Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu: Kauza Mýtnik odhalila, akí sme boli všetci naivní (KOMENTÁR)

Autorka je bývalá novinárka a v súčasnosti pôsobí v Nadácii Zastavme korupciu.

Názor, že na Slovensku platíme vysoké dane, je všeobecne rozšírený. A pre časť ľudí či podnikateľov to aj skutočne platí. No zároveň je naša krajina v Európe dlhodobo na chvoste v efektivite výberu daní. Hlavne DPH.

Znamená to, že nezanedbateľná časť subjektov neplatí daň vôbec alebo platí oveľa menej, ako by mala.

Zastavte Putina, toto naposledy robilo nacistické Nemecko, odkazuje minister zahraničia Ukrajiny

Ako je to možné, keď už od roku 2012 sa rozhodla Ficova vláda radikálne bojovať proti daňovým únikom? Jednoducho tak, že celý strategický plán boja proti daňovým špekulantom bola jedna veľká kamufláž.

Jej cieľom bolo pod maskou tlaku na neplatičov daní získať desiatky miliónov eur zo štátnej kasy pre utajené IT zákazky a poslať ich vybraným podnikateľom. A dôkazom toho je kauza Mýtnik, ktorej vyšetrovanie sa aktuálne skončilo a prípad smeruje na súd.

zdroj: Archív XM

Prominentný klub

V obžalobe sa spomína „organizovaná skupina“, zložená aj z ľudí z najvyššieho vedenia Finančnej správy (FS).

Práve tento úrad na Slovensku zabezpečuje výber daní a ciel a od mája 2012 mu šéfoval František Imrecze. Vo vedení bol vyše šesť rokov. Členmi skupiny boli potom ešte vplyvní IT podnikatelia.

Organizovaná skupina po „predchádzajúcej vzájomnej dohode“ následne zabezpečila, aby vopred dohodnutá firma X „dodávala informačné systémy pre FS bez riadnej súťaže“.

Imrecze „za týmto účelom“ sám vytvoril novú organizačnú štruktúru „a zabezpečil tak obsadenie riadiacich pozícií v rámci FS vybranými osobami s úmyslom ovplyvňovať zabezpečenie dodania softvérových riešení“.

„Naši“ ľudia na čele daniarov

Inými slovami, do čela daniarov a colníkov sa viac ako odborníci dostali „naši“ lojálni ľudia. Ich hlavnou úlohou nebolo znižovať daňové úniky, ale vymýšľať IT tendre tak, aby ich získala vopred vytipovaná firma.

Celkovo si FS takto za posledné roky objednala softvér za 54 miliónov eur. Keď systémy teraz ocenili znalci pre políciu, vyčíslili ich „funkčnú“ hodnotu na necelých 9 miliónov. Predstavuje to menej ako 20 % z výdavkov. Štát tak de facto zaplatil 45 miliónov eur spriazneným IT firmám za nič.

Ak sa vám zdá doterajší opis fungovania FS ako prehnaný, vedzte, že ho takto polícii opísal sám bývalý prezident Imrecze, ktorý je tiež stíhaný. A jeho svedectvo potvrdzujú aj ďalší.

Z celkovo 21 obvinených osôb v Mýtnikovi sa doteraz 9 priznalo ku všetkému, čo im bolo kladené za vinu. A hrozí im aj preto prepadnutie majetku či väzenie.

Takže prípadný protiargument, že obvinení porozprávajú hocičo, len aby si uchránili slobodu a majetky, v tomto prípade odpadá.

Kauza, ktorá sa týka všetkých

Kauza Mýtnik ale má ešte aj druhý rozmer. A ten sa bezprostredne týka nás všetkých. Ide totiž nielen o zlyhanie vysokých politických funkcionárov a ich kontroly, ale aj o tolerantnosť, s akou sa doteraz na Slovensku (ne)riešili daňoví špekulanti. Nebavíme sa tu pritom o malej čiastke. V hre sú stovky miliónov až miliarda eur.

Oblastí, kde by sa tomuto štátu hodili peniaze navyše, pritom nie je málo. Po Covid obmedzeniach a v čase vysokej inflácie o pomoc žiadajú viaceré sektory. Zdravotníctvo a školstvo po väčších finančných injekciách volajú už roky.

Preto by Mýtnik nemal ostať len jednou z káuz. Ale mal by byť tiež koncom éry, v ktorej sa zo zodpovedných platiteľov daní ostatní posmievali, že si to „nedokázali vybaviť“.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.