Záleží, kedy raňajkuješ: Neskoršie prvé jedlo dňa môže zvyšovať riziko úmrtia na kardiovaskulárne príčiny, zistili vedci

Väčšina rád o raňajkách sa točí okolo toho, čo máme na tanieri. Rozsiahla štúdia amerických dospelých však naznačuje, že pozornosť si zaslúži aj ciferník na hodinkách.

Konkrétne to, kedy počas dňa zjeme svoje prvé a posledné kalórie, môže totiž podľa portálu ScienceAlert súvisieť s tým, ako dlho budeme žiť.

Ide o zistenú súvislosť, nie o dôkaz, že zmena času jedla automaticky zmení niečí osud. Napriek tomu tento výskum pridáva ďalší dôkaz k rastúcemu presvedčeniu, že zdravie nezávisí len od toho, čo jeme, ale aj kedy.

Ako štúdia prebiehala

Predchádzajúce štúdie už skôr spájali vynechávanie raňajok a neskoré večerné jedenie s horším zdravím, no riziká spojené s konkrétnymi časmi zostávali nejasné. Vedci preto analyzovali dáta 31 044 dospelých vo veku 40 rokov a viac z amerického prieskumu National Health and Nutrition Examination Survey (NHANES), zbierané medzi rokmi 1999 až 2018.

Účastníci uvádzali všetko, čo zjedli alebo vypili počas predchádzajúcich 24 hodín, vrátane presného času každej položky. Štúdia, publikovaná v European Journal of Clinical Nutrition, za „prvé jedlo“ považovala akékoľvek kalorické jedlo alebo nápoj skonzumovaný po 4. hodine ráno. Nemuselo teda ísť nutne o klasické sedavé raňajky. 

Tím prepojil tieto záznamy s dátami o úmrtiach registrovanými do konca roka 2019. Počas mediánového sledovania 8,6 roka zomrelo 7 129 účastníkov, z toho 2 259 na kardiovaskulárne príčiny. Analýza zohľadňovala faktory ako vek, fajčenie, fyzickú aktivitu, kvalitu stravy, index telesnej hmotnosti, energetický príjem, príjem a existujúce ochorenia.

Čím neskôr prvé jedlo, tým vyššie riziko

S posúvaním času prvého jedla sa objavil jasný vzorec. V porovnaní s jedením medzi 7. a 8. hodinou ráno súviselo prvé jedlo medzi 8. a 10. hodinou s o 10 % vyšším rizikom úmrtia z akejkoľvek príčiny. Rozdiel stúpol na 19 % pri jedení medzi 10. hodinou a poludním a na 29 % pri jedení po poludní.

Podobný trend platil aj pre kardiovaskulárnu úmrtnosť. Prvé jedlo po poludní súviselo s o 46 % vyšším rizikom úmrtia na kardiovaskulárne príčiny než jedenie medzi 7. a 8. hodinou ráno. U 50-ročných ľudí mala neskoršie jediaca skupina odhadovanú strednú dĺžku života v priemere o 2,46 roka kratšiu.

Posledné jedlo dňa prinieslo prekvapivejší výsledok

Pri poslednom jedle dňa riziko nerástlo jednoducho s každou neskoršou hodinou, vzťah mal skôr tvar písmena U. V porovnaní s dokončením jedenia medzi 19. a 20. hodinou súviselo jedenie pred 19. hodinou s o 13 % vyšším rizikom úmrtia z akejkoľvek príčiny, zatiaľ čo jedenie po polnoci s o 27 % vyšším rizikom. Najnižšie modelované riziko vychádzalo okolo 20. hodiny.

„To však neznamená, že 19. až 20. hodina je univerzálne optimálny čas večere pre každého,“ povedal pre ScienceAlert hlavný autor štúdie Zhilei Shan z Huazhong University of Science and Technology. Veľmi neskoré jedenie môže podľa neho narúšať cirkadiánne rytmy a metabolizmus.

Veľmi skoré posledné jedlo však môže naopak odrážať pracovný režim, chorobu alebo nižší energetický príjem. Ľudia, ktorí jedli skoro, mali totiž tendenciu byť starší, jesť menej často a mať viac existujúcich ochorení, takže hodiny tu môžu skôr odhaľovať niečo o zdravotnom stave než ho priamo spôsobovať.

Môže platiť aj opačná príčinná súvislosť

Autori pripúšťajú aj možnosť takzvanej reverznej kauzality. Neskoré jedenie totiž môže byť skôr dôsledkom alebo markerom zlého zdravia, zlého spánku, práce na zmeny alebo socioekonomických podmienok, než ich priamou príčinou. Predchádzajúca štúdia staršich dospelých podobne zistila, že raňajky sa posúvali na neskôr s pribúdajúcimi zdravotnými problémami.

„Preto by sa neskoršie jedenie malo interpretovať skôr ako potenciálny rizikový marker, prípadne ovplyvniteľné správanie, než ako definitívny dôkaz priameho príčinného vzťahu,“ hovorí Shan.

Ako je to s dlhovekosťou na Slovensku

Otázka, čo všetko ovplyvňuje dĺžku ľudského života, je aktuálna aj doma. Ako informuje portál TNLive.sk s odvolaním na dáta Štatistického úradu SR, na Slovensku žilo ku koncu roka 2025 celkovo 1 545 obyvateľov vo veku 100 a viac rokov, teda najviac za posledné dve desaťročia. Kým na konci roka 2006 ich bolo 609 a v roku 2016 už 892, za necelých devätnásť rokov tak ich počet vzrástol približne 2,5-násobne.

Vo všetkých sledovaných obdobiach medzi storočnými výrazne prevládali ženy. Ku koncu minulého roka ich dokonca bolo 861 oproti 684 mužom, teda približne 56 % zo všetkých obyvateľov vo veku 100 a viac rokov. Najpočetnejšiu skupinu tvorili ľudia vo veku 100 až 104 rokov (1 354 osôb), vo veku 105 až 109 rokov žilo na Slovensku 185 ľudí. Hranicu 110 rokov prekročilo len šesť Slovákov – traja muži a tri ženy.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: ScienceAlert, European Journal of Clinical Nutrition, tnlive.sk