Vnútro Mesiaca odhalené: Vedci konečne zistili, čo sa ukrýva v jeho jadre
- Tento nový objav vyvracia staré teórie o zložení Mesiaca
- Poskytuje aj kľúčové informácie o jeho magnetickom poli a evolúcii celej Slnečnej sústavy

- Tento nový objav vyvracia staré teórie o zložení Mesiaca
- Poskytuje aj kľúčové informácie o jeho magnetickom poli a evolúcii celej Slnečnej sústavy
Mesiac, náš najbližší vesmírny spoločník, skrýval vo svojom vnútri tajomstvo, ktoré vedci dlho nemohli rozlúštiť. Teraz máme konečne odpoveď. Prelomová štúdia odhalila, že v centre nášho Mesiaca sa nachádza pevné železné jadro, ktoré je prekvapivo podobné tomu, čo máme v strede našej vlastnej planéty.
Pohľad pod mesačný povrch
Výskum publikovaný v prestížnom vedeckom časopise Nature priniesol definitívny záver dlhej debaty o tom, čo sa nachádza v najhlbšom vnútri nášho prirodzeného satelitu, informuje portál Science Alert. Tím vedený astronómom Arthurom Briaudom z Francúzskeho národného centra pre vedecký výskum zistil, že vnútorné jadro Mesiaca je pevná guľa s hustotou podobnou hustote železa.
Predstav si Mesiac ako cibuľu s rôznymi vrstvami. Na povrchu vidíš krátermi posiaty „plášť“ pokrytý regolitom (mesačným prachom). Pod ním sa nachádza hrubá vrstva pevného materiálu, potom tekuté vonkajšie jadro a nakoniec, v samotnom centre, pevné vnútorné jadro.
Podľa nového výskumu má vonkajšie tekuté jadro polomer približne 362 kilometrov a vnútorné pevné jadro meria v priemere asi 258 kilometrov. To predstavuje približne 15 % celkového polomeru Mesiaca. Pre porovnanie – ak by Mesiac mal veľkosť futbalovej lopty, jeho vnútorné jadro by bolo veľké ako pingpongová loptička.
Metódy vedeckého výskumu
Keďže nemôžeme jednoducho vŕtať do Mesiaca, aby sme zistili, čo je vnútri, vedci museli byť kreatívni. Briaud a jeho tím využili kombináciu údajov z vesmírnych misií a lunárnych laserových experimentov. Analyzovali, ako sa Mesiac deformuje pod vplyvom gravitácie Zeme, ako sa mení jeho vzdialenosť od našej planéty a aká je jeho celková hustota.
Tieto údaje potom porovnali s rôznymi počítačovými modelmi, aby zistili, ktorý najlepšie zodpovedá realite. Výsledky jednoznačne ukázali, že model s pevným vnútorným jadrom najlepšie vysvetľuje všetky pozorovania.
Zaujímavé je, že tento výsledok potvrdzuje skorší výskum z roku 2011, keď tím vedený planetárnou vedkyňou NASA Renee Weberovou dospel k podobným záverom pomocou analýzy seizmických údajov zozbieraných misiami Apollo.
Ďalšou zaujímavosťou je, že vnútorné jadro Mesiaca je relatívne mladé – podľa štúdie publikovanej vo februári 2023 v časopise Nature Geoscience vzniklo pravdepodobne len pred 1 až 2,5 miliardami rokov. To je prekvapivo nedávno v porovnaní s vekom samotného Mesiaca, ktorý sa odhaduje na 4,5 miliardy rokov.
Význam objavu pre vedu
Tento objav nie je len zaujímavou kuriozitou – má hlboké dôsledky pre naše chápanie vývoja Mesiaca a celej slnečnej sústavy.
Po prvé, vedci zistili, že vo vnútri mesačného plášťa dochádza k aktívnemu „prevráteniu“ – hustejší materiál klesá smerom k stredu a ľahší stúpa nahor. Tento proces vysvetľuje, prečo nachádzame určité prvky vo vulkanických oblastiach Mesiaca.
Po druhé, štruktúra jadra nám pomáha pochopiť záhadu mesačného magnetického poľa. Vieme, že krátko po svojom vzniku mal Mesiac silné magnetické pole, ktoré začalo slabnúť približne pred 3,2 miliardami rokov. Magnetické pole vzniká vďaka pohybu materiálu v jadre, takže zloženie mesačného jadra je kľúčové pre pochopenie, prečo toto pole zaniklo.
„Naše výsledky spochybňujú vývoj magnetického poľa Mesiaca vďaka demonštrácii existencie vnútorného jadra a podporujú scenár globálneho prevrátenia plášťa,“ napísal Briaud a jeho tím. Toto prevrátenie „prináša podstatné poznatky o časovej osi lunárneho bombardovania v prvej miliarde rokov Slnečnej sústavy.“
Budúcnosť lunárneho výskumu
S plánmi NASA a ďalších vesmírnych agentúr na návrat ľudí na Mesiac v rámci programu Artemis sa otvára možnosť priameho overenia týchto zistení. Budúce misie by mohli na mesačnom povrchu rozmiestniť moderné seizmometre, ktoré by poskytli oveľa presnejšie údaje než tie, ktoré máme z misií Apollo z konca 60. a začiatku 70. rokov.
Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír
Zdroje: Science Alert, Nature Geoscience