Uznávaní analytici varujú: Rusko môže plánovať falošnú inváziu. Zaútočí samé na seba

Vojna na Ukrajine sa začala už pred vyše 270 dňami a ruské pozemné jednotky strácajú kontrolu nad ďalšími mestami a dedinami. Posledný veľký úspech Ukrajincov prišiel pri nedávnom oslobodení Chersonu. V Rusku v súvislosti s inváziou začali mnohí ľudia vyjadrovať svoj nesúhlas.

Svet obleteli napríklad správy o výrazných protestoch proti vyhlásenej čiastočnej mobilizácii či o davoch a kolónach Rusov utekajúcich z krajiny. Nesúhlas sa začal objavovať aj v propagandistickej televízii, v ktorej sa moderátori pôvodne snažili iba o vyzdvihovanie Kremľa, odôvodňovanie vojny a výsmech či vyhrážky Západu. V posledných dňoch sa však objavujú negatívne reči aj v propagande, informovali sme.

„Všetko, čo máme, je zo Západu. Čo budeme robiť?“ bedákal ruský propagandista v televízii

Moskva preto hľadá spôsoby, ako verejnosť presvedčiť a správnosti svojich krokov vo vojne. Washingtonský think tank Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v tejto súvislosti varuje, že Rusko má v pláne vykonať útok na svojom vlastnom území. Šlo by o zinscenovanú inváziu na ruskú pohraničnú oblasť, z ktorej by Kremeľ obvinil nepriateľa a hľadal tak podporu u svojich obyvateľov.

Presviedčanie

Ako informuje Newsweek, v utorňajšej správe sa ISW zamerala na oblasť, ktorú podľa analytikov Kremeľ pripravuje na falošnú inváziu kyjevských jednotiek. Stať sa tak má v juhoruskom regióne Belgorod, ktorý hraničí s Ukrajinou neďaleko Charkova.

Prokremeľské médiá od začiatku vojny zverejnili mnoho hoaxov a absurdných dezinformácií týkajúcich sa či už ukrajinskej vlády alebo jej jednotiek. Analytici sa momentálne domnievajú, že práve „ukrajinská invázia“ môže byť ďalším. A okrem prostriedku na získavanie verejnej podpory by mohla aj upokojiť „ruskú provojnovú nacionalistickú komunitu“, píše ISW.

„Zdá sa, že Kremeľ nastavuje informačné podmienky pre zinscenovaný falošný útok v Belgorodskej oblasti v Rusku, pravdepodobne v snahe znovu získať verejnú podporu pre vojnu na Ukrajine,“ uvádza sa v správe, ktorú citujú viaceré svetové či ukrajinské médiá.

„Ruské tvrdenia o bezprostrednom ukrajinskom útoku na oblasť Belgorod sú absurdné a ich cieľom je len vystrašiť širokú verejnosť, aby podporila vojnu,“ podotýka Inštitút.

NEW: The #Kremlin appears to be setting information conditions for a false-flag attack in #Belgorod Oblast, #Russia, likely in an effort to regain public support for the war in #Ukraine.https://t.co/mMieSdnHKv pic.twitter.com/KA85Fnc5FN

— ISW (@TheStudyofWar) November 23, 2022

Oslobodzovanie Luhansku

Analytici ďalej v správe vysvetľujú, že podpora „nezmyselnej ruskej invázie“ medzi Rusmi klesá i v dôsledku vojenských neúspechov. Po víťazstve v severnej Charkovskej oblasti totiž ukrajinské sily pokračujú v oslobodzovaní okupovaných osád v západnej Luhanskej oblasti.

Mobilizovaní mladí Rusi podľa ich vlastných slov zaznamenávajú obrovské straty, informovali sme. Ich rodiny preto od konca októbra podnietili protesty v 15 ruských regiónoch, o čom informujú i ruské médiá. Najčastejšie sa demonštrovalo v blízkosti ukrajinských hraníc.

Viaceré správy z ruských zdrojov a médií vrátane nezávislého portálu Meduza naznačujú, že ruská propaganda je v boji proti skutočným dôsledkom vojny v spoločnosti neúčinná, dodáva ISW.

Spojenectvo

Rusi v súvislosti s vojnou na Ukrajine strácajú priateľov vo svete. Dokazujú to aj reakcie účastníkov samitu G20 na inváziu. Tí 15. novembra v hlasovaní súhlasili s výzvou OSN, aby Moskva začala Kyjevu splácať reparácie. Medzi krajiny, ktoré vyzývajú Rusko na ukončenie vojny, sa pridala aj Čína.

Rusku tak ostávajú najbližší spojenci v Bielorusku a v Iráne. Vzťahy medzi Moskvou a Teheránom sa prehĺbili nákupom dronov do moskovskej armády, avšak Irán sa momentálne zmieta v protestoch. Demonštrujúce ženy bojujúce za vlastné práva sú zatýkané a objavujú sa obavy z možných masových znásilnení a popráv. Tie sa týkajú 15-tisíc Irániek, informovali sme.

ISW však uvádza, že napriek týmto správam do Teheránu odcestoval bieloruský premiér Roman Golovčenko, aby začal s jednaniami o hospodárskej spolupráci a možno aj o bezpečnostných väzbách. Stretol sa s prvým iránskym viceprezidentom „a pravdepodobne sa v najbližších dňoch stretne s iránskym prezidentom Ebrahimom Raisim“.

Hlavné ukrajinské riaditeľstvo spravodajských služieb navyše 17. novembra informovalo, že Irán môže pomôcť Bielorusku vyrábať delostrelecké granáty.