Prokurátor Harkabus: Lipšic vytvoril prostredie, v ktorom sa ľudia neboja pracovať

matúš harkabus na stope

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa zruší 20. marca 2024. Návrhom na pozastavenie účinnosti však Ústavný súd nevyhovel a predseda vlády SR Robert Fico zrušenie inštitúcie kvituje. Považuje to za dosiahnutie cieľa, ktorý mala koalícia pri reforme trestného práva, čo uviedol po výjazdovom rokovaní vlády v Košiciach.

„Ja som z pohľadu rozhodnutia ÚS veľmi spokojný. ÚŠP, toto semenište zla a nenávisti, porušovania ľudských práv, prestane 20. marca existovať,“ povedal Fico s tým, že sa tak naplní programové vyhlásenie vlády. Súdu preto nič nevyčíta. Zároveň skonštatoval, že ostatné veci v novele Trestného zákona nech ÚS prerokuje.

Prokurátor Matúš Harkabus, hosť relácie Na Stope, hovoril o výzvach a atmosfére v Úrade špeciálnej prokuratúry a svojej budúcnosti. Plánuje pokračovať na prokuratúre v Žiline, aj keď nie sú jasné budúce prípady.

Lipšic vytvoril prostredie, kde sa ľudia neboja pracovať

Diskutovalo sa o dôvodoch zrušenia ÚŠP vládnou koalíciou, kritike vymenovania Daniela Lipšica za šéfa ÚŠP a obvineniach z nadkvalifikovania prípadov a nevhodného využívania väzby. Vyjadril sa tiež k súčasnej situácii Lipšica, pričom za jeho vedenia sa v systéme „vyšplhal“ nahor.

„Už som sa k tomu viackrát vyjadroval aj verejne, ale poviem vám to ľudsky. Je to záťaž, ktorú si nesie tým, že je to zabitie človeka zneužívané. Nechcem to zľahčovať. Pokiaľ nemá uložený nepodmienečný trest, funguje premisa.

Prešiel som všetkými stupňami prokuratúry a nikdy som sa nestretol s tak autonómnou možnosťou pôsobiť v rámci prokuratúry, ako za Daniela Lipšica. Vytvoril prostredie, kde sa ľudia neboja ísť do vecí, pracovať, rozrobiť veci a nereferujú všetko svojim nadriadeným, ako je to bežné,“ uviedol, pričom dodal, že sa povinnosti zamestnancov zredukovali na úplné minimum.

Prípad Jankovskej označil za „extrémny“

Harkabus kritizoval podmienky vo väzniciach, poukázal na problémy s elektrikou a riziko neľudského zaobchádzania, ktoré môže mať úspech na Európskom súde pre ľudské práva. Zdôraznil nedostatočnú pozornosť vlád k reforme väzníc a výchovnému aspektu trestu.

V diskusii o vynucovaní priznaní prostredníctvom väzby poukázal na komplexnosť témy a rozdielne vnímanie situácie obvinenými z prominentných pozícií. Rozprával o psychickom tlaku, ktorému sú väzni vystavení, a spomenul prípad Moniky Jankovskej ako príklad extrémneho psychického náročenia väzby.

Harkabus tiež odpovedal na otázky týkajúce sa vytvárania zločineckých skupín prokurátormi ÚŠP na rozšírenie svojej pôsobnosti, vzťahov medzi NAKA a ÚŠP, ako aj medzi prokurátormi a sudcami Špecializovaného trestného súdu. Spomenul „záhadný spis číslo 80“ a kritizoval nedostatky v taktike pátrania po odsúdených osobách, ako bol prípad Mariána Kučerku.

Otvorene tiež hovoril o výzvach, s ktorými sa ÚŠP stretáva, vrátane kritiky jeho postupov a podmienok vo väzeniach. Rozprával o potrebe zlepšiť systém a vnímanie trestania a väzby v spoločnosti, zatiaľ čo sa blíži koniec ÚŠP.

Po odomknutí si môžeš pozrieť:

Celú reláciu Na Stope s Ivanom Megom a hosťom Matúšom Harkabusom

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM