloviny, a tým môže vzniknúť zubný kaz.

Videla som viacero prípadov, že mal pacient piercing na jazyku, a ako rozprával, tak si búchal s tým piercingom na určité miesto a poškodzoval si konkrétny zub.

Problémom je aj priveľké množstvo kávy, pigmentované nápoje (sladké limonády) a nikotín.

Nikotín, ktorý je obsiahnutý v cigaretovom dyme, sťahuje kolaterály, posledné koncové cievky, ktoré sú v ďasnách, zužuje ich v cievkach, teda krv neprúdi dostatočne.

Veľkou témou pri zuboch je aj bielenie, ktoré je postavené primárne na chémii. Ako sa k nemu staviate?

Na bielenie zubov sa používajú látky s vysokým obsahom peroxidu vodíka. Pokiaľ sa vykonáva pod odborným dozorom, je to bezpečný proces. Bieleniu zubov by mala predchádzať konzultácia, kde sa zhodnotí stav chrupu.

Navrhne sa plán, podľa ktorého sa postupuje – ošetriť kazy a odstrániť zubný kameň a povlaky. Až potom môžeme prejsť k bezpečnému bieleniu zubov. Na sfarbení zubov sa podieľa strava, nápoje, fajčenie, dedičnosť a lieky.

Sami ste uznali, že sa ľudia zubára boja. Nie je to pre vás demotivujúce?

Nikdy som nad tým nerozmýšľala. Ja som tu na to, aby som pomohla odstránila bolesť, poradila, vysvetlila a ošetrila. A, samozrejme, vždy sa snažíme, ja aj moji kolegovia, pristupovať ku každému pacientovi s veľkou dávkou empatie. Netreba podceňovať silu dotyku, úsmevu, láskavého slova, načúvajúceho ucha či jemného komplimentu.

Ako sa podľa vás budú technológie v stomatológii hýbať do budúcna? Vzniknú technológie, ktoré zamedzia tomu, aby ľudia mali kazy?

Samozrejme, že sa vedci snažia zdokonaľovať materiály, prístroje a iné technológie, ktoré v zubných ambulanciách používame. V súčasnosti sú napríklad predmetom klinického skúmania nové zubné pasty s obsahom bioaktívnych nanočastíc hydroxyapatitu (minerál), ktoré sú určené na opravu iniciálnych kariéznych lézií bez potreby mechanickej preparácie.

Zdokonaľujú sa digitálne odtlačky, ktoré vytlačia z ambulancií klasické odtlačky, ktoré neodmysliteľne patria k protetickému ošetreniu. Taktiež neustálemu zdokonaľovaniu podliehajú aj elektrické zubné kefky.

Na trhu sú rotačné, sonické, dokonca aj inteligentné, ktoré môžeme spárovať vďaka bluetooth technológii s aplikáciou v telefóne a zlepšiť tak svoje návyky. V predaji je aj UV sterilizátor zubných kefiek.